Kaplnky a kríže sa stavali oddávna. Vlastne ich zrod je spojený so vznikom sídel. Na Kysuciach sa sformovali prvé usadlosti najmä v 17. storočí. Stavali ich ako kresťanskú pripomienku na utrpenie Krista, ale aj ako pamiatku na nejakú tragédiu, na epidémie či iné pohromy. Tak isto vyjadrovali vďaku kysuckého človeka za dobro, ktoré sa mu udialo. Boli to najmä šťastné návraty z vojen a z ďalekej cudziny, kam chodievali ľudia za zárobkom.
Najmladšie mesto Krásno nad Kysucou nie je v tomto smere výnimkou. Hovorí sa o ňom, že má najviac kaplniek v Žilinskej diecéze. Niektoré vznikli už pred mnohými rokmi, iné po 2. svetovej vojne a tri sa datujú do súčasnosti. Kaplnky sa nachádzajú najmä v osadách. Sú starostlivo udržiavané.
Kaplnka, ktorá ochraňuje od tragédií
V Krásne a okolí sme napočítali 14 kaplniek, pri ktorých sa konajú pobožnosti. Vyberme sa pozrieť si niektoré z nich zblízka.
Okrem kaplniek, nachádzajúcich sa priamo v meste, najbližšou na okolitom venci hôr je asi kaplnka U Gavlasa. Postavil ju Mikuláš Gavlas po 2. svetovej vojne. Stavba sa nachádza pri vstupe do osady Gavlasov. Cesta k nej nie je príliš náročná. Prešli sme po moste cez rieku Kysucu a cez železničné priecestie. Hneď pri výstupe po lesnej ceste nás upútal veľký cyrilo-metodský kríž a pri ňom maličká kaplnka Fatimskej Panny Márie. Kríž dal postaviť umelecký kováč Jaroslav Gavlas v roku 1999 na žiadosť svojho otca, staviteľa pôvodnej kaplnky v osade, Mikuláša. Fatimskú Pannu Máriu s príbytkom tu inštaloval ako ochrankyňu pred tragédiami, čo sa udiali v okolí železničného priecestia. Spočítal si, že od šesťdesiatych rokov minulého storočia po rok 1999 na krátkom úseku zahynulo vyše 40 ľudí.
Do osady Gavlasov vedie krásna trasa cez les. Je zaujímavá aj z turistického hľadiska. Pri kaplnke pred osadou sme si mohli oddýchnuť. Obdivovali sme stavbu, ktorá má už toľké roky a stále akoby dýchala novotou. Jaroslav Gavlas urobil na jej vchod železnú mrežu, znázorňujúcu Božiu Matku v životnej veľkosti. Je to jeho známe umelecké dielo. Od kaplnky sme sa mohli vybrať do okolitých hlbokých lesov, miestneho hubárskeho raja.
Kaplnka, ktorá je vstupnou bránou k Veľkej Rači
Na druhej strane krásňanského údolia sa nachádza väčšina ďalších kaplniek. Jednu z tých novších postavil v roku 2003 Jaroslav Pagáč s priateľmi v osade U Lastovicov. Kým sme sa k nej dostali, museli sme absolvovať poriadny „stupák“. Kráčali sme po kamenistej trase so serpentínami. Takúto púť musia každý rok absolvovať veriaci, ak sa chcú zúčastniť na letnej svätej omši. Kaplnka stojí na konci poľany s nezabudnuteľným panoramatickým výhľadom na mesto a okolie. Odtiaľto vedie aj vrchovská trasa na Veľkú Raču, hojne využívaná turistami.
Kaplnka, ktorú vo veľkom navštevujú potomkovia osadníkov
Asi štvrťhodinku cesty od Lastovicov je ďalšia kaplnka. Postavili ju v osade U Kuljovských. Dá sa k nej prísť chodníkom z mesta, alebo po vrchovskej trase. My sme pokračovali po lesnej ceste. K bohostánku na vrchoch chodí mnoho ľudí. Stretajú sa tu potomkovia rodín, ktoré tu kedysi žili. Spomínajú na niekdajšie časy, pamätajú si najmä na detstvo. Mnohé drevenice v osade však už pokúpili chalupári z Ostravska, Karvinska, ba až z ďalekej Bratislavy.
Všetky majú svoje čaro
Ďaleko vzadu, na ďalšom krásňanskom kopci, sa nachádza jedna z najvyššie položených kaplniek – kaplnka vo Vyšných Vaniach. Čakala nás priam nekonečná cesta. Najskôr sme museli vystúpiť do nadoblačných výšin vrchu a potom sme sa pustili po horskej trase. Ľudia v údolí nás upozorňovali na zatúlané medvede, ktoré sa tu v poslednej dobe objavujú. Mnohí návštevníci osady si preto volia trasu od Blažkov. Cesta po vrchoch je aj tak oveľa krajšia. Zhora sme videli nielen krásňanskú, ale aj bystrickú dolinu a dolinu dolného toku rieky Kysuce. Pri kaplnke v osade Vyšné Vane sa na konci leta tiež koná svätá omša. Jej súčasťou sú vrchárske hody. Ľudia tu pozývajú do svojich obydlí všetkých návštevníkov. Natrvalo na vrchoch bývajú príslušníci rodiny Mikovcov. Sú veľmi pohostinní.
Navštívili sme štyri kaplnky. Aj ostatných desať má svoje čaro a hodno si ich pozrieť. O týchto pekných sakrálnych stavbách písala aj Ľubica Podoláková v publikácii Krásno nad Kysucou – Prechádzky storočiami. Vo svojej knihe spomína ešte kaplnky Pri cintoríne, Lazný Potok, U Blažkov, Nižné Vane, U Sýkorov, v Kalinove, U Capka, U Šustkov. Medzitým pribudli dve nové kaplnky – v Zákysučí a U Gašov.
