Streda, 19. december, 2018 | Meniny má Judita

Kraslice sú symbolom Veľkej noci už celé tisícročia

V Kysuckom múzeu v Čadci otvorili nedávno výstavu veľkonočných kraslíc.

V Kysuckom múzeu môžete navštíviť veľkonočnú výstavu až do 3. apríla.(Zdroj: (KM))

ČADCA. Priestory Kysuckého múzea v Čadci sa obliekli do veľkonočného šatu. Prednedávnom tam totiž otvorili výstavu kraslíc, ktorá sa nesie pod názvom Veľká noc a jej symboly. Jej návštevníci tam môžu až do 3. apríla vidieť veľkonočné vajíčka, ktoré zdobili rôznymi technikami ruky šikovných Kysučanov.

Etnograf vysvetľuje

„Veľká noc je pre kresťanov najstarší a najvýznamnejší sviatok cirkevného roka, ktorým si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Pôvod má v starožidovskom sviatku pascha (pésah - obchádzanie). Od roku 325 sa Veľká noc slávi vždy prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti (21. marca). Preto je tento sviatok pohyblivý a môže pripadnúť na čas od 22. marca do 25. apríla,“ informoval etnograf Kysuckého múzea v Čadci Alojz Kontrik. Po veselom období fašiangov, ktoré je ukončené zábavou, sprievodom masiek a pochovávaním basy, nasleduje popolcová streda a prípravné obdobie 40 dňového pôstu, ktorý slúžil i na očistu organizmu po zimnom období. Na to bezprostredne nadväzujú obrady Veľkej noci, ktoré patria medzi obrady prechodu. „Z tohto dôvodu obyčaje (svätenie zelene, vody, potravín a zapaľovanie ohňa), ktoré prevzalo aj kresťanstvo, boli najprv spojené s príchodom jari. Voda, oheň, zeleň – bahniatka i vajíčka sú dávnymi symbolmi a prostriedkami využívanými už v pohanských obradoch sviatkov jari u starých Slovanov,“ pokračoval etnograf. Očistné a prosperitné úkony i obrady, spojené s týmito symbolmi, mali podľa neho zabezpečiť úspešný začiatok i koniec hospodárskych prác, zdravie ľudí i domácich zvierat. Súčasne aj ochranu ľudí, domu a dobytka pred nečistými silami, lebo sa verilo, že úkony vykonávané v priebehu veľkonočného týždňa majú magickú moc. Veľkonočný pašiový týždeň teda potom začínal úkonmi na Kvetnú nedeľu, týždeň pred Veľkou nocou. Obradmi na Zelený štvrtok začalo Veľkonočné trojdnie alebo triduum a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, slávené na Veľkonočnú nedeľu, znamenalo aj koniec pôstneho obdobia. Cyklus veľkonočných obradov i zvykov bol ukončený Veľkonočným pondelkom, ktorý bol nazývaný aj „Pondelkom Baránka.“

Kraslice sú symbolom už niekoľko tisícročí

„Vajíčko bolo od pradávna symbolom plodnosti, znovuzrodenia, života a príchodu jari. Jeho škrupina zároveň predstavovala aj pocit bezpečia. Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na slovanských obetištiach, a najmä v hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky, i vajíčka z mramoru a z hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie,“ vysvetlil Kontrik. Prezradil, že pôvodne sa dávali vajcia surové, lebo len tak mohli symbolizovať silu života a znovuzrodenia. Neskôr vajíčko oživovali farbami, aby sa prebudilo, lebo biela farba bola u našich predkov farbou smútočnou, vyhradenou mŕtvym. „Najčastejšie sa vajce namáčalo do červenej farby – farby krvi a ohňa, ale aj mladosti. Silu vajíčka ešte umocňovali symbolmi, z ktorých sa vyvinuli rôzne ornamenty. Na území Slovenska to boli známe Perúnove blesky. Tieto ornamenty sa postupne prenášali z generácie na generáciu a v súčasnosti sa už nedá zistiť, kde ktorý vzor vznikol, a čo pôvodne znamenal,“ skonštatoval etnograf.

Spočiatku boli podľa slov Kontrika na Veľkú noc obdarovávaní vajíčkami predovšetkým duchovní. Tí si ich však nenechali, ale ich namaľovali a rozdali deťom. V 17. storočí je už doložené prvé obdarovávanie detí vajíčkami na Veľkú noc, ktoré dostávali od svojich kmotrov.

Od etnografa sa ďalej dozvedáme, že názov kraslica je na našom území doložený už v 14. storočí. Pôvod tohto názvu je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mnohí sa domnievali, že to bolo od krášlenia vajec, alebo že boli krásne, keď sa namaľovali. Ale názov kraslica pravdepodobne súvisí s ruským „krasnyj“, čo znamená červený.

