od jeho rodného domu. Pre slávneho herca bol marec takpovediac „osudový“. Na svet prišiel 20. v roku 1924, zomrel 12. marca 1998 a 19.– na Jozefa, oslavoval meniny.
STAŠKOV. V kysuckom Staškove sa v rodine železničiara Ľudovíta Kronera narodil 20. marca ako siedme dieťa chlapec Jozef.
„V detstve všetko začína a tento začiatok každého z nás poznačí na celý život. Nie nadarmo sa do detstva vraciame v časoch najťažších, ale ja v čase najväčšieho šťastia. Je to najmocnejšie zázemie, ktoré nám nemôže nikto nikdy zobrať,“ napísal v spomienkach slávny herec.
V sobotu 16. marca sa v Slávičom údolí uskutočnila pietna spomienka pri hrobe Jozefa Kronera a jeho manželky Terézie Hurbanovej, ktorá sa koná pravidelne od roku 2008. Organizujú ju členovia Spolku rodákov Jozefa Kronera zo Staškova. Tí ani tentokrát nezabudli priniesť hrudku zeme od hercovho rodného domu. Od roku 2011 členovia spolku navštevujú na ružinovskom cintorín aj hrob akademického sochára Vojtecha Pohanku, ktorý je autorom súsošia – Jána Pavla II. a Matky Terezy v Staškove.
Ako povedala Zuzka Kronerova, ktorá je zakladajúcou členkou spolku: „Tradičné marcové stretnutie rodákov zo Staškova v Bratislave nám pripomína, že Kysuce a Staškov sú s rodinou Kronerovcov navždy spojené nielen krásnymi piesňami, ale aj úžasnými ľuďmi, ktorí tam žijú.“
V rodnom domčeku nechýba replika Oscara
Ak ste nikdy na vlastné oči nevideli sošku Oscara, ktorú udeľujú hereckým hviezdam za ich výkony, stačí prísť do Staškova. Vo vitríne rodného domčeka Jozefa Kronera má svoje miesto jeho najslávnejšia trofej – replika amerického Oscara za film Obchod na korze. Návštevníci však môžu obdivovať aj prvé štyri diela, ktoré počas vlaňajšieho letného sochárskeho sympózia nazvaného Úsmevy geniálneho klauna, vyšli spod rúk známych akademických sochárov Jozefa Mundiera z Čadce, Jaroslava Gaňu z Kysuckého Nového Mesta, Mareka Ryboňa zo Žiliny a Petra Pohanku z Bratislavy. Umelci sa inšpirovali filmami Tisícročná včela, Pacho, hybský zbojník, Obchod na korze a Sváko Ragan. Počas ďalších ročníkov sympózia pribudnú k štyrom sochám ďalšie, až sa napokon ich počet ustáli na dvanástke.
Spolupracovali so Zuzkou Kronerovou
„Zrodu myšlienky o chodníku predchádzal nápad postaviť mostík zo železničných „šveľov“ v smere od domčeka do Grapy, čo by bolo akousi symbolikou trati života Jozefa Kronera. Mostík si teda sám o sebe vyžiadal svoje pokračovanie. Prvotná myšlienka až po súčasnú podobu chodníka prešla rozsiahlou kultiváciou. Podieľalo sa na nej veľa priateľov, zásadné rozhodnutia som však robil so súhlasom Zuzky Kronerovej, ktorá prevzala s odvolaním sa na otcovu skromnosť, úlohu oponenta projektu,“ hovorí Vladimír Gajdošík, predseda správnej rady Spolku rodákov Jozefa Kronera v Staškove. Výber dvanástich námetov má reprezentovať široký záber rôznych postáv pre rôznorodé publikum, zahŕňa v sebe veselé i dramatické úlohy, domácu i zahraničnú tvorbu. „Preto sa vo výbere okrem Pacha, Sváka Ragana či Kuba objavil aj profesor Poležajev, doktor Galen, Tóno Brtko, málo známy, ale vysoko cenený Georg Henych z bulharského filmu Ty, ktorý si na nebesiach, nezabudnuteľný Tojvje z muzikálu Fidlikant na streche, či obľúbený ujo Doremifák z televízneho seriálu My sme malí muzikanti. Rovnakým procesom prechádzal aj profil chodníka, ktorý bude mať dĺžku približne 1200 metrov. Ide o najnáročnejší, ale najkrajší variant, v ktorom sa scénou pre umelecké diela stala sama príroda,“ vysvetľuje. Vlaňajšie letné sympózium sa im podarilo zorganizovať vďaka finančnej pomoci ministerstva kultúry, podnikateľských subjektov i obyvateľov Staškova.
Domček sprístupnili v roku 2011
Kronerov rodný dom sprístupnili verejnosti v novembri 2011. Interiér navrhol scénograf, profesor Jozef Ciller, ktorý spolupracoval na divadelných a televíznych projektoch s hercom i s jeho dcérou Zuzkou. „Pozvanie na spoluprácu pri rekonštrukcii rodného domu som chápal ako výzvu v niekoľkých rovinách. Nemôžem nespomenúť svoj posledný architektonický projekt, ktorý som robil s Jozefom v jeho poslednej televíznej akcii, O psíčkovi a mačičke v réžii Ondreja Šulaja. Jozef i tu dokázal svoju hereckú osobitnosť a hral autenticky očarujúco. Rekonštrukcia domčeka by mala byť pre nás súčasníkov posolstvom pre budúce generácie,“ povedal Ciller.
