ČADCA. Starostovia kysuckých obcí majú problém len preto, že sa zapojili do programu Revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu SR. Ide o takzvané prehrádzky na malých tokoch. V rokoch 2010 – 2012 sa zapojilo do projektu v prvom kolo 12 obcí z okresu Čadca a 5 z Kysuckého Nového Mesta. V druhom kole to bolo 14 čadčianskych obcí a 4 z KNM. Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. V súčasnosti prebiehajú kontroly z obvodných úradov životného prostredia iniciované ministerstvom životného prostredia, ktoré sa týkajú naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách. Tie sa na základe pokynov vtedajšieho manažmentu robili na základe rozhodnutí o územnom využití prostredia, na ktoré súčasné ministerstvo pozerá ako na nedostatočné. Starostovia žiadajú pozastavenie týchto kontrol, keďže celý projekt bol podľa nich zmysluplný, dal prácu mnohým nezamestnaným a v žiadnom prípade nemal negatívny vplyv na životné prostredie, práve naopak. Prehrádzky, ako hovoria, nepomáhajú len v búrkach, ale aj počas sucha, nakoľko regulujú celkový prietok vody.
Hrádzky vraj preverí až veľká povodeň
„Aj v našej obci sa uskutočnila kontrola. My sme mali s realizáciou programu len pozitívne skúsenosti. Napríklad aj čo sa týka vytvorenia dočasných pracovných miest. Podarili sa nám nielen vodozádržné opatrenia, uskutočnili sme aj prehĺbenie Gajdicovského potoka, ktorý pravidelne vytápal viac ako 20 domácností. Okrem toho sme vyčistili nespočetné množstvo odvodňovacích priekop pozdĺž miestnych komunikácií,“ informoval starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha. Ako informoval, hrádzky pravidelne kontrolujú. „Ich funkčnosť však možno preverí až veľká povodeň, ktorá veríme, už nikdy nebude,“ dodal.
Využívali ich aj predkovia
Starosta Radole Anton Tkáčik hovorí, že hrádzky pôsobia prirodzene, nie sú rušivým elementom, v priebehu roka zachytili množstvo naplavenín. „Vytvárajú stupne, ktoré stabilizujú dno potoka v celom riešenom území. Zabezpečujú omnoho lepšie okysličenie vôd ako v minulosti a tzv. vývar pod jednotlivými stupňami zaistí bezpečnejšie prežitie drobných vodných živočíchov počas minimálnych prietokov,“ informuje. Vysvetľuje, že čo sa týka údržby, ide o minimum práce: „U nás sme práce robili na potoku, kde bolo viacero podobných hrádzok realizovaných už pred 40-imi rokmi a doteraz slúžia. Bude teda možné porovnávať prácu predkov a našej generácie. Verím, že vydrží a nielen to. Dúfam, že sa začnú zodpovední pýtať na názor odborníkov a ľudí z praxe a tieto projekty budú pokračovať po celom Slovensku. Tieto hrádzky sa nedajú presne projektovať od stola podľa mapy, opatrenia musia byť citlivo vložené do územia priamo v teréne, treba si pozrieť erózne ryhy, vlastnosti pôdy, alebo využiť okolitý porast. Takéto hrádze sa bežne robili už pred 200 rokmi. Podobné nám ako študentom ukazovali hrdí Rakúšania z partnerskej fakulty pred 20-imi rokmi na potokoch na úpätí Álp a my teraz máme mnohokrát overené a funkčné opatrenia spochybňovať?“ argumentuje.
Kontroly sú vraj zbytočnou byrokraciou
Viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka na margo revitalizácie krajiny hovorí: „Myslím si, že fyzicky projekt splnil svoju úlohu, aj keď nie som si istý, či obec je tým ideálnym nositeľom takýchto činností. V reálnych podmienkach je veľa subjektov (urbáre, lesné spoločenstvá, poľnohospodársky podnikatelia, správcovia vodných tokov atď.), ktorých činnosť je situovaná práve do dotknutého územia a navyše práve ich činnosťou častokrát zničeného. Podľa môjho názoru súčasne kontroly sú len zbytočnou byrokraciou, ktorá má niekomu poslúžiť na politicko-mocenskú argumentáciu.“
Čo sa týka zapojenosti nezamestnaných, samosprávy podľa jeho názoru určite vítajú každú príležitosť na ich využitie. „Opäť je to však spojené s prílišnou byrokraciou, ktorá spôsobuje absolútnu neoperatívnosť využívania takejto pracovnej sily. To sa potvrdilo napríklad pri vlaňajšej snehovej kalamite. Kým sa vybavili všetky „formálne náležitosti“, tak sme už nezamestnaným pomaly nemali dať čo robiť,“ vraví.
Ide vraj len o inventúry
Maroš Stano z komunikačného odboru ministerstva životného prostredia povedal, že Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR - tzv. hrádzky - bol výsledkom politického rozhodnutia bývalej vlády, ktorá umelo vytrhla zo systému protipovodňových opatrení jeden princíp a program bol kompetenčne umiestnený pod Úrad vlády. „Program Slovenskému vodohospodárskemu podniku odobral financie určené na údržbu vodných tokov. Program zanikol sám s koncom volebného obdobia a nikdy nepatril kompetenčne ministerstvu životného prostredia,“ informoval.
Ako sa ďalej vyjadril obvodné úrady životného prostredia v súčasnosti len zisťujú skutočný stav a počet stavieb, ktoré vznikli na základe programu - robia akúsi inventúru. V lete by mali byť známe výsledky preverenia.
„Rezort nedisponuje výsledkami žiadnej odbornej štúdie, ktorá by preukázala efektívnosť programu. Nikto nepopiera, že obce v rámci programu zamestnali ľudí, lenže nikto nepreukázal, že tento projekt z hľadiska ochrany proti povodniam aj reálne funguje. Treba si uvedomiť aj to, že program pohltil peniaze, pôvodne určené na údržbu skutočných hrádzí a vodných tokov – napríklad bagrovanie korýt. Pri výstavbe tzv. hrádzok chýbali odborné argumenty, ako čísla o ich efektívnosti. Ekonomická stránka a transparentnosť programu je predmetom preverovaní a podozrení. Výstavbe chýbala akákoľvek odborná diskusia a vodohospodári ju mali zákaz kritizovať,“ povedal.
Dodal, že ministerstvo životného prostredia vníma metódu zadržiavania vody v krajine ako súčasť komplexu viacerých opatrení a nepovažuje ju za zlú. Lenže na to, aby sa dosiahla účinná ochrana pred povodňami, je potrebná kombinácia rôznych druhov opatrení, vrátane využitia hrádzí, hatí, poldrov a nielen účelový výber jednej z nich, na úkor ostatných.
