ČADCA. Medzičasom sa zastavil i v Bulharsku. Jeho kariéru však brzdia nepríjemné zranenia a operácie kolena. Marián Jarabica (na snímke), odchovanec čadčianskeho futbalu a hráč Cracovie Krakow, je už fit a môže sa vydať za svojím snom, ktorým je účinkovanie v španielskej alebo talianskej najvyššej lige.
Od malého chlapca sa venujete futbalu, tento šport sa stal neodlúčiteľnou súčasťou vášho života. Ako ste sa k tomuto športu dostali a kto vám pomáhal so základmi?
- Od malého chlapca ma k futbalu viedol môj otec, za čo som mu nesmierne vďačný. Bez neho by som nebol tam, kde som teraz. Vždy mi vedel poradiť a vyhecovať ma.
Mládežnícke roky ste strávili v Čadci. Ako spomínate na tieto časy?
- Na Čadcu spomínam vždy len v dobrom. Od prípravky, kde som s futbalom začínal, až po starších žiakov, kedy sme boli majstrami 1. ligy. Vždy sme mali dobrú partiu, čo sa ukázalo na výsledkoch a aj na tom, že doteraz sme väčšina z nás v kontakte.
Ste jeden z mála futbalistov, ktorý to z Kysúc dotiahol až do zahraničných líg na cestu profesionála. Prezradili by ste nám a najmä mladým talentom z kysuckého regiónu, kadiaľ vedie cesta do veľkého futbalu? Čo všetko musí športovec obetovať, aby sa dostal až tak ďaleko?
- Už ako malý chlapec som vedel, že chcem byť futbalistom. Vyžadovalo to, samozrejme, veľké obety, stále odriekanie si niečoho. Napríklad, keď sa kamaráti mohli zabávať a ja nie, pretože na druhý deň som mal zápas, na ktorom mi veľmi záležalo. Taktiež aj neustále cestovanie znamenalo máło času stráveného doma s rodinou. Nikdy nič z toho som neoľutoval, pretože to prinieslo ovocie a môžem robiť to, čo ma baví.
S veľkým futbalom ste začali v Banskej Bystrici, neskôr ste pôsobili v Českých Budejoviciach a v roku 2010 ste podpísali štvorročný kontrakt s Cracoviou Krakow. Medzitým ste pôsobili i v Bulharsku, kde ste s družstvom FK Ludogorest 1947 Razgrad získali bulharský titul. Vedeli by ste porovnať situáciu a podmienky medzi slovenským futbalom a ostatnými zahraničnými ligami?
- Medzi slovenským a českým futbalom vidím rozdiel hlavne v nasadení. Podľa mňa je česká liga fyzicky náročnejšia, hrá tam viac kvalitnejších mužstiev ako na Slovensku. Čo sa týka bulharskej ligy, tak tá nedosahuje až takú úroveň ako slovenská alebo česká, ale prvých 5 mužstiev je veľmi kvalitných a dokázali by konkurovať tým lepším slovenským alebo českým tímom.
Poľská liga je úplne niekde inde. V prvom rade sú tu vytvorené skvelé podmienky. Každý ligový klub má už nový štadión a aj kvalita ligy je vyššia než slovenská i česká. Jednoznačne môžem zhodnotiť, že poľská súťaž je pre mňa najlepšia a najťažšia.
Najviac času však pôsobíte u našich severných susedov v Poľsku. Zvykli ste si na tradície, zvyky, reč či ľudí v tomto štáte?
- Áno, v Poľsku som si už zvykol. Celkom dobre som sa naučil reč, ktorá je podobná tej našej a nemám tu problém naozaj s ničím.
Vašu futbalovú kariéru výrazne brzdia zranenia, pre ktoré často absentujete na ihrisku. Ako to momentálne s vami vyzerá po zdravotnej stránke a ako ste spokojný so svojimi výkonmi v aktuálnej sezóne?
- V minulej a tiež aj v tejto sezóne laborujem pre zranenie pravého kolena. Pred vyše rokom som podstúpil operáciu v Bulharsku, kde mi operowali krížne väzy a šili meniskus.
Zhruba pred štyrmi mesiacmi muselo prísť k ďalšej operácii menisku, ktorý mi na jednom z tréningov praskol. Momentálne je koleno už v poriadku a ja sa individuálne pripravujem, aby som sa čo najskôr dostal do optimálnej formy.
Reprezentačný dres ste si obliekli naposledy medzi mužmi do 21 rokov. Netúžite po nominácii do reprezentácie, ktorou by ste napodobnili tiež Čadčana Ľubomíra Michalíka?
- Samozrejme, aj ja by som chcel reprezentovať svoju krajinu na seniorskej úrovni. Veď je to sen každého futbalistu, no momentálne sa sústredím na svoje zdravie a na to, aby som čo najviac pomohol svojmu mužstvu. Ak sa mi bude dariť a budem zdravý, v tom prípade budem môcť začať rozmýšľať nad niečím iným.
Každý z hráčov určite sníva o TOP európskej lige. Prezradili by ste nám, kam by ste to raz chceli dotiahnuť, prípadne, za ktorý vysnívaný klub nastúpiť?
- Svoj vysnívaný klub nemám, ale raz by som si chcel zahrať španielsku alebo taliansku ligu.