V knihe návštev pribúdajú podpisy a poďakovania ľudí, na ktorých tam dýchla minulosť slávneho herca. Otec rodiny - Ľudovít Kroner sa narodil 2. júla 1891 v Ľubochni. Tam začal robiť na píle a zoznámil sa so svojou manželkou. Neskôr našiel prácu na železnici. Do Staškova sa s rodinou presťahoval v roku 1920, odišli odtiaľ do Serede v roku 1932. Ľudovít striedavo pracoval ako výhybkár a sprievodca. V štátnych službách pri železnici bol zamestnaný až do odchodu na dôchodok. Zomrel 9. novembra 1956. Herecký talent zdedili jeho deti po ňom.
Jeho manželka Mária sa narodila 9. apríla 1894 na Gombáši. V Staškove vydávala cestovné lístky a pravdepodobne bola jednou z prvých výpravčičiek na Slovensku. Porodila dvanásť detí, päť z nich v Staškove, deväť sa dožilo dospelosti. Zomrela 20. augusta 1975 vo veku 81 rokov.
V interiéri nechýbajú ani hercove rybárske čižmy
V interiéri zrekonštruovaného domčeka nechýbajú dobové svietidlá či vypínače, výnimočné sú hercove osobné veci vrátane slávnych ocenení. Upútajú jeho rybárske čižmy, udica či obľúbené kreslo a šálka. „Čižmy nám dal jeho najlepší priateľ Francúz Charles Mourier, ktorý ich mal u seba doma. Poznali sa už od roku 1965, chodili spolu rybárčiť, spájalo ich kuchárske umenie aj divadlo,“ spomína Gajdošík.
Tomuto priateľovi, ktorý bol francúzskym scénografom a spolupracoval napríklad s popredným svetovým architektom Oscarom Niemeyerom, staviteľom brazílskeho hlavného mesta, ukázal Kroner krásne zákutia Slovenska. Scénograf doposiaľ vlastní chalupu na Liptove, kde zvykne tráviť leto. Na stolíku sa vynímajú aj okuliare, ktoré herec používal až do konca svojho života. V predsieni stojí funkčná dobová piecka dokumentujúca 20. roky minulého storočia. Atmosféru umocňuje studňa, ktorú postavili na mieste jej dávnej predchodkyne. Všetky práce robili zruční Staškovania tak, aby na domčeku zachovali čo najviac originálnych prvkov.
V dome prespávali bezdomovci
Rodná chalúpka mala dlhé roky ďaleko od ocenenia, ktoré tento slávny herec získal. Boli na nej vylámané dvere, okná, interiér bol zdevastovaný, záhrada zarastená krovím. Nikto v nej dlhé roky nebýval. Už v deväťdesiatych rokoch sa snažila obec prevziať dom do správy, keďže evidentne chátral. Pri rekonštrukcii Železničnej stanice v Čadci ho opravili. Potom ho pridelila železnica ako nájomný byt istému nájomníkovi z Bratislavy. Užíval ho, ale neobýval. Pustili sa doň vandali a začali tam prespávať bezdomovci.
Po dlhých peripetiách a rokovaniach sa napokon podarilo dostať dom do vlastníctva obce. Tá vyčlenila v roku 2010 na rekonštrukciu 10-tisíc eur, v roku 2011 to bolo 12-tisíc eur. Josef Simnacher, Slovák žijúci v Nemecku, sám daroval 10 000 €. Spolku rodákov Jozefa Kronera v Staškove sa podarilo získať vďaka grantovému programu Šanca pre váš región Nadácie Orange, z ministerstva kultúry, tiež formou priamej dotácie od spomínanej nadácie čiastku 12 500 eur. Do osobného vlastníctva získala obec objekt v roku 2010. Za dom s pozemkom zaplatila 3 296 eur.
Futbalový turnaj nesie jeho meno
Jozef Kroner prepožičal svoje meno futbalovému turnaju pred 41 rokmi. Kronerák je stále jednou z najpozoruhodnejších športových akcií na Kysuciach.Jozef Kroner bol síce fanúšikom futbalu, predovšetkým však išlo o fenomenálneho herca, ktorého pozná Slovensko i celý svet. Svojím majstrovstvom sa výrazne pričinil o získanie zatiaľ jediného Oscara pre Slovensko, pričom Slováci ho označili za najlepšieho herca 20. storočia. Z tohto pohľadu bol Staškov dlžníkom, keďže nevyužil výnimočnosť osobnosti tohto herca, aby ho Slovensku predstavil ako svojho rodáka. Jednou z takýchto možností bolo zriadenie jeho pamätnej izby v rodnom dome - strážnom železničnom domčeku. Myšlienka realizovať tento zámer bola síce dosť bradatá, ale podarilo sa ju naplniť až nedávno. Stalo sa tak vďaka spoločnému úsiliu Spolku rodákov Jozefa Kronera a Obce Staškov,“ dodáva Gajdošík.
