Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto

Starostovia sa zapojili do revitalizácie krajiny, teraz majú na krku kontroly

Vo viacerých kysuckých obciach vybudovali v rámci programu revitalizácie krajiny takzvané prehrádzky na malých tokoch. Dnes majú starostovia na krku kontroly.

Aj vo Vysokej nad Kysucou sa zapojili do revitalizácie krajiny.(Zdroj: (AO))

ČADCA. Starostovia kysuckých obcí majú problém len preto, že sa zapojili do programu Revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu SR. Ide o takzvané prehrádzky na malých tokoch. V rokoch 2010 – 2012 sa zapojilo do projektu v prvom kolo 12 obcí z okresu Čadca a 5 z Kysuckého Nového Mesta. V druhom kole to bolo 14 čadčianskych obcí a 4 z KNM. Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. V súčasnosti prebiehajú kontroly z obvodných úradov životného prostredia iniciované ministerstvom životného prostredia, ktoré sa týkajú naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách. Tie sa na základe pokynov vtedajšieho manažmentu robili na základe rozhodnutí o územnom využití prostredia, na ktoré súčasné ministerstvo pozerá ako na nedostatočné. Starostovia žiadajú pozastavenie týchto kontrol, keďže celý projekt bol podľa nich zmysluplný, dal prácu mnohým nezamestnaným a v žiadnom prípade nemal negatívny vplyv na životné prostredie, práve naopak. Prehrádzky, ako hovoria, nepomáhajú len v búrkach, ale aj počas sucha, nakoľko regulujú celkový prietok vody.

Hrádzky vraj preverí až veľká povodeň

„Aj v našej obci sa uskutočnila kontrola. My sme mali s realizáciou programu len pozitívne skúsenosti. Napríklad aj čo sa týka vytvorenia dočasných pracovných miest. Podarili sa nám nielen vodozádržné opatrenia, uskutočnili sme aj prehĺbenie Gajdicovského potoka, ktorý pravidelne vytápal viac ako 20 domácností. Okrem toho sme vyčistili nespočetné množstvo odvodňovacích priekop pozdĺž miestnych komunikácií,“ informoval starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha. Ako informoval, hrádzky pravidelne kontrolujú. „Ich funkčnosť však možno preverí až veľká povodeň, ktorá veríme, už nikdy nebude,“ dodal.

Využívali ich aj predkovia

Starosta Radole Anton Tkáčik hovorí, že hrádzky pôsobia prirodzene, nie sú rušivým elementom, v priebehu roka zachytili množstvo naplavenín. „Vytvárajú stupne, ktoré stabilizujú dno potoka v celom riešenom území. Zabezpečujú omnoho lepšie okysličenie vôd ako v minulosti a tzv. vývar pod jednotlivými stupňami zaistí bezpečnejšie prežitie drobných vodných živočíchov počas minimálnych prietokov,“ informuje. Vysvetľuje, že čo sa týka údržby, ide o minimum práce: „U nás sme práce robili na potoku, kde bolo viacero podobných hrádzok realizovaných už pred 40-imi rokmi a doteraz slúžia. Bude teda možné porovnávať prácu predkov a našej generácie. Verím, že vydrží a nielen to. Dúfam, že sa začnú zodpovední pýtať na názor odborníkov a ľudí z praxe a tieto projekty budú pokračovať po celom Slovensku. Tieto hrádzky sa nedajú presne projektovať od stola podľa mapy, opatrenia musia byť citlivo vložené do územia priamo v teréne, treba si pozrieť erózne ryhy, vlastnosti pôdy, alebo využiť okolitý porast. Takéto hrádze sa bežne robili už pred 200 rokmi. Podobné nám ako študentom ukazovali hrdí Rakúšania z partnerskej fakulty pred 20-imi rokmi na potokoch na úpätí Álp a my teraz máme mnohokrát overené a funkčné opatrenia spochybňovať?“ argumentuje.

Kontroly sú vraj zbytočnou byrokraciou

Viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka na margo revitalizácie krajiny hovorí: „Myslím si, že fyzicky projekt splnil svoju úlohu, aj keď nie som si istý, či obec je tým ideálnym nositeľom takýchto činností. V reálnych podmienkach je veľa subjektov (urbáre, lesné spoločenstvá, poľnohospodársky podnikatelia, správcovia vodných tokov atď.), ktorých činnosť je situovaná práve do dotknutého územia a navyše práve ich činnosťou častokrát zničeného. Podľa môjho názoru súčasne kontroly sú len zbytočnou byrokraciou, ktorá má niekomu poslúžiť na politicko-mocenskú argumentáciu.“

Čo sa týka zapojenosti nezamestnaných, samosprávy podľa jeho názoru určite vítajú každú príležitosť na ich využitie. „Opäť je to však spojené s prílišnou byrokraciou, ktorá spôsobuje absolútnu neoperatívnosť využívania takejto pracovnej sily. To sa potvrdilo napríklad pri vlaňajšej snehovej kalamite. Kým sa vybavili všetky „formálne náležitosti“, tak sme už nezamestnaným pomaly nemali dať čo robiť,“ vraví.

