ČADCA. Uchádzači o zamestnanie od mája, kedy vstúpila do platnosti novela zákona o službách v zamestnanosti, už nemusia navštevovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny raz za kalendárny mesiac.
Opatrenia by mali zefektívniť prácu s uchádzačmi
„Malo by to viesť k zefektívneniu práce a k zlepšeniu spolupráce so zamestnávateľmi. Návštevy uchádzačov za účelom preukazovania hľadania si zamestnania, teraz určuje samotný úrad v súlade s profiláciou klientov. Kontakty závisia od toho, či je uchádzač aktívny - reaguje na ponuky voľných pracovných miest, zasiela žiadosti, navštevuje informačné a poradenské služby a podobne - alebo nie,“ vysvetľuje riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci Miroslav Mareček.
Uchádzač musí prísť na výzvu úradu
Pri aktívnom klientovi s dobou evidencie do 12 mesiacov je povinný kontakt s úradom jedenkrát štvrťročne, nad 12 mesiacov raz za 2 mesiace. V prípade neaktívneho uchádzača ovplyvňuje tento kontakt doba evidencie. Ak je 0 až 6 mesiacov je to jedenkrát štvrťročne, pri evidencii 6 až 12 mesiacov raz mesačne a nad 12 mesiacov raz za 2 mesiace. Čo sa týka preukazovania hľadania zamestnania je prvý rok na zvážení sprostredkovateľa zamestnania, po roku evidencie je to jedenkrát štvrťročne,“ informuje riaditeľ.
Uchádzač je povinný v prípade ponuky vhodného zamestnania alebo niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania. Jeho povinnosťou je aj doručiť úradu vyjadrenie zamestnávateľa o jeho prijatí alebo neprijatí do zamestnania.
Musí tiež do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť každú zmenu dôležitých skutočností pre vedenie v evidencii uchádzačov.
Novelou zákona o službách zamestnanosti sa sprísňujú podmienky pre opätovné zaradenie občana do evidencie uchádzačov. Ide o nespoluprácu, kedy sa bude môcť opätovne do nej zaradiť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa vyradenia.
Novela rozširuje dôvody vyradenia, napríklad ak uchádzač pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uviedol nepravdivé údaje alebo sa zistili nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na jej posúdenie.
Novela zaviedla novú definíciu samostatnej zárobkovej činnosti, kde okrem spoločníkov nebudú môcť byť evidovaní tiež konateľ, člen dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo člen predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti.
„Mení sa aj maximálne stanovená výška mzdy alebo odmeny za zárobkovú činnosť, ktorú môže uchádzač o zamestnanie vykonávať na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu. Ide o 75% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo aktuálne predstavuje 145,94 €,“ informuje Mareček.
Zmeny nastali pri poskytovaní príspevkov. Napríklad toho na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý sa po novom poskytuje na dve etapy a to 60 percent po podpise dohody a 40 percent po roku prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti. Predlžuje sa aj povinnosť prevádzkovania podnikania. „Zmena prevádzkovania živnosti sa mení z dvoch na tri roky, avšak doba trvania samostatnej zárobkovej činnosti pre občana so zdravotným postihnutím zostáva zachovaná, teda 2 roky,“ hovorí riaditeľ.
Zmeny aj pri chránených dielňach
Čo sa týka príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska mení sa jeho charakter, z doteraz obligatorného príspevku sa mení na fakultatívny. Príspevok je určený na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni – chránenom pracovisku, pričom sa už neposkytuje na úhradu mzdových nákladov.
Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť sa mení taktiež z obligátornosti na fakultatívnosť. „Oprávnenou cieľovou skupinou sú uchádzači o zamestnanie so zdravotným postihnutím vedení v evidencii najmenej tri mesiace a tiež takí, ktorí sú v evidencii najmenej 12 mesiacov, ak 6 mesiacov pred zaradením do evidencie prerušili alebo skončili prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti,“ dodáva Mareček.
