ČADCA. Juraj Šerík sa drotárstvu venuje už desať rokov. Po tom, ako dokončil Srdce pre Čadcu, sa rozhodol urobiť oveľa väčšie – Srdce pre Slovensko. Drotár s ním navštevuje rôzne podujatia, na ktorých pridávajú „očká“ ľudia z rôznych kútov Slovenska, ale aj z cudziny.
V Banskej Bystrici nechýbali ani Kysučania
V uplynulých dňoch Juraj nechýbal na Dňoch originality v Banskej Bystrice, kde región zastupovali aj ďalší dvaja šikovní umelci z Kysúc – Julka Masnicová a Emil Hranec. Prezentovalo sa tam okolo 40 vystavovateľov z celého Slovenska. „Na tomto podujatí sme boli už piatykrát. Súčasťou našej prezentácie bolo aj drôtovanie Srdca pre Slovensko. Počas dvoch dní sme sa stretli s obrovským záujmom, tentokrát sa do drôtovania zapojilo 66 návštevníkov,“ hovorí Šerík.
V pamätnom liste z tejto akcie sme objavili aj zápis od pani Veroniky z Banskej Bystrice: „Život sa dá urobiť krásnym cez čisté srdce. Hovorí sa, že ten kto krásu nevidí, svetu ju nepridá. Pán Juraj ju určite vidí. Vzdávam hold jeho umeniu.“ V Banskej Bystrici sa podarilo upliesť vyše 4 000 očiek, a tak sa srdce opäť zväčšilo v priemere asi o 1 centimeter. V súčasnosti má už úctyhodný rozmer. Je vysoké 112 centimetrov, široké meter a váži osem kilogramov.
Do pletenia sa pridali aj školáci z Turzovky - Bukoviny
Nedávno ho pomohli zväčšiť aj žiaci zo Základnej školy v Turzovke – Bukovine. V rámci vyučovania regionálnej a výtvarnej výchovy sa tam uskutočnil drotársky workshop pre deti. „Počas dvoch hodín som 29-tim žiakom 5. ročníka v krátkosti porozprával o vzniku, histórii ale i súčasnosti drotárstva, potom sme spoločne skúšali zhotoviť malé predmety,“ hovorí drotár. Potešilo ho, že žiakov drôtovanie zaujalo viac, ako zvonenie na prestávku: „Tento deň ma vnútorne obohatil a opäť presvedčil o tom, že záujem detí o toto remeslo je obrovský a aj oni majú veľkú radosť z toho, keď si niečo vytvoria vlastnými rukami.“ Súčasťou workshopu bolo práca na Srdci pre Slovensko, čo samozrejme školáci vrelo uvítali. Juraj dodáva, že poďakovanie patrí učiteľke Zuzke Mozolíkovej, Emilovi Hrancovi i Vladimirovi Gajdičiarovi z Turzovky, ktorí workshop pre deti vymysleli.
Stal sa majstrom ľudovej umeleckej výroby
V minulých dňoch Jurajovi Šeríkovi z Čadce udelili v galérii ÚĽUV-u titul Majster ľudovej umeleckej výroby v oblasti drôtu. ÚĽUV udeľuje ocenenie každoročne už od roku 1959 a doteraz ho obdržalo 388 výrobcov v rôznych oblastiach. „Je najvyšším uznaním odbornej spôsobilosti,“ teší sa.
Juraj chce po dokončení srdce 29. júna slávnostne odhaliť v rodnej obci svojho pradeda Jozefa Holánika v Dlhom Poli pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Stane sa tak v rámci festivalu drotárstva, ktorý každoročne organizuje Považské múzeum. Súčasťou prezentácie bude aj putovná výstava venovaná tomuto drotárskemu majstrovi. V Dlhom Poli sa snaží zachrániť rodný dom pradeda. Po rekonštrukcii tam plánuje zriadiť na jeho počesť pamätnú izbu. Všetko však bude závisieť od financií, ktorých Juraj nemá nazvyš. Je invalidný dôchodca a všetky svoje aktivity smerujúce k záchrane pamiatky si musí zatiaľ financovať z vlastného vrecka.
Srdce vyrába technikou svojich predkov
Pri práci používa mosadzný drôt rôznych hrúbok. Využíva techniku typickú pre Holánikovsko – Šeríkovský rod. Výrobou srdca chce vzdať hold všetkým drotárom, ktorí v minulosti odchádzali za prácou do celého sveta a taktiež si uctiť spomínané 150. výročie narodenia svojho pradeda. Každý, kto sa zapojí do drôtovania, má možnosť zapísať sa na pamätný list. Listy sa po dokončení srdca zviažu do knihy, ktorá bude slúžiť pre ďalšie generácie ako svedectvo o súčasnosti a slovenskom drotárstve, ktoré zatiaľ, našťastie, nezaniklo. Pradeda za precíznu prácu ocenil celý svet
Na Jurajovi sa podpísal fortieľ jeho predkov. Jeho pradedo Jozef Holánik-Bakeľ mal ešte za prvej republiky vo Varšave dielňu, v ktorej pracovalo tridsať ľudí. Vyrábal bežné veci do domácnosti ako habarky a svietniky. Zlomila ho však hospodárska kríza. Keď sa vrátil na Slovensko, vymyslel novú techniku a začal vyrábať šperkovnice a ozdobné veci. V Budatínskom zámku pri Žiline je nainštalovaná jeho stála expozícia. Keďže nemal v remesle nasledovníka, jeho zať musel predtým, ako mu dal svoju dievku za ženu, zložiť drotárske skúšky. Juraj má byť na čo hrdý. Jeho pradeda za jeho krásnu a precíznu prácu ocenil celý svet. Aj v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme získal najvyššie ocenenie Gran premio.
