Piatok, 21. september, 2018 | Meniny má Matúš

Kraslice sú symbolom Veľkej noci už celé tisícročia

V Kysuckom múzeu v Čadci otvorili nedávno výstavu veľkonočných kraslíc.

V Kysuckom múzeu môžete navštíviť veľkonočnú výstavu až do 3. apríla.(Zdroj: (KM))

ČADCA. Priestory Kysuckého múzea v Čadci sa obliekli do veľkonočného šatu. Prednedávnom tam totiž otvorili výstavu kraslíc, ktorá sa nesie pod názvom Veľká noc a jej symboly. Jej návštevníci tam môžu až do 3. apríla vidieť veľkonočné vajíčka, ktoré zdobili rôznymi technikami ruky šikovných Kysučanov.

Etnograf vysvetľuje

„Veľká noc je pre kresťanov najstarší a najvýznamnejší sviatok cirkevného roka, ktorým si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Pôvod má v starožidovskom sviatku pascha (pésah - obchádzanie). Od roku 325 sa Veľká noc slávi vždy prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti (21. marca). Preto je tento sviatok pohyblivý a môže pripadnúť na čas od 22. marca do 25. apríla,“ informoval etnograf Kysuckého múzea v Čadci Alojz Kontrik. Po veselom období fašiangov, ktoré je ukončené zábavou, sprievodom masiek a pochovávaním basy, nasleduje popolcová streda a prípravné obdobie 40 dňového pôstu, ktorý slúžil i na očistu organizmu po zimnom období. Na to bezprostredne nadväzujú obrady Veľkej noci, ktoré patria medzi obrady prechodu. „Z tohto dôvodu obyčaje (svätenie zelene, vody, potravín a zapaľovanie ohňa), ktoré prevzalo aj kresťanstvo, boli najprv spojené s príchodom jari. Voda, oheň, zeleň – bahniatka i vajíčka sú dávnymi symbolmi a prostriedkami využívanými už v pohanských obradoch sviatkov jari u starých Slovanov,“ pokračoval etnograf. Očistné a prosperitné úkony i obrady, spojené s týmito symbolmi, mali podľa neho zabezpečiť úspešný začiatok i koniec hospodárskych prác, zdravie ľudí i domácich zvierat. Súčasne aj ochranu ľudí, domu a dobytka pred nečistými silami, lebo sa verilo, že úkony vykonávané v priebehu veľkonočného týždňa majú magickú moc. Veľkonočný pašiový týždeň teda potom začínal úkonmi na Kvetnú nedeľu, týždeň pred Veľkou nocou. Obradmi na Zelený štvrtok začalo Veľkonočné trojdnie alebo triduum a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, slávené na Veľkonočnú nedeľu, znamenalo aj koniec pôstneho obdobia. Cyklus veľkonočných obradov i zvykov bol ukončený Veľkonočným pondelkom, ktorý bol nazývaný aj „Pondelkom Baránka.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Kraslice sú symbolom už niekoľko tisícročí

„Vajíčko bolo od pradávna symbolom plodnosti, znovuzrodenia, života a príchodu jari. Jeho škrupina zároveň predstavovala aj pocit bezpečia. Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na slovanských obetištiach, a najmä v hroboch, sa našli ornamentom zdobené biele aj farebné škrupinky, i vajíčka z mramoru a z hliny. Na našom území boli škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi, na ktorých bolo zreteľné červené zafarbenie,“ vysvetlil Kontrik. Prezradil, že pôvodne sa dávali vajcia surové, lebo len tak mohli symbolizovať silu života a znovuzrodenia. Neskôr vajíčko oživovali farbami, aby sa prebudilo, lebo biela farba bola u našich predkov farbou smútočnou, vyhradenou mŕtvym. „Najčastejšie sa vajce namáčalo do červenej farby – farby krvi a ohňa, ale aj mladosti. Silu vajíčka ešte umocňovali symbolmi, z ktorých sa vyvinuli rôzne ornamenty. Na území Slovenska to boli známe Perúnove blesky. Tieto ornamenty sa postupne prenášali z generácie na generáciu a v súčasnosti sa už nedá zistiť, kde ktorý vzor vznikol, a čo pôvodne znamenal,“ skonštatoval etnograf.

Spočiatku boli podľa slov Kontrika na Veľkú noc obdarovávaní vajíčkami predovšetkým duchovní. Tí si ich však nenechali, ale ich namaľovali a rozdali deťom. V 17. storočí je už doložené prvé obdarovávanie detí vajíčkami na Veľkú noc, ktoré dostávali od svojich kmotrov.

Od etnografa sa ďalej dozvedáme, že názov kraslica je na našom území doložený už v 14. storočí. Pôvod tohto názvu je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mnohí sa domnievali, že to bolo od krášlenia vajec, alebo že boli krásne, keď sa namaľovali. Ale názov kraslica pravdepodobne súvisí s ruským „krasnyj“, čo znamená červený.

