Basketbalová komunita na Kysuciach si už zvykla. Za svoj výkon dostal tento tridsaťjeden ročný sniper z Krásna nad Kysucou individuálne ocenenie pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti. Reč je o Mariánovi Madajovi.
Aká bola pre teba sezóna 2012/2013 v KBL?
- Uplynulá sezóna bola pre náš tím veľmi náročná. Mali sme neustále problémy s hráčmi. Napriek tomu, že máme hádam najviac hráčov na súpiske, ťažkosti s nomináciou na zápasy sa nám kopili. Nakoniec to celkom dobre dopadlo, keďže sme sa dostali až do semifinále celej súťaže.
Majo, opíš nám cestu do semifinále a koho tipuješ na celkové víťazstvo?
- Cez Green Machines sa nám prechádzalo ťažko, ale zaslúžili sme si vyhrať. Séria bola veľmi vyrovnaná a vždy rozhodoval záver stretnutia, ktorý vyšiel dvakrát nám. Proti Bad Boyz to už bol iný basketbal. Tento tím vyhrá pravdepodobne celú súťaž. Polovica z hráčov je v životnej forme.
Loosers patria tiež k tímom, ktoré Kysuckú basketbalovú ligu vyhrali, ako na to spomínaš?
- Bolo to nádherné obdobie! Musím však priznať, že aj s tým istým tímom, ako sme vtedy mali, by to dnes bolo oveľa ťažšie. Úroveň ligy sa neustále zvyšuje.
Podľa teba sú v nej hráči, ktorí by vedeli zahrať aj ťažšie zápasy, napríklad na krajskej či slovenskej úrovni?
- Podľa mňa áno. Za tie roky sa tu vyprofilovali silné individuality. Všestranných hráčov ako Juro Pecar, Kamil Kubiatko či Dzigal Haris by vedeli doplniť vynikajúci Tomáš Urbaník, Vilo Poništ, Tomáš Bradler, Majo Kubica a veľa ďalších basketbalistov...
S kým si rozumieš v tíme najlepšie?
- Samozrejme s Michalom Švancárom, keďže s ním hrávam najdlhšie. Ale veľmi dobre si rozumiem aj s posilou zo Srbska a novým hráčom Kysuckej basketbalovej ligy Harisom Dzigalom.
Čo ťa na „baskete“ baví najviac?
- Úplne všetko! Je to môj šport. Odkedy som videl hrať Michaela Jordana, nič iné ani robiť nechcem. Tento hráč ma inšpiroval.
Ako sa zmenila KBL od prvého ročníka? Hrávaš a pravidelne boduješ už 6 rokov!
– Neuveriteľným spôsobom.. V prvých ročníkoch to bola exhibícia dvoch mužstiev, teraz môže prekvapiť skoro každý. Som rád, že sa mi zranenia celkom vyhýbajú a môžem tímu vždy pomôcť a to že skórujem vďačím hlavne spoluhráčom a skúsenostiam a tomu, že som sa chcel vždy viac podobať Jordanovi.
Slová na záver?
- Chcem poďakovať celému nášmu tímu, že dokázal bojovať až do konca. Ďakujem!
Autor: VIA
