Sestra Magdaléna Leutterová sa narodila v Žiline a svoju mladosť prežila v Kysuckom Novom Meste. Už viac ako desať rokov však žije v ďalekej Austrálii. Deväť rokov pôsobila v najväčšom austrálskom meste Sydney, ale už takmer dva roky je jej novým misijným pôsobením Alice Springs. Kým nás kvária snehové a mrazivé dni, u našich protinožcoch majú úplne iné problémy. Teplomer sa u nich už niekoľko týždňov nedostal pod hodnotu 40 stupňov Celziových. Plusových!
Chladí sa pohľadom na monitor
„Jeden páter verbista nedávno uverejnil na svojej sociálnej sieti správičku o 40 stupňoch pod nulou a vtedy u nás v Alice Springs bolo 40 stupňov nad nulou. S hrôzou som si uvedomila, že je medzi nami 80 stupňový teplotný rozdiel. A oni tam a my tu žijeme a pracujeme. Priviedlo ma to k uvažovaniu nad fantastickou prispôsobovacou schopnosťou nášho tela,“ začala svoj mail, ktorý prišiel do našej redakcie nedávno sestra Magdaléna. Po viac ako desiatich rokoch života v Austrálii si už treskúce mrazy ani nevie predstaviť. „A ak mám povedať pravdu, ani mi nechýbajú. Je pekné vidieť sniežik na obrázkoch, to nezapriem, aj na obrazovku počítača som si dala obrázok zimnej krajiny a pohľad naň ma vždy príjemne osvieži,“ prezradila rodáčka z Kysúc.
Hovorí sa, že pred vodou a ohňom sa neubránime a v tom vidí sestra Magdaléna veľký kus pravdy. „Tohtoročné austrálske leto to len potvrdzuje. Že tu bolo záplav a požiarov neúrekom ste mohli vidieť na televíznych obrazovkách. Niektoré časti Austrálie sa len pred pár mesiacmi spamätali z predvlaňajších záplav a teraz boli opäť pod vodou. A tá materiálna škoda, ktorú voda narobí, ťažko sa na to čo len díva a pre mnohých ľudí to bola tvrdá realita. A veru, pre niektorých pritvrdá. A tie ohne! Zopár z nich bolo naschvál zapálených. To mi je naozaj ťažko pochopiť ako to môže niekto urobiť, je v tom hrozná zloba,“ konštatovala.
„Bláznivé aprílové počasie“ v Austrálii nepoznajú
V centrálnej Austrálii majú v týchto dňoch naozaj teplučko. Najvyššia nameraná teplota bola tento rok v Alice Springs nameraná 12. januára, keď tu teplomer dosahoval pre nás v týchto dňoch neuveriteľných 44, 4 stupňov. „Prvých sedemnásť januárových dní najvyššie denné teploty nešli pod 42 stupňov. Potom nasledovala pár dňová „studená vlna” – mali sme tak priemerne 37 stupňov. Po nej nasledovali opäť vyššie teploty. Tento týždeň máme zasa tak okolo štyridsiatky. Toto naše teplo je však suché teplo, ktoré sa lepšie znáša ako to vlhké. Človeku sa zdá, že sa skoro vôbec nepotí lebo pot sa vyparí skôr ako sa stihne ukázať. Je to klamné a mnoho ľudí si myslí, že nemusí toľko piť a preto choroba obličiek je tu veľmi rozšírená. Aj keď mám teplo rada, tieto horúčavy ma nelákajú von, keď nemusím. V nemocnici máme samozrejme klimatizáciu a veľká väčšina domov ju má tiež. Už som veľakrát povedala, že ďakujem tým, čo ju vynašli. Keď je človek vonku, tak je najlepšie, keď sa na to teplo ani radšej nemyslí. Je teplo, teplučko a teda sa nedá s tým nič robiť a ide sa ďalej. Už sa teším na apríl lebo vtedy tu máme asi najkrajšie obdobie – ešte je teplo ale ešte nie je chladno a ku tomu krásna modrá obloha. Chladenie a ani kúrenie vtedy naozaj nepotrebujeme,“ ukončila mail sestra Magdaléna.
