ČADCA. O Ľubošovi Šeríkovi z Čadce sme už pred časom písali. Už nejakú dobu totiž spolupracuje s našimi novinami. Z jeho portrétov sa tešia aj naši výhercovia.
„Maľovať som začal ešte keď som bol žiak. Ako každé dieťa, aj mňa fascinovali farby, pastelky, ceruza. Vo vyšších ročníkoch som začal odkresľovať tváre z časopisov. Snažil som sa vystihnúť ich pocit, úsmev, smiech, smútok či radosť...,“ spomína na svoje maliarske začiatky Ľuboš Šerík.
Nikdy nenavštevoval žiaden výtvarný krúžok. Všetko čo dokáže, sa naučil sám. „Veľa som kreslil. Cibril som si techniku, upravoval mimiku tváre, vrásky,“ vysvetľuje maliar. Ľuboš Šerík však nemaľuje len portréty. Záľubu našiel aj v maľbe prírodných scenérií, zvierat... Techniky pri maľovaní často mení. „Je to otázka nápadu. Záleží od myšlienky. Mám pred sebou podklad a snažím sa ho nejako zmeniť. Mením jeho farebnosť, dopĺňam prvky. Podklad beriem len ako inšpiráciu, snažím sa ho dotvoriť. Dodávam mu inú myšlienku alebo rozmer,“ dodal Šerík.