Fantázii sa medze nakladú

„V druhej polovici 19. storočia sa začali organizovať národopisné výstavy a pôvodné veľkonočné vajíčko sa premenilo na prázdnu omaľovanú vaječnú škrupinu. Vajíčka sa farbili výlučne prírodnými farbivami, ktoré sa pripravovali odvarom z rôznych rastlín a materiálov,“ vysvetlil Kontrik.

Dodal, že na Slovensku sa stalo vajíčko darom pre šibačov a polievačov na Veľkonočný pondelok. Vyfúknuté slepačie vajíčka sa prepláchli vodou s octom a poriadne sa vysušili na slnku. Farbili sa najprv jednou farbou bez ornamentálnej výzdoby a potom sa potreli kožkou zo slaniny alebo včelím voskom, aby sa leskli. Neskoršou výzdobou vajíčka sa ešte znásobili jeho magické i estetické účinky, čo sa stalo základom ornamentálneho zdobenia kraslíc. Najdôležitejším zdrojom motívov na krasliciach bola príroda, ale využívali sa aj rôzne architektonické ornamenty, najmä z kostolov. Na zdobenie sa používali hlavne geometrické a rastlinné motívy, ich kombinácie, ale aj štylizované figurálne vzory, ktoré sa začali používať až po 2. svetovej vojne a mali často sakrálny charakter. Objavovali sa aj zoomorfné motívy a vo veľmi malej miere grafické vzory. Na výzdobu kraslíc sa najčastejšie používali základné farby. Červená farba sa získavala zo slivkového dreva alebo z potlčenej pálenej tehly, žltá z rasce a obilia, hnedá zo šupiek červenej cibule, z orechových listov i ruského čaju, zelená z mladej trávy, či petržlenovej vňate, čierna z dubovej kôry a modrá farba z čučoriedok a indiga. Niektorí výrobcovia si predkreslili vzory na vajíčko vopred, ale väčšina z nich zdobila kraslice priamo voľnou rukou bez predlohy. V porovnaní s inými národmi sa do súčasnosti zachovalo na území Slovenska najviac spôsobov zdobenia vajíčok.

„V súčasnosti sa používajú stále nové materiály, ktoré sú aplikované najčastejšie na slepačie vajíčka, väčšinou prírodnej bielej, menej hnedej farby. Ale zdobia sa aj kačacie, husacie, pštrosie, prepeličie a najnovšie i bažantie vajcia. Používanie nových techník, materiálov i vzorov svedčí o neustálej tvorivosti výrobcov kraslíc, čím nadväzujú na tradície zdobenia veľkonočných vajíčok,“ dodal etnograf.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  2. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  3. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  4. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  5. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  6. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  8. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  9. Najužitočnejšia appka
  10. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  1. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  2. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  3. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  4. Polus Market – trh v srdci nákupného centra
  5. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  6. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  7. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  9. Bratislava dostane o rok nový mestský bulvár
  10. Dexis Slovakia má nového generálneho riaditeľa
  1. Najužitočnejšia appka 16 505
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 15 057
  3. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 945
  4. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 10 931
  5. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 10 892
  6. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 568
  7. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 310
  8. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu 6 012
  9. Čerstvosť je o správnom skladovaní. Reportáž zo skladu Kauflandu 3 654
  10. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu 2 416

Hlavné správy z My Kysuce

V Kysuckom múzeu v Čadci budú tikať skriňové hodiny

V Kysuckom múzeu v Čadci budú vystavené skriňové hodiny súkromného zberateľa Ľubomíra Beláka zo Starej Bystrice.

Pozývajú na detskú spevácku súťaž

Srdečne Vás pozývame na novú detskú súťaž v speve ľudových piesní z regiónu Kysúc SPIEVANKY, SPIEVANKY...

Kedy ste boli naposledy u zubára?

Veľa odpovedí má často rovnaký obsah. Aspoň desať rokov, po maturite alebo ako dieťa na základnej škole ešte v časoch pred osemdesiatym deviatym...

Niekedy sa radosť z návštevy lesa môže premeniť na tragédiu

Hubári na Kysuciach sa v týchto dňoch tešia z bohatých úlovkov. Tí menej skúsení by však mali byť obozretní.

Policajti zisťujú totožnosť muža z kamery

Neznámy páchateľ si na čerpacej stanici v Žiline prisvojil peňaženku s „tučným“ obnosom. Pomôcť pri vyšetrovaní by mohol muž, ktorého zachytila kamera.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Video ukazuje, ako robotníci plašili a trápili zvieratá v bojnickej ZOO

Kompetentní zo vzniknutej situácie vyvodia dôsledky.

V nemocnici zomrela od smädu. Nemala ani sedem rokov

Prípad Niny Chuchelovej rieši už aj Generálna prokuratúra.

Ľudí znepokojujú nočné prelety vrtuľníkov

Obyvatelia zaregistrovali nočné prelety vrtuľníkov. Nevedia o čo ide. Vrtuľníky lietajú z neďalekého letiska pri Žiline.

Pri Žiline sa stala dopravná nehoda

Nehoda sa stala v obci Lietavská Lúčka.

Vybrali SME

Už ste čítali?