Počas turné s názvom Bílé Vánoce neobišla Lucie Bílá tento rok ani Čadcu. Spolu so symfonickým orchestrom a kapelou Petra Maláska vyčarovala neopakovateľnú atmosféru. Po odznení nádherných vianočných piesní, ktoré v jej podaní zneli ako anjelská hudba, zavolala na pódium aj rodinu Kampfovcov z Olešnej. Práve jedenásťročný Andrej obsadil v televíznej talentovej súťaži tretie miesto a získal si aj časť Luckinho srdiečka. Spolu s osemročnou sestrou Izabelkou vyrastajú bez mamy. Vychováva ich len takmer šesťdesiatročný otec Jozef. Možno práve kombinácia skvelého talentu a ťažkého osudu chytila Lucku za srdce a speváčka si zobrala kysuckú rodinu pod svoje ochranné krídla. Kampfovci nechýbali ani pri našom rozhovore v šatni, kde im Lucka dala niekoľko predvianočných darčekov.
Na Kysuciach ste v krátkej dobe už druhýkrát. Zapáčil sa vám tento región?
- Ja hlavne na Slovensku veľmi rada spievam. A keď som sa dozvedela, že budem v kraji, kde žije Andrej, zajasala som. Hneď som volala, že ho chcem vidieť, pretože takýchto ľudí a talentov, ako je on, som veľa nestretla. A najmä takých báječných chlapíkov, akým je Andrejov otec Jozef. Môj tata je tiež Jozef. Tiež je Slovák, vyrastal v Petržalke.
Akú ste mali cestu? Začalo snežiť...
- Hrozne som sa bála, že to nestihnem. Bola to strašne ťažká päťhodinová cesta. Pred koncertom som tu bola len päť minút a „letela“ som hneď na javisko, takže som sa ani nerozhliadla. Som preto teraz taká ľahko chaotická (úsmev).
Čo hovoríte na čadčianske publikum?
- Publikum bolo báječné. Vždy je však najdôležitejšie to, aby som sa publiku páčila ja. Vždy keď sa rozhliadnem a vidím, že je koncert vypredaný, mám obrovskú radosť. Nesmierne si to vážim. Neberiem to, ani dnes, ako samozrejmosť.
Blížia sa vianočné sviatky. Aj toto turné má názov Bílé Vánoce. Aké sú Vianoce u Lucky Bílej?
- Úplne normálne, úplne obyčajné. Také, ako všade inde. A od Andrejkovej (Kampfovej) rodiny som dostala nádherný darček. Svietiaci adventný veniec. Nikdy som taký krásny nevidela.
Rozvoniavajú u vás doma vianočné koláče? Pečiete?
- Je mi veľmi ľúto, ale na toto nemám čas. Často končím s vystúpeniami 23. decembra. Pamätám si, že som jedny Vianoce ešte 24. decembra stála na košickom letisku a bála som sa, že lietadlo nepoletí... Bohužiaľ, piecť nestíham. Ja však rada rozdávam ľuďom radosť, nevadí mi, že do poslednej chvíle spievam... Robím to rada.
Čo je podľa vás na Vianociach to najkrajšie?
- Keď dostávam darčeky ako Hanka, nie ako Lucie. Lucie je moje umelecké meno. Lucie má všetko, ale Hanka – tá ma rada háčiky a všetko, čo robí rukami.
Vy háčkujete? Kedy to stíhate?
- Napríklad dnes som cestovala v aute 5 hodín. Háčkovala som motýle, pretože potrebujem narobiť niečo na Vianoce. Nedávno som uháčkovala veľkého anjela, ktorého som dala do dražby a zisk z neho poputuje Andrejovej rodine. Tento anjel mi zabral veľa času. Pre porovnanie – medveďa uháčkujem za tri hodiny, motýľa za dve a tohto anjela som robila dva mesiace. Dúfam, že sa bude ľuďom páčiť, a že výťažok z jeho predaja Andrejkovej rodine pomôže.
Vianoce sú za dverami. Môžete poslať nejaký vianočný odkaz našim čitateľom?
- Chcela by som im všetkým popriať veľa lásky, zdravia, veľa Božieho požehnania... A hlavne, tu u vás na Kysuciach musíte mať úžasný vzduch, keď tu máte takéto talenty ako je Andrej. Ja som jeho veľký fanúšik.
