Zuzanu Gacíkovú z Krásna nad Kysucou netreba v tomto regióne hádam nikomu predstavovať. Folkloristka, moderátorka či redaktorka regionálnej televízie prišla opäť s niečím netradičným. V rámci svojej diplomovej práce zorganizovala výstavu s názvom Punk´s not dead / Žijúci folklór? , ktorú môžete ešte do piatku navštíviť v priestoroch Žilinskej univerzity v Žiline. „V prvom rade, musím podotknúť, že všetko čo je vystavované v týchto priestoroch je vytvorené svojpomocne, bez žiadnych sponzorov a z dostupných zdrojov, teda v rámci možností a o to viac som na ňu hrdá,“ vyhlásila Zuzana Gacíková.
Kým väčšina ľudí si automaticky pod pojmom folklór predstavuje vyšívané kroje či ľudovú hudbu, podľa Zuzky to tak vôbec nie je. „Táto výstava vznikla aj kvôli tomu, aby som ľuďom prostredníctvom nej vysvetlila, že folklór má mnoho iných podôb. Folklór môžeme charakterizovať ako dynamický kultúrny systém, spôsob existencie komplexu istých kultúrnych javov, ktoré prostredníctvom súboru kolektívnych noriem vytvárajú záväznú osnovu, ktorú každý jej používateľ, príslušník určitej spoločenskej skupiny, oživuje, rozvíja v okamihu jej realizácie. Čiže podľa tejto definície môžeme usúdiť, že aj punk je istá spoločenská skupina, aj keď sa väčšinou ako spoločenská netvári, ale aj napriek tomu je to folklór,“ vysvetlila Zuzka Gacíková. A prečo si vybrala práve punk a nie inú subkultúru ako napríklad metalistov, reperov a podobne? Pretože „pankáči“ majú podľa Zuzany viac charakteristických znakov na porovnanie s folkloristami ako hoci ktorá iná subkultúra. „Folklór môže nadobudnúť rôzne podoby, ktoré mi väčšinou nevnímame a nikdy by sme si ani len nepomysleli, že ide o folklór. V predstavách každého zmizol folklór spolu s črpákmi, vyšívanými krojmi a rozprávkami vtedy, keď sa naši predkovia z chalúp sťahovali do činžiakov a panelových bytoviek. Lenže to je veľký omyl. Folklór stále žije a darí sa mu. Žije aj v čase mobilov, internetu, skypu. Šíri sa od úst k ušiam a prekvitá. Nazývame ho aj mestským folklórom, ktorý nahradil ten dedinský, nahradil staré povesti a rozprávky za nové mestské legendy, fámy a vtipy. Kedysi to bolo tiež tak, niekoho niekto ohovoril, ale dostalo sa to len do uší pár ľudí. Teraz na to slúži internet, aby informáciu o niekom rozniesol po celom svete. Určite ste aj vy niekoho ohovárali prostredníctvom telefónu alebo skypu a atd. Zo starých povestí sa stali mestské povesti ako napríklad biela dodávka, ktorá kradla deti, žiletky na tobogánoch a podobne. To všetko je folklór,“ vysvetlila folkloristka. A jedným dychom dodala, že folklór sa jednoducho mení s dobou a existenciou ľudstva. Ale stále žije a pominie sa až vtedy, keď sa pominie ľudstvo ako také.
Autor: mm
