ade volieb „zatiahne“ náklady štát.
KYSUCKÝ LIESOVEC. Je možné, že v Kysuckom Lieskovci si budú predčasne voliť hlavu obce. Najskôr však o doterajšom starostovi, ktorým je už šesť rokov Štefan Mrenka, rozhodne referendum. Poslanci sa na jeho konaní dohodli uznesením zastupiteľstva z 15. novembra.
Starosta sa obrátil na prokuratúru
„Už samotný spôsob prijatia a vyhlásenia referenda sa uskutočnil za podivných okolností, keď poslanci obecného zastupiteľstva dvakrát nezákonne zasadali v rozpore so zákonom obecnom zriadení a nadväzné rozhodnutia, ktoré prijali, sú v rozpore so zákonom. Celú záležitosť som postúpil na Okresnú prokuratúru v Žiline,“ povedal starosta.
Podľa poslancov je finančná situácia v obci, ako aj vo všetkých organizáciách, ktorých zriaďovateľom je obec, mimoriadne kritická.
„Vytýkajú mi, že nie je dobrá v školských zariadeniach, že zle prerozdeľujem podielové dane. Rozpočet na rok 2012 však schvaľovalo zastupiteľstvo, rovnako aj jeho úpravu, čo sa týka prerozdeľovania „originálok“. V zmysle tohto rozpočtu som zasielal jednotlivým školským zariadeniam taký finančný objem, aký zastupiteľstvo schválilo. Obec v rámci podielových daní ročne dostane zo štátu približne 700-tisíc eur, presne polovica ide práve do školských zariadení. Do riadenia týchto organizácií som nezasahoval, keďže majú samostatnú právnu subjektivitu,“ argumentuje.
Keď nebol konateľ dobrý, mali ho vraj vymeniť
Poslanci poukázali aj na hrubé zanedbávanie povinnosti v riadení eséročky Služby Kysucký Lieskovec, ktorej je starosta konateľom a kde má obec stopercentný podiel. Pri realizácii zákaziek vyčlenených pre túto eséročku vraj uprednostňuje firmu REaMOS, ktorá má údajne vysoké podlžnosti voči štátnym inštitúciám. Poslanci tvrdia, že hrozí likvidácia obecnej eséročky, spomínajú exekučné konania, niekoľkomesačné nevyplácanie miezd zamestnancom či odvodov.
Štefan Mrenka hovorí, že občania ho v prvom rade volili do funkcie starostu a nie konateľa. „Je veľkou škodou, že tieto služby boli zamerané na ťažbu a spracovanie štrku. Túto činnosť však už od roku 2010 nemôžu vykonávať, keďže sa sprísnila legislatíva. Takisto nám zatvorili skládku. Tieto činnosti tvorili 90%-tný podiel tržby spoločnosti. Technická a personálna vybavenosť tejto spoločnosti nie je na takej úrovni, aby mohla konkurovať na dnešnom stavebnom trhu, na ktorom majú problém udržať sa aj väčšie giganty. Ak som robil zle funkciu konateľa, mali ma odvolať a dosadiť tam niekoho iného. Dnešná finančná situácia v službách je aj preto taká, že viaceré zrealizované práce nemajú ešte dodnes zaplatené. Ak by došlo k preplateniu zákaziek, situácia by sa zastabilizovala.“
Ďalšia kritika zo strany poslancov sa týka neplnenia úloh zo zasadnutí zastupiteľstva, neinformovanie poslancov a dezinformácie o realizácii investičných akcií. Ide napríklad o nevyčíslené náklady pri výstavbe, opravách a úpravách kultúrneho domu, prístavby MŠ, pri rekultivácii skládky TKO, výstavbe vodojemu, pri projekte krížovej cesty či výstavbe bytoviek. Starosta vraj zanedbáva svoje povinnosti a opakovane porušuje zákon.
Anonymy vraj prešetrovala polícia
Starosta tvrdí, že prevažná väčšina investičných akcií bola realizovaná v rámci eurofondov a tieto stavby podliehali kontrole zo strany ministerstva. „Každá jedna položka z rozpočtu musela byť zdokumentovaná. Každú stavbu v obci, ktorú sme realizovali, prešetrovala na základe anonymov polícia. Nič, čo by bolo v rozpore so zákonom, nenašla. Čo sa týka porušovania zákonov, nie som si vedomý, že by som ich porušoval úmyselne. Majetok obce som nikdy nepredával, práve naopak za môjho pôsobenia som odkupoval pozemky, či už pod vodojem, revitalizáciu centra obce – parkoviská,“ argumentuje.
Dodáva, že referendum ako také akceptuje a berie ho na vedomie, malo by sa však realizovať v súlade so zákonom: „Pracovať v takej atmosfére, aká je dnes, keď niektorí poslanci vidia vo všetkom iba problém, sa skutočne nedá.“
„Podľa zákona o obecnom zriadení vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu obecné zastupiteľstvo ak o to požiada aspoň 30 percent oprávnených voličov, alebo ak starosta hrubo či opakovane zanedbáva svoje povinnosti, porušuje zákony a všeobecne právne predpisy. V druhom prípade o referende musí rozhodnúť obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov,“ informuje Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra.
Ako ďalej vraví, je ho možné vyhlásiť aj v prípade, ak neprítomnosť či nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako 6 mesiacov. „Referendum zastupiteľstvo vyhlási tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od schválenia uznesenia o jeho vyhlásení. Po tom je potrebné bezodkladne zriadiť komisiu pre hlasovanie a sčítavanie hlasov, takisto určiť jej prvé zasadnutie.
Najneskôr 15 dní pred dňom konania obec zašle každému oprávnenému voličovi oznámenie o vyhlásení referenda, ktorého obsah upravuje zákon o obecnom zriadení,“ vysvetľuje.
Musí prísť aspoň polovica oprávnených voličov
Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky na úradnej tabuli do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania.
„Miestne referendum nespadá do sústavy volieb, ktoré po organizačno-technickej stránke zabezpečuje ministerstvo vnútra. Je plne v kompetencii samosprávy, ktorá ho sama organizuje aj financuje. V prípade miestnych referend ide vždy o čisto obecné záležitosti, ktoré nemajú praktický dosah na celoštátnej úrovni. Podrobnosti o jeho vykonaní si každá obec upraví vlastným všeobecno-záväzným nariadením,“ dodáva Koišová.
Pokiaľ sa v rozhodnú v Kysuckom Lieskovci vymeniť doterajšieho starostu, na jeho miesto zasadne ten, koho si zvolia v doplňujúcich voľbách. Termín vyhlási predseda NR SR, voľby sú financované zo štátneho rozpočtu. V obci žije v súčasnosti 2400 obyvateľov, z toho je 1800 oprávnených voličov.
