Kysučanka Zuzana sa so svojím manželom Ehabom Ali Mohamedom Omierom zoznámila na internete. „Bola to taká stránka, kde som mohla spoznávať ľudí z iných krajín, komunikovať s nimi v cudzom jazyku. S manželom sme si začali najskôr písať. Písala som si s viacerými ľuďmi, s Ehabom sme si písali však najdlhšie. V januári ma pozval k nim do Káhiry,“ spomína mladá Čadčianka. Zuzana neváhala, zobrala svoju štvorročnú dcérku Vanesku a vybrali sa do „teplých krajín“. „Vanesku som mala ako slobodná mamička. Moja mama bola nešťastná, keď sme sa rozhodli odísť. S Vaneskou má výnimočný vzťah,“ vysvetľuje Zuzana. Pôvodne chceli ostať v Káhire desať dní. „Ehab nás však presvedčil a ostali sme s ním.“
Bola učiteľkou aj animátorkou
Potom už nabralo všetko rýchly spád. Zuzane našiel manžel prácu. Robila v materskej škole v Hurghade. Tam si našli aj podnájom a žili ako rodina. „Bolo to tam hrozné. Do škôlky chodili arabsko-ruské deti. Boli hrozne ukričané, nevychované... Domov som prichádzala totálne zničená,“ spomína na svoju prvú prácu v Egypte. Ehab jej našiel teda ďalšiu prácu. Nastúpila ako animátorka v nemeckom hoteli. „To už bolo lepšie. Medzitým sme sa s Ehabom zobrali a navštívili sme aj jeho rodinu,“ pokračuje Zuzana. Rodina mladého Egypťana prijala Zuzanu bez akýchkoľvek predsudkov. Nevadilo im dokonca ani to, že je už mamičkou. „Malú Vanesku si veľmi obľúbili. Ehabove sestry sa s ňou stále hrali. Bolo to pekné obdobie,“ pokračuje mladá Kysučanka.
Kým Zuzana odchádzala do práce, Vaneska ostávala doma s Ehabom. V Hurghade je totiž ten problém, že miestni zamestnávatelia zamestnajú radšej cudzinca ako Egypťana. Keďže však náklady na bývanie a stravu nie sú v tejto krajine veľké, Zuzanin príjem rodine stačil. „Potom som však otehotnela. Hneď som povedala manželovi, že odchádzam domov – na Slovensko. Porodiť dieťa som v Egypte nechcela. Odišla som z práce a mesiac som ostala s manželom a dcérkou v egyptskom byte. Stále sme sa rozprávali o tom, ako budeme riešiť situáciu. Ja som však manžela od začiatku pripravovala na to, že ak sa niečo takéto stane, ideme na Slovensko,“ vysvetľuje.
Kúzelné Vianoce
Na Slovensko pricestovala Zuzana so svojou dcérkou v júni. Ehab ostal v Egypte a vybavoval si víza. Za manželkou stihol prísť práve v čas, aby stihol pôrod svojho prvorodeného syna, ktorému rodičia dali meno Nassir Ali. „Veľmi sa z neho tešíme, je to zlatý chlapček. Taký pokojný. Ehab je z neho celý unesený,“ hovorí Zuzana. Mladá rodinka zatiaľ býva so Zuzaninými rodičmiv byte na čadčianskom sídlisku Kýčerka. „Mamina je strašne zlatá. S Ehabom sa dorozumieva rukami-nohami. On je však veľmi učenlivý, pár slovenských slovíčok sa už naňho prilepilo. S mamou si rozumejú. Ona mu vyvára to, čo má rád. Takmer vždy sa mu prispôsobujeme,“ hovorí so smiechom Kysučanka. Ehab totiž neje bravčové mäso. Má rád zeleninu, Egypťania jedia najmä veľa strukovín. Vyskúšal už však naše zemiakové placky, podlesníky aj guláš. Veľmi mu to vraj chutilo. „Ehab sa veľmi rýchlo prispôsobuje. Tunajší život mu nerobí problémy. Len keď sa pozrie z okna a vidí prázdne ulice, je zhrozený. U nich v Káhire boli ulice plné vo dne - v noci. Ešte čakáme na pridelenie trvalého pobytu a od nového roka si manžel začne hľadať prácu. Je informačný technológ, takže by to nemal byť veľký problém,“ konštatuje mladá mamička.
V súčasnosti mladému Egypťanovi učarovala okrem syna aj snehová nádielka. Sneh videl prednedávnom prvýkrát vo svojom dvadsaťpäťročnom živote. „Hneď sa obliekol a išli sa s Vaneskou pred panelák guľovať. Zo snehu sa teší ako malé dieťa,“ smeje sa Zuzana. Manželovi už rozprávala aj o Vianociach. V Egypte tento sviatok nepoznajú. Ehab sa na vianočné sviatky veľmi teší. Spolu s manželkou pripravili darčeky. Tú pravú výzdobu a atmosféru však zažije dnes večer prvýkrát. U Kyzekovcov budú tieto Vianoce naozaj výnimočné. Budú prvé nielen pre malého nedávno narodeného Nassira, ktorý si ich pravdepodobne nebude ešte pamätať, ale aj pre dvadsaťpäťročného Ehaba, ktorý si spomienky na ne uchová na veky. Veď kto z nás sa môže pochváliť, že si pamätá svoje prvé Vianoce?