Ide vraj len o inventúry

Maroš Stano z komunikačného odboru ministerstva životného prostredia povedal, že Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR - tzv. hrádzky - bol výsledkom politického rozhodnutia bývalej vlády, ktorá umelo vytrhla zo systému protipovodňových opatrení jeden princíp a program bol kompetenčne umiestnený pod Úrad vlády. „Program Slovenskému vodohospodárskemu podniku odobral financie určené na údržbu vodných tokov. Program zanikol sám s koncom volebného obdobia a nikdy nepatril kompetenčne ministerstvu životného prostredia,“ informoval.

Ako sa ďalej vyjadril obvodné úrady životného prostredia v súčasnosti len zisťujú skutočný stav a počet stavieb, ktoré vznikli na základe programu - robia akúsi inventúru. V lete by mali byť známe výsledky preverenia.

„Rezort nedisponuje výsledkami žiadnej odbornej štúdie, ktorá by preukázala efektívnosť programu. Nikto nepopiera, že obce v rámci programu zamestnali ľudí, lenže nikto nepreukázal, že tento projekt z hľadiska ochrany proti povodniam aj reálne funguje. Treba si uvedomiť aj to, že program pohltil peniaze, pôvodne určené na údržbu skutočných hrádzí a vodných tokov – napríklad bagrovanie korýt. Pri výstavbe tzv. hrádzok chýbali odborné argumenty, ako čísla o ich efektívnosti. Ekonomická stránka a transparentnosť programu je predmetom preverovaní a podozrení. Výstavbe chýbala akákoľvek odborná diskusia a vodohospodári ju mali zákaz kritizovať,“ povedal.

Dodal, že ministerstvo životného prostredia vníma metódu zadržiavania vody v krajine ako súčasť komplexu viacerých opatrení a nepovažuje ju za zlú. Lenže na to, aby sa dosiahla účinná ochrana pred povodňami, je potrebná kombinácia rôznych druhov opatrení, vrátane využitia hrádzí, hatí, poldrov a nielen účelový výber jednej z nich, na úkor ostatných.


  1. Ženu už nedokázali zachániť 989
  2. Na Kysuciach môže vzniknúť množstvo pracovných miest 345
  3. Pozvánka na cyklistické preteky Kysuce – Orava cez kopec 315
  4. Aj Horkýže slíže rozospievali amfiteáter Video 165
  5. Najcennejší exponát múzea v Turzovke Foto 156
  6. V Čadci by mali vzniknúť stovky nových pracovných miest 129
  7. Vodič z ČR nedodržal odstup, spôsobil reťazovú nehodu 113
  8. Zablokujú hlavné ťahy z Poľska a Českej republiky? Video 72
  9. Vyzbierali 1000 eur! Vo Svrčinovci siahli na titul Skalité a Stará Bystrica 68
  10. V Kysuckom Lieskovci sa zrazilo sedem áut 67

Najčítanejšie správy

Kysuce

Ženu už nedokázali zachániť

V stredu 16. augusta popoludní došlo na železničnom priecestí k zrážke cyklistky osobným motorovým vlakom.

Na Kysuciach môže vzniknúť množstvo pracovných miest

Potenciál investícií sa odhaduje na 318 miliónov eur a vytvoriť by mohli 5 710 nových pracovných miest.

Pozvánka na cyklistické preteky Kysuce – Orava cez kopec

Štart aj cieľ pretekov je v Zborove nad Bystricou.

Aj Horkýže slíže rozospievali amfiteáter

Už tradičné podujatie Rock Beskyd Fest prilákalo do amfiteátru v Turzovke tisícky priaznivcov dobrej hudby.

Najcennejší exponát múzea v Turzovke

Múzeum Karola Točíka v Turzovke sa môže pochváliť najvzácnejším exponátom – viac ako štyristoročným zvonom, ktorý Turzovke daroval palatín Juraj Turzo.

Blízke regióny

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

V Žiline zrazil vlak 13-ročné dievča

O udalosti informovala facebooková stránka Policajti Žilina

V obchodnej zóne sa strhla hotová kanonáda. Čo na to okolie?

Juraj oslavoval svoje narodeniny a narodenie syna. Bolo to vidieť a počuť doďaleka. Niektorí ľudia ohňostroj obdivovali, iní nadávali.

Raky z kanála vymizli, na dne však bola škľabka

​​​​​​​Keď sa pred pätnástimi rokmi vypúšťal v Turci kanál Váhu, našli sa na jeho dne tisíce rakov. Tento rok tam nenašli ani jedného. Objavili ale škľabku riečnu.

Na úzkej ceste pred autami odskakujú do priekopy

Medzi Púchovom a Považskou Bystricou realizujú megastavbu, ktorá má priniesť zrýchlenie dopravy po železnici. Obyvateľom Horného Milochova však začalo niekoľko rokov plných útrap.

Všetky správy

Plavčan vo štvrtok skončí, Danko chce štyri dni na premýšľanie (minúta po minúte)

Predseda SNS hovorí o potrebe obnoviť dôveru v koalícii.

Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka

Pokyn na výmenu ministra školstva z SNS Petra Plavčana zdôvodnil premiér Robert Fico aj bojom proti netransparentnému správaniu sa.

Reportér Týždňa Magušin: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Redaktor Týždňa Michal Magušin sa so šéfom SNS Andrejom Dankom rozprával vo chvíli, keď sa dozvedel o pokyne na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS).

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

Ficov perfektný deň a Dankova estráda ega

Novinári sa prehrabávali v úlomkoch Dankovho poníženia, aby zistili, čo presne povedal.

Kam vyraziť