Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Starostovia sa zapojili do revitalizácie krajiny, teraz majú na krku kontroly

Vo viacerých kysuckých obciach vybudovali v rámci programu revitalizácie krajiny takzvané prehrádzky na malých tokoch. Dnes majú starostovia na krku kontroly.

Aj vo Vysokej nad Kysucou sa zapojili do revitalizácie krajiny.Aj vo Vysokej nad Kysucou sa zapojili do revitalizácie krajiny. (Zdroj: (AO))

ČADCA. Starostovia kysuckých obcí majú problém len preto, že sa zapojili do programu Revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu SR. Ide o takzvané prehrádzky na malých tokoch. V rokoch 2010 – 2012 sa zapojilo do projektu v prvom kolo 12 obcí z okresu Čadca a 5 z Kysuckého Nového Mesta. V druhom kole to bolo 14 čadčianskych obcí a 4 z KNM. Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. V súčasnosti prebiehajú kontroly z obvodných úradov životného prostredia iniciované ministerstvom životného prostredia, ktoré sa týkajú naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách. Tie sa na základe pokynov vtedajšieho manažmentu robili na základe rozhodnutí o územnom využití prostredia, na ktoré súčasné ministerstvo pozerá ako na nedostatočné. Starostovia žiadajú pozastavenie týchto kontrol, keďže celý projekt bol podľa nich zmysluplný, dal prácu mnohým nezamestnaným a v žiadnom prípade nemal negatívny vplyv na životné prostredie, práve naopak. Prehrádzky, ako hovoria, nepomáhajú len v búrkach, ale aj počas sucha, nakoľko regulujú celkový prietok vody.

Skryť Vypnúť reklamu

Hrádzky vraj preverí až veľká povodeň

„Aj v našej obci sa uskutočnila kontrola. My sme mali s realizáciou programu len pozitívne skúsenosti. Napríklad aj čo sa týka vytvorenia dočasných pracovných miest. Podarili sa nám nielen vodozádržné opatrenia, uskutočnili sme aj prehĺbenie Gajdicovského potoka, ktorý pravidelne vytápal viac ako 20 domácností. Okrem toho sme vyčistili nespočetné množstvo odvodňovacích priekop pozdĺž miestnych komunikácií,“ informoval starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha. Ako informoval, hrádzky pravidelne kontrolujú. „Ich funkčnosť však možno preverí až veľká povodeň, ktorá veríme, už nikdy nebude,“ dodal.

Využívali ich aj predkovia

Starosta Radole Anton Tkáčik hovorí, že hrádzky pôsobia prirodzene, nie sú rušivým elementom, v priebehu roka zachytili množstvo naplavenín. „Vytvárajú stupne, ktoré stabilizujú dno potoka v celom riešenom území. Zabezpečujú omnoho lepšie okysličenie vôd ako v minulosti a tzv. vývar pod jednotlivými stupňami zaistí bezpečnejšie prežitie drobných vodných živočíchov počas minimálnych prietokov,“ informuje. Vysvetľuje, že čo sa týka údržby, ide o minimum práce: „U nás sme práce robili na potoku, kde bolo viacero podobných hrádzok realizovaných už pred 40-imi rokmi a doteraz slúžia. Bude teda možné porovnávať prácu predkov a našej generácie. Verím, že vydrží a nielen to. Dúfam, že sa začnú zodpovední pýtať na názor odborníkov a ľudí z praxe a tieto projekty budú pokračovať po celom Slovensku. Tieto hrádzky sa nedajú presne projektovať od stola podľa mapy, opatrenia musia byť citlivo vložené do územia priamo v teréne, treba si pozrieť erózne ryhy, vlastnosti pôdy, alebo využiť okolitý porast. Takéto hrádze sa bežne robili už pred 200 rokmi. Podobné nám ako študentom ukazovali hrdí Rakúšania z partnerskej fakulty pred 20-imi rokmi na potokoch na úpätí Álp a my teraz máme mnohokrát overené a funkčné opatrenia spochybňovať?“ argumentuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Kontroly sú vraj zbytočnou byrokraciou

Viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka na margo revitalizácie krajiny hovorí: „Myslím si, že fyzicky projekt splnil svoju úlohu, aj keď nie som si istý, či obec je tým ideálnym nositeľom takýchto činností. V reálnych podmienkach je veľa subjektov (urbáre, lesné spoločenstvá, poľnohospodársky podnikatelia, správcovia vodných tokov atď.), ktorých činnosť je situovaná práve do dotknutého územia a navyše práve ich činnosťou častokrát zničeného. Podľa môjho názoru súčasne kontroly sú len zbytočnou byrokraciou, ktorá má niekomu poslúžiť na politicko-mocenskú argumentáciu.“

Čo sa týka zapojenosti nezamestnaných, samosprávy podľa jeho názoru určite vítajú každú príležitosť na ich využitie. „Opäť je to však spojené s prílišnou byrokraciou, ktorá spôsobuje absolútnu neoperatívnosť využívania takejto pracovnej sily. To sa potvrdilo napríklad pri vlaňajšej snehovej kalamite. Kým sa vybavili všetky „formálne náležitosti“, tak sme už nezamestnaným pomaly nemali dať čo robiť,“ vraví.

Skryť Vypnúť reklamu

Ide vraj len o inventúry

Maroš Stano z komunikačného odboru ministerstva životného prostredia povedal, že Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR - tzv. hrádzky - bol výsledkom politického rozhodnutia bývalej vlády, ktorá umelo vytrhla zo systému protipovodňových opatrení jeden princíp a program bol kompetenčne umiestnený pod Úrad vlády. „Program Slovenskému vodohospodárskemu podniku odobral financie určené na údržbu vodných tokov. Program zanikol sám s koncom volebného obdobia a nikdy nepatril kompetenčne ministerstvu životného prostredia,“ informoval.

Ako sa ďalej vyjadril obvodné úrady životného prostredia v súčasnosti len zisťujú skutočný stav a počet stavieb, ktoré vznikli na základe programu - robia akúsi inventúru. V lete by mali byť známe výsledky preverenia.

„Rezort nedisponuje výsledkami žiadnej odbornej štúdie, ktorá by preukázala efektívnosť programu. Nikto nepopiera, že obce v rámci programu zamestnali ľudí, lenže nikto nepreukázal, že tento projekt z hľadiska ochrany proti povodniam aj reálne funguje. Treba si uvedomiť aj to, že program pohltil peniaze, pôvodne určené na údržbu skutočných hrádzí a vodných tokov – napríklad bagrovanie korýt. Pri výstavbe tzv. hrádzok chýbali odborné argumenty, ako čísla o ich efektívnosti. Ekonomická stránka a transparentnosť programu je predmetom preverovaní a podozrení. Výstavbe chýbala akákoľvek odborná diskusia a vodohospodári ju mali zákaz kritizovať,“ povedal.

Dodal, že ministerstvo životného prostredia vníma metódu zadržiavania vody v krajine ako súčasť komplexu viacerých opatrení a nepovažuje ju za zlú. Lenže na to, aby sa dosiahla účinná ochrana pred povodňami, je potrebná kombinácia rôznych druhov opatrení, vrátane využitia hrádzí, hatí, poldrov a nielen účelový výber jednej z nich, na úkor ostatných.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 483
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 219
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 289
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 9 814
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 277
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 952
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 582
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 358
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 198
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 066
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Šimák zomrel v utorok (26. 1.) vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

Šimák bol spoluzakladateľom vydavateľstva 7 Plus a týždenníka PLUS 7 DNÍ.

52m

Patrí medzi najlepšie stredné odborné školy s najmenším počtom nezamestnaných absolventov v Žilinskom kraji. Viac ako 70 % jej absolventov úspešne pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Má tie najmodernejšie technológie, ktoré čakajú na šikovných študentov. Staň sa jedným z nich!

6 h

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

6 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

22 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

22 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?