Utorok, 19. jún, 2018 | Meniny má Alfréd

Kraslice sú symbolom Veľkej noci už celé tisícročia

V Kysuckom múzeu v Čadci otvorili nedávno výstavu veľkonočných kraslíc.

V Kysuckom múzeu môžete navštíviť veľkonočnú výstavu až do 3. apríla.(Zdroj: (KM))

ČADCA. Priestory Kysuckého múzea v Čadci sa obliekli do veľkonočného šatu. Prednedávnom tam totiž otvorili výstavu kraslíc, ktorá sa nesie pod názvom Veľká noc a jej symboly. Jej návštevníci tam môžu až do 3. apríla vidieť veľkonočné vajíčka, ktoré zdobili rôznymi technikami ruky šikovných Kysučanov.

Etnograf vysvetľuje

„Veľká noc je pre kresťanov najstarší a najvýznamnejší sviatok cirkevného roka, ktorým si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Pôvod má v starožidovskom sviatku pascha (pésah - obchádzanie). Od roku 325 sa Veľká noc slávi vždy prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti (21. marca). Preto je tento sviatok pohyblivý a môže pripadnúť na čas od 22. marca do 25. apríla,“ informoval etnograf Kysuckého múzea v Čadci Alojz Kontrik. Po veselom období fašiangov, ktoré je ukončené zábavou, sprievodom masiek a pochovávaním basy, nasleduje popolcová streda a prípravné obdobie 40 dňového pôstu, ktorý slúžil i na očistu organizmu po zimnom období. Na to bezprostredne nadväzujú obrady Veľkej noci, ktoré patria medzi obrady prechodu. „Z tohto dôvodu obyčaje (svätenie zelene, vody, potravín a zapaľovanie ohňa), ktoré prevzalo aj kresťanstvo, boli najprv spojené s príchodom jari. Voda, oheň, zeleň – bahniatka i vajíčka sú dávnymi symbolmi a prostriedkami využívanými už v pohanských obradoch sviatkov jari u starých Slovanov,“ pokračoval etnograf. Očistné a prosperitné úkony i obrady, spojené s týmito symbolmi, mali podľa neho zabezpečiť úspešný začiatok i koniec hospodárskych prác, zdravie ľudí i domácich zvierat. Súčasne aj ochranu ľudí, domu a dobytka pred nečistými silami, lebo sa verilo, že úkony vykonávané v priebehu veľkonočného týždňa majú magickú moc. Veľkonočný pašiový týždeň teda potom začínal úkonmi na Kvetnú nedeľu, týždeň pred Veľkou nocou. Obradmi na Zelený štvrtok začalo Veľkonočné trojdnie alebo triduum a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, slávené na Veľkonočnú nedeľu, znamenalo aj koniec pôstneho obdobia. Cyklus veľkonočných obradov i zvykov bol ukončený Veľkonočným pondelkom, ktorý bol nazývaný aj „Pondelkom Baránka.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Kraslice sú symbolom už niekoľko tisícročí

„Vajíčko bolo od pradávna symbolom plodnosti, znovuzrodenia, života a príchodu jari. Jeho škrupina zároveň predstavovala aj pocit bezpečia. Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na slovanských obetištiach, a najmä v hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky, i vajíčka z mramoru a z hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie,“ vysvetlil Kontrik. Prezradil, že pôvodne sa dávali vajcia surové, lebo len tak mohli symbolizovať silu života a znovuzrodenia. Neskôr vajíčko oživovali farbami, aby sa prebudilo, lebo biela farba bola u našich predkov farbou smútočnou, vyhradenou mŕtvym. „Najčastejšie sa vajce namáčalo do červenej farby – farby krvi a ohňa, ale aj mladosti. Silu vajíčka ešte umocňovali symbolmi, z ktorých sa vyvinuli rôzne ornamenty. Na území Slovenska to boli známe Perúnove blesky. Tieto ornamenty sa postupne prenášali z generácie na generáciu a v súčasnosti sa už nedá zistiť, kde ktorý vzor vznikol, a čo pôvodne znamenal,“ skonštatoval etnograf.

Spočiatku boli podľa slov Kontrika na Veľkú noc obdarovávaní vajíčkami predovšetkým duchovní. Tí si ich však nenechali, ale ich namaľovali a rozdali deťom. V 17. storočí je už doložené prvé obdarovávanie detí vajíčkami na Veľkú noc, ktoré dostávali od svojich kmotrov.

Od etnografa sa ďalej dozvedáme, že názov kraslica je na našom území doložený už v 14. storočí. Pôvod tohto názvu je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mnohí sa domnievali, že to bolo od krášlenia vajec, alebo že boli krásne, keď sa namaľovali. Ale názov kraslica pravdepodobne súvisí s ruským „krasnyj“, čo znamená červený.

