VYCHYLOVKA. Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ) je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá každoročne priláka do kysuckého skanzenu tisícky návštevníkov. Vlani ich bolo až 40-tisíc.
Nevídané divadlo
Do kroniky železničky sa zapíše 23. máj 2013. „V stanici Skanzen už od obeda pobehovali rušňovodiči, zamestnanci a vedúca správy Janka Berešová. Všetci netrpezlivo očakávali príchod veľkého ťahača, na ktorom sa vynímala nablýskaná parná lokomotíva U.34. Veľký zážitok mali aj obyvatelia bystrickej doliny a návštevníci, ktorí sa práve nachádzali v skanzene. Mali možnosť zúčastniť sa na veľkom divadle – skladaní 9 - tonovej parnej lokomotívy na koľajnice, ktorú doviezli po generálnej oprave z Vrútok. Po dlhých štyroch rokoch vďaka Žilinskému samosprávnemu kraju budú mať návštevníci a zanietenci železníc možnosť opäť sa zviesť vo vyhliadkovom vagóniku ťahanom parnou lokomotívou U. 34 (1909), ktorá je staršou sestrou U.45 (1916),“ priblížila slávnostný deň Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Obidve lokomotívy vyrobili v Maďarsku
Vedúca správy Janka Berešová povedala, že obidve lokomotívy vyrobili v Maďarských strojárňach MÁV a preto sa aj nazývajú Malá a Veľká Maďarka. U.34 patrí medzi najstaršie funkčné lokomotívy na Slovensku. Pôvodne zvážala drevo na Čiernom Balogu. V roku 1975 ju Kysucké múzeum v Čadci odkúpilo za cenu šrotu (16-tisíc Kčs) a dalo opraviť do Švermových železiarní v Podbrezovej. „Po oprave ju priviezli v roku 1977 do Múzea kysuckej dediny, ktoré sa stalo jej domovom. Je to dvojvalcová tendrová lokomotíva s troma nápravami s výkonom 60 konských síl. Hmotnosť prázdnej lokomotívy je 9,85 ton, služobná hmotnosť 12,9 ton, dĺžka mašiny 54 000 mm, šírka 2 130 mm, priemer valcov 250 mm, zdvih piestov 300 mm a tlak pary 12 kg/m2“,“ hovorí Berešová.
Historička Kysuckého múzea v Čadci Veronika Pauková informuje, že počas prevádzkovania pôvodnej Kysuckej lesnej železnice a neskoršej Kysucko-oravskej lesnej železnice sa využívali rušne viacerých spoločností, pričom však prevládali parné lokomotívy. „Využívali sa napríklad rušne nemeckej spoločnosti Krauss či podniku Českomoravská Kolben Daněk (známy pod skratkou ČKD). Možno spomenúť i ďalšiu nemeckú spoločnosť Henschel und Sohn, ktorá svojho času zastávala v danom odvetví jednu z kľúčových pozícií. Okrem toho sa na KOLŽ využívali medzi iným i lokomotívy spomínanej MÁV. V danom prípade šlo konkrétne o rušne MÁV 4281/1916, MÁV 4282/1916 a v neskoršom období si tu našla svoje miesto i MÁV 2211/1908,“ vysvetľuje Pauková.
Múzejníci pozývajú všetkých milovníkov železničiek, ale i ostatných priateľov histórie na návštevu skanzenu, kde na nich čakajú tieto historické unikáty.
