Striedavé oteplenie a mrazy zhoršili situáciu natoľko, že zatekanie sa čoraz viac znásobuje a obmedzuje bežné vyučovanie. Ak sa situácia v dohľadnej dobe nezlepší, hrozí tam dvojzmenné vyučovanie.
TURZOVKA. Turzovská škola má havarijný stav. Vytrvalý dážď začiatkom novembra zapríčinil zatekanie do učební a chodieb. Mesto v súvislosti s financiami požiadalo o pomoc Úrad vlády i premiéra.
Situácia sa ešte zhoršila
Jeden z pavilónov skončil po novembrových dažďoch s poškodenou strešnou krytinou. „Situácia sa nezlepšila, skôr zhoršila. Striedavé oteplenia a mrazy, ktoré zažívame počas tejto zimy, zhoršili situáciu natoľko, že zatekanie sa čoraz viac znásobuje a obmedzuje bežné vyučovanie. Na druhom poschodí B pavilónu je 7 tried a všetky zasiahol tento problém.
Školníci museli odstaviť už viacero stropných svietidiel, medzi žiakmi v triedach i na chodbách sú vedrá na zachytávanie vody, na zvlhnutých stenách sa objavuje pleseň,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka. Podľa jeho slov ak sa situácia v dohľadnej dobe nezlepší, hrozí, že sa v týchto priestoroch absolútne nebude dať vyučovať, čo môžu vyriešiť len dvojzmennou prevádzkou. Tú sa im podarilo ukončiť v školskom roku 2007/2008.
Sneh budú musieť zhadzovať až do jari
„Jediné, čo môžeme v tejto chvíli robiť je uvoľňovať strechu od snehu a ľadu, s čím nám pomáhajú miestni dobrovoľní hasiči. Budeme v tom musieť pokračovať priebežne až do jari. Pred jarnými dažďami chceme dočasne strechu prekryť nepremokavými fóliami. Veríme, že sa nám podarí aj s pomocou ministerstva školstva a vlády dať dohromady dostatočné zdroje, aby sme mohli tento stav v lete vyriešiť nielen dočasne, ale tak, ako je to v dlhodobej koncepcii rozvoja školy – nadstavbou. Vzniklo by 7 nových učební, ktoré by zabezpečili štandard vyučovania v súlade s učebnými plánmi,“ informuje. viceprimátor.
Strechu poškodila pred šiestimi rokmi kalamita
Školu postavili v roku 1964, do roku 2007 sa tam učilo v dvojzmennej prevádzke, v najsilnejších 80. rokoch ju navštevovalo vyše 1200 detí, dnes je ich okolo 700. Ide o jedinú školu v meste a najväčšiu v okrese.
„Za posledných sedem rokov sme investovali do obnovy a rekonštrukcie viac ako milión eur. V roku 2006 nám čiastočnú finančnú pomoc poskytla vláda SR. Išlo o odstránenie havárie strechy telocvične po snehovej kalamite. O rok neskôr sme nadstavbou pavilónu bývalých dielní rozšírili počet učební, a po viac ako 40 rokoch zrušili dvojzmenné vyučovanie. Na objekte školskej jedálne a školského klubu detí sme z vlastných zdrojov a úveru ŠFRB vybudovali 6 nájomných učiteľských bytov, čím sme odvrátili haváriu zatekajúcej strechy,“ hovorí.
V roku 2009 s príspevkom ministerstva školstva vo výške 100-tisíc eur vymenili okná na dvoch pavilónoch a po havárii teplovodného potrubia v roku 2010 zlikvidovali starú hnedouhoľnú kotolňu. Školu pripojili na centrálny zdroj tepla a vybudovali nové rozvody. Zároveň všade inštalovali meranie a reguláciu, čím dosiahli výrazné šetrenie energií a v neposlednom rade i kvalitnejšie prostredie pre vzdelávanie žiakov. V rokoch 2008 a 2009 vypracovali projekt komplexnej rekonštrukcie a obnovy na modernú európsku školu, s ktorým sa uchádzali o získanie finančných prostriedkov z fondov EÚ. Celkový finančný objem projektu bol 1,8 milióna eur. „Ani v jednom roku nás pri prideľovaní dotácií nevybrali, napriek riadnemu splneniu všetkých formálnych i doplňujúcich podmienok na získanie grantu,“ vysvetľuje viceprimátor.
Prostriedky chcú získať z viacerých zdrojov
Na tento vypracovaný projekt chcú nadviazať aj pri neodkladnom vyriešení súčasnej havárie - zatekaní strechy na pavilóne B. Celkový náklad nadstavby pavilónu s výstavbou sedlovej strechy a získanie 7 nových učební predstavuje takmer 500-tisíc eur. „Prostriedky sa budeme snažiť získať z viacerých zdrojov a podporných mechanizmov. V rozpočte mesta pre rok 2013 sme naplánovali v kapitálových výdavkoch na tento účel približne 80-tisíc eur. Okamžite sme podali žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na odstránenie havárie vo výške 100-tisíc eur na Krajský školský úrad v Žiline. O pomoc a podporu sme požiadali aj Úrad vlády a premiéra v rámci ich vyčlenených rezerv. Ďalšie zdroje budeme pravdepodobne musieť riešiť prostredníctvom úveru na dofinancovanie nepokrytého objemu finančných prostriedkov,“ dodal Kobolka.
