rozhovore s Jurajom Pecárom, kapitánom Bad Boyz.
Titul máte vo vrecku, Bad Boyz je majstrom KBL sezóny 2012/2013. Aké máte pocity s odstupom času?
- Pocity sú príjemné. Spomienky sú stále čerstvo v pamäti. Som rád, že sme pokorili minuloročnú dominanciu žilinského tímu Zarriors, ktorí by si prípadným tretím triumfom v rade odniesli putovný pohár KBL nadobro domov. Dúfam, že nebudem moc trúfalý, ak si dovolím povedať za celý náš tím, že teraz je v tých správnych rukách (smiech).
Základnú časť KBL ste vyhrali suverénne bez straty čo i len jediného bodu. Nezaváhali ste ani v play off. Kde sa berie taká obrovská sila vášho tímu?
- Proste sme sa našli. Najväčšia sila je v tom, že sme jedna veľká basketbalová rodina. Sme priateľmi nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. A prosto a jednoducho – máme radi basketbal. Náš tím sa začal formovať pred dvoma rokmi, no odvtedy prešiel obmenami, ktoré naň mali rázny dosah. Podľa výsledkov si dovolím tvrdiť, že pozitívny. Pred začiatkom sezóny došlo k najväčšiemu draftu KBL.
Bad Boyz angažovali odchovanca českého basketbalu Tomáša Bradlera. „Bradley“ skvelo zapadol do nášho celku a svojou dôležitosťou, nenahraditeľnosťou a basketbalovým umom sa stal dominantou nielen nášho tímu, ale celej našej ligy. Pred sezónou sa k zlým chlapcom pridal aj Matej Pilka a svojím horsestepom privádzal protihráčov do zúfalstva (smiech). Počas uplynulej sezóny nás svojou prítomnosťou obohatil Kamil „KK“ Kubiatko, s ktorým som si už niečo odohral. Jeho kreativita, rýchlosť a pevná ruka vyplnili chýbajúce zuby dovtedy dobre namazaného stroja s označením BB.
Nemôžem zabudnúť ani na zvyšok chalanov. Pred našou klubinskou valihorou, no naproti tomu obrovským dobráčiskom, Vilom Poništom, mala určite rešpekt väčšina hráčov, a jeho dominancia pod košom bola nenahraditeľná. Prepáč Vilo, musel som: „Nie si zo Zborova?“ Takisto náš druhý velikán Laci Bobčík si poctivo robil svoju čiernu robotu. Majo Hlaváč preukázal svoj ťah na kôš a v dôležitých momentoch bol tam, kde bolo treba. Peťo Juriš a Tomáš Smolka ukázali svoju silu hlavne v obrane, kde súperovi nedali ani centimeter navyše. A nakoniec nebojácny Paťo Krkoška, ktorý neraz predviedol najrýchlejší dvojtakt na svete, vedel vždy prekvapiť svojou presnou strelou.
Vo finále ste sa stretli so žilinským celkom Zarriors. Bol to váš najväčší konkurent . V čom ste boli od vicemajstrov lepší?
- Veľkým konkurentom nám bol hlavne tím Miami Heat, vo všetkej počestnosti môj favorit na víťaza NBA, ktorý vyhral 27 zápasov v rade. To však bola výzva a motivácia pre Bad Boyz. Posledným zápasom finálovej série potiahli „belasí“ (ako nás maskot tímu Laci nazval) šnúru 28 víťazstiev za sebou. Ani vo sne by sme nepredpokladali, že prejdeme ligou bez porážky a „s prehľadom“ získame titul.
Avšak Zarriors neboli ľahkým orieškom. Zápas s poradovým číslom 2 bol najväčšou skúškou nervov, vôle a bojovnosti. Bolo to ako na kolotoči, ale minimálne veľkom retiazkovom. Začali sme dobre a do polčasu si udržiavali 10-bodové vedenie, avšak v polčase sme o neho prišli a rázom sme prehrávali o 15 bodov. To bol pre nás varovný signál. Pozbierali sme posledné sily a zabojovali. K vyrovnaniu došlo 20 sekúnd pred koncom. Na samom konci štvrtej štvrtiny sme dokonca mali možnosť strhnúť víťazstvo na svoju stranu, avšak Laci sa spod koša neulakomil a poslal zápas do predĺženia.
V ňom sme už boli na koni my. No keď sa na to spätne pozriem, bola to asi najcennejšia a najvydretejšia výhra v sezóne. Zarriori boli kvalitným celkom, no konštelácia hviezd a trochu potrebného šťastíčka boli na našej strane. Bola to kvalitná finálová séria, ktorá, dúfam, potešila divákov, ktorí si na ňu našli cestu.
Ako prebehli oslavy titulu?
- Oslavy začali, keď časomiera ukázala štyri nuly. Pokračovalo sa mikrošampanským Laciho v šatni a bujarými pokrikmi. Po sprche a naplnení žalúdkov sme sa všetci stretli v meste a začala nezabudnuteľná, avšak aj ťažko zapamätateľná, veľmi dlhá noc.
Na prerozprávanie všetkých zážitkov by sme potrebovali samostatné, alebo rozšírené vydanie MY Kysuckých novín. Ale musím povedať, že sme titul patrične oslávili. Na tomto mieste by som chcel poslať pozdrav do zahraničia Peťovi a Paťovi, ktorí si oslavy pre pracovné povinnosti s nami neužili. No na oslavy ešte nie je neskoro a čaká nás posezónna víťazná chata. Všetci sa tešíme.
Ako to vidíte do budúcnosti s tímom „Zlých chlapcov“? Ostane tím pokope a zaútočíte o rok na obhajobu majstra KBL?
- To ukáže čas a možnosti jednotlivých hráčov, ale tejto myšlienke sa každopádne nebránim. Všetko záleží na aktuálnej situácii a okolnostiach. Máme tím, ktorý vie dobre zahrať v útoku aj obrane. Najdôležitejšie je, že nás hra baví a užívame si každý jeden zápas. Hoci basketbalová sezóna sa pre nás skončila, začína sa leto a s ním spojená streetballová sezóna.
Takže kto sa cez víkendy bude nudiť a bude si chcieť zahrať basket na jeden kôš, má možnosť už 11.5.2013 v Žiline (bližšie info na www.streetballprotirakovine.sk. Chcel by som sa týmto poďakovať svojim spoluhráčom a protihráčom za každú sobotu strávenú v telocvični. Vďaka tiež patrí všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili o fungovanie Kysuckej basketbalovej ligy. Bola radosť s vami hrať a teším sa na ďalšie pokračovanie pod deravými košmi. Športu zdar.