Fantázii sa medze nakladú

„V druhej polovici 19. storočia sa začali organizovať národopisné výstavy a pôvodné veľkonočné vajíčko sa premenilo na prázdnu omaľovanú vaječnú škrupinu. Vajíčka sa farbili výlučne prírodnými farbivami, ktoré sa pripravovali odvarom z rôznych rastlín a materiálov,“ vysvetlil Kontrik.

Dodal, že na Slovensku sa stalo vajíčko darom pre šibačov a polievačov na Veľkonočný pondelok. Vyfúknuté slepačie vajíčka sa prepláchli vodou s octom a poriadne sa vysušili na slnku. Farbili sa najprv jednou farbou bez ornamentálnej výzdoby a potom sa potreli kožkou zo slaniny alebo včelím voskom, aby sa leskli. Neskoršou výzdobou vajíčka sa ešte znásobili jeho magické i estetické účinky, čo sa stalo základom ornamentálneho zdobenia kraslíc. Najdôležitejším zdrojom motívov na krasliciach bola príroda, ale využívali sa aj rôzne architektonické ornamenty, najmä z kostolov. Na zdobenie sa používali hlavne geometrické a rastlinné motívy, ich kombinácie, ale aj štylizované figurálne vzory, ktoré sa začali používať až po 2. svetovej vojne a mali často sakrálny charakter. Objavovali sa aj zoomorfné motívy a vo veľmi malej miere grafické vzory. Na výzdobu kraslíc sa najčastejšie používali základné farby. Červená farba sa získavala zo slivkového dreva alebo z potlčenej pálenej tehly, žltá z rasce a obilia, hnedá zo šupiek červenej cibule, z orechových listov i ruského čaju, zelená z mladej trávy, či petržlenovej vňate, čierna z dubovej kôry a modrá farba z čučoriedok a indiga. Niektorí výrobcovia si predkreslili vzory na vajíčko vopred, ale väčšina z nich zdobila kraslice priamo voľnou rukou bez predlohy. V porovnaní s inými národmi sa do súčasnosti zachovalo na území Slovenska najviac spôsobov zdobenia vajíčok.

„V súčasnosti sa používajú stále nové materiály, ktoré sú aplikované najčastejšie na slepačie vajíčka, väčšinou prírodnej bielej, menej hnedej farby. Ale zdobia sa aj kačacie, husacie, pštrosie, prepeličie a najnovšie i bažantie vajcia. Používanie nových techník, materiálov i vzorov svedčí o neustálej tvorivosti výrobcov kraslíc, čím nadväzujú na tradície zdobenia veľkonočných vajíčok,“ dodal etnograf.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čerešne dozreli: Aj po zmenách na hypotekárnom trhu chutia!
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  5. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  6. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  8. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie
  1. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  2. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  3. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  4. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  5. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  6. Šariš obliekol svoje pivá do unikátneho šatu
  7. Chcete zažiť skvelú dovolenku 2018? Na toto netreba zabudnúť!
  8. Events you should not miss during your visit in Bratislava
  9. Modernizácia rozvodov tepla v Medzeve, Slavošovciach a Plešivci
  10. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 49 692
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 22 552
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 16 959
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 16 631
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 264
  6. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 7 429
  7. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 6 212
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 6 035
  9. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 5 806
  10. Ostrov Ischia sa stáva top európskou letnou destináciou 3 834

Hlavné správy z My Kysuce

Nenechajte si ujsť Devils Cup

Medzinárodný turnaj napíše už svoju siedmu kapitolu.

Gottwald: Som rád, že som mohol streliť svoj posledný gól (HLASY TRÉNEROV)

Prečítajte si reakcie trénerov kysuckých mužstiev.

Na vínnom festivale bolo veselo

Druhý ročník Goral wine fest prilákal do horského prostredia Kysúc množstvo návštevníkov.

Kysucká nemocnica v Čadci sa obáva kolapsu

Riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld sa obáva toho, že od 1. júla môže dôjsť ku kolapsu fungovania lekárskej služby prvej pomoci (LSPP).

Cez víkend sa vidíme v Rakovej, hosťom turnaja bude Zdeno Štrba

O trofeje si v dvojdňovom maratóne zahrajú hráči zo Slovenska, Čiech a Poľska.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Doprava na Kysuciach kolabuje, železničnú zastávku však nepostavia

Presun cestujúcich do vlakov by mohol odľahčiť dopravu na frekventovanej ceste I/11.

Polícia pátra po nezvestnom Andrejovi Lahkom

Polícia žiada občanov o pomoc pri pátraní po nezvestnom 25-ročnom Andrejovi Lahkom z Bánoviec nad Bebravou.

Vybrali SME



Už ste čítali?