Fantázii sa medze nakladú

„V druhej polovici 19. storočia sa začali organizovať národopisné výstavy a pôvodné veľkonočné vajíčko sa premenilo na prázdnu omaľovanú vaječnú škrupinu. Vajíčka sa farbili výlučne prírodnými farbivami, ktoré sa pripravovali odvarom z rôznych rastlín a materiálov,“ vysvetlil Kontrik.

Dodal, že na Slovensku sa stalo vajíčko darom pre šibačov a polievačov na Veľkonočný pondelok. Vyfúknuté slepačie vajíčka sa prepláchli vodou s octom a poriadne sa vysušili na slnku. Farbili sa najprv jednou farbou bez ornamentálnej výzdoby a potom sa potreli kožkou zo slaniny alebo včelím voskom, aby sa leskli. Neskoršou výzdobou vajíčka sa ešte znásobili jeho magické i estetické účinky, čo sa stalo základom ornamentálneho zdobenia kraslíc. Najdôležitejším zdrojom motívov na krasliciach bola príroda, ale využívali sa aj rôzne architektonické ornamenty, najmä z kostolov. Na zdobenie sa používali hlavne geometrické a rastlinné motívy, ich kombinácie, ale aj štylizované figurálne vzory, ktoré sa začali používať až po 2. svetovej vojne a mali často sakrálny charakter. Objavovali sa aj zoomorfné motívy a vo veľmi malej miere grafické vzory. Na výzdobu kraslíc sa najčastejšie používali základné farby. Červená farba sa získavala zo slivkového dreva alebo z potlčenej pálenej tehly, žltá z rasce a obilia, hnedá zo šupiek červenej cibule, z orechových listov i ruského čaju, zelená z mladej trávy, či petržlenovej vňate, čierna z dubovej kôry a modrá farba z čučoriedok a indiga. Niektorí výrobcovia si predkreslili vzory na vajíčko vopred, ale väčšina z nich zdobila kraslice priamo voľnou rukou bez predlohy. V porovnaní s inými národmi sa do súčasnosti zachovalo na území Slovenska najviac spôsobov zdobenia vajíčok.

„V súčasnosti sa používajú stále nové materiály, ktoré sú aplikované najčastejšie na slepačie vajíčka, väčšinou prírodnej bielej, menej hnedej farby. Ale zdobia sa aj kačacie, husacie, pštrosie, prepeličie a najnovšie i bažantie vajcia. Používanie nových techník, materiálov i vzorov svedčí o neustálej tvorivosti výrobcov kraslíc, čím nadväzujú na tradície zdobenia veľkonočných vajíčok,“ dodal etnograf.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Nestíhate nakupovať darčeky?
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  9. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  10. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  1. Dobrú chuť: Vianočné menu šéfkuchára Daniela Hrivňáka
  2. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur
  3. Na štedrovečernom stole sa miešajú tradície so štipkou odvahy
  4. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  5. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  6. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  7. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  8. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  9. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  10. 4 body úspechu realizácie stavby
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 65 236
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 13 430
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 12 166
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 9 759
  5. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 7 385
  6. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 4 364
  7. Úbytok stromov je obrovský. Na záchranu stačí päťdesiat eur 4 135
  8. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 430
  9. Nestíhate nakupovať darčeky? 2 651
  10. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 2 648

Hlavné správy z My Kysuce

Benfice robili problém Brazílčania

Vladimír Mudrík je rád, že ľudia podporili detičky, ktoré to naozaj potrebujú.

O zverencov Štefana Kavuliaka je záujem v Trenčíne či Karvinej

Mužstvo bude počas zimnej prestávky ladiť streleckú formu.

Lukostrelec z Turzovky sa kvalifikoval na majstrovstvá Slovenska

V Žiline bojovali dvaja lukostrelci z 1.LK Turzovka.

Kapustnica Čadčanom chutila

Z primátorskej kapustnice sa stala tradícia. Dnes to opäť rozvoniavalo na Námesti Slobody v Čadci.

Seniori si precvičovali aj mozgové závity

Centrum sociálnych služieb Horelica privítalo nedávno účastníkov zaujímavej akcie pod názvom „Mozgový jogging“, ktorá bola zameraná na precvičovanie kognitívnych funkcií.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Dubnici nad Váhom otvorili závod na výrobu nabíjacích staníc

Na Slovensku ide o prvého výrobcu nabíjacích staníc, zamestnanie by tu mohlo nájsť približne 50 ľudí.

Účtovníčka obrala školu o desaťtisíce eur. Nebolo to prvý raz

Účtovníčka obrala základnú školu v Starej Turej o viac ako 30 000 eur. Sudca okresného súdu v Novom Meste nad Váhom ju vzal v piatok do väzby.

Policajti hľadajú dvoch zlodejov

V Novom Meste nad Váhom mali ukradnúť peniaze.

Vybrali SME

Už ste čítali?