alo by to aj zbúranie minimálne tretiny jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. S výstavbou Vážskej vodnej cesty sa má začať v roku 2025. Dotkla by sa nielen Kysuckého Nového Mesta, tiež ďalších miest a obcí v povodí rieky Kysuca. V Rakovej by mali napríklad vybudovať lodné zdvíhadlo, v Čiernom zasa vodnú nádrž pre dopĺňanie vodného kanála. Ministerstvo dopravy predčasom informovalo, že ide o dlhodobú koncepčnú záležitosť, ktorá vyplýva okrem iného z príslušných medzinárodných dohovorov (AGN), ako aj koncepčných dokumentov týkajúcich sa rozvoja vodnej dopravy a vodných ciest na Slovensku. Prípadné rozhodnutie o zrušení splavnosti Kysuce by si vyžiadalo komplexné posúdenie aktuálneho stavu, najmä jeho vplyvu na medzinárodné záväzky SR.
Výstavba bytov bola pripravená
Mesto Kysucké Nové Mesto, ako to vyplýva z územného plánu, má na rozvoj bytovej výstavby a príslušnej infraštruktúry jedinú územnú rezervu - doteraz nezastavané územie v severozápadnej časti mesta. Na zastavanie tohto územia vyhlásilo v roku 2009 verejnú súťaž a mestské zastupiteľstvo schválilo víťaznú štúdiu, ktorá uvažuje s výstavbou približne 600 bytov a potrebnou infraštruktúrou vrátane veľkej obchodnej jednotky a parkoviska. Víťazná developerská firma začala na základe tejto skutočnosti vykupovať pozemky a pripravovať potrebnú dokumentáciu pre výstavbu prvých 120 bytov. Pri riešení širších vzťahov zistila, že v dokumentácii pripravovanej diaľnice D3 je zakreslený aj návrh vodného kanála, ktorý by mal prepájať Vážsku a Oderskú vodnú cestu. V zmysle tohto návrhu, kanál naprieč pretína dotknuté územie určené na bytovú výstavbu.
„Táto skutočnosť zaskočila nielen developera a zároveň investora, ale aj mesto, s ktorým takéto trasovanie kanála nikto neprerokoval. Zvolali sme stretnutie zástupcov štátnej správy a územnej samosprávy. Výsledkom je doteraz platné, pre nás katastrofálne riešenie. Štát nám určil v stavebnom konaní ďalšieho povinného účastníka - štátnu plavebnú správu - ktorého stanoviská sú pre náš stavebný úrad záväzné. Táto inštitúcia zablokovala svojimi stanoviskami akúkoľvek výstavbu v spomínanom priestore, čo zdôvodňuje vo svojich stanoviskách nutnosťou zachovania územnej rezervy pre prepojenie Vážskej a Oderskej vodnej cesty,“ hovorí primátor mesta Ján Hartel.
Za obeť by padli aj dve veľké školy
V stanovisku, ktoré zaslalo mesto v minulých dňoch ministerstvu dopravy argumentuje, že realizácia plánovanej trasy by znamenala nielen krutý zásah do územného plánu obmedzujúci ďalší územný rozvoj, tiež zbúranie minimálne tretiny jestvujúcej zástavby, vrátane dvoch veľkých škôl zrekonštruovaných s podporou EÚ.
V liste adresovanom ministerstvu sa spomína, že takýto tvrdý zásah do životných podmienok obyvateľov sa netýka len samotného mesta, ale celého osídlenia údolia rieky Kysuca od Žiliny až po Čadcu, ktoré je úzke a husto osídlené. V tomto stiesnenom priestore by podľa plánovaných zámerov mali byť okrem súčasných líniových stavieb – cesta I. triedy I/11, zrekonštruovaná železnica, vedenie vysokého napätia, pripravovaná diaľnica D3 a vodná cesta.
Podporujú výstavbu diaľnice
„Plne podporujeme výstavbu diaľnice D3, cesta I/11 už dávno nestačí. Po Strečne je to druhá najviac zaťažená cesta na Slovensku. Prejavuje sa to jej trvale zlým technickým stavom a častými smrteľnými dopravnými nehodami. Máme však výhrady voči zámeru prepojenia Vážskej a Oderskej vodnej cesty údolím Kysuce.
Žiadame vládu, aby zámer prepojenia vodných ciest Odra – Váh prehodnotila z pohľadu tvrdého dopadu na životné prostredie, na územný rozvoj miest a obcí v povodí rieky Kysuca a Čerňanka, tiež z pohľadu obrovských nákladov a pochybnej návratnosti diela, o ktoré nie je záujem ani v Českej ani v Poľskej republike. Sme presvedčení o neefektívnosti tohto zámeru,“ argumentuje Hartel.
Podľa jeho slov sa dá problém prepravy tovarov vyriešiť jednoduchším, lacnejším spôsobom, bez dopadov na životné prostredie a územný rozvoj miest a obcí v dotknutom území. „Navrhujeme vodné cesty budovať na úsekoch riek, ktoré sú splavné, v koncových bodoch týchto úsekov vybudovať prekládkové terminály a tovar medzi terminálmi prepravovať po železnici, ktorá na našom území je už zrekonštruovaná za nemalé prostriedky štátu a Európskej únie a v súčasnosti nemá čo prepravovať. Ak by to nebolo možné riešiť - z pre nás nepochopiteľných dôvodov navrhovaným spôsobom - žiadame, aby sa rešpektoval náš platný územný plán. Aby sa vodná cesta viedla tak, ako to rieši náš územný plán, teda mimo tohto územia, v súčasnom koryte rieky Kysuca,“ vraví primátor.
V meste sídlia veľké priemyselné podniky INA Kysuce. OMNIA KLF, KINEX, NN Slovakia, štyri stredné školy, tri veľké základné školy, úrady. „Silná priemyselná základňa však generuje najmä potrebu výstavby nových bytov predovšetkým pre mladé rodiny. Naše aktivity v tomto smere zablokovala stavená uzávera. Veríme, že záujem vlády veci riešiť tentokrát nezostane len v slovnej rovine deklarovaného záujmu, ale vyústi do konkrétnych opatrení umožňujúcich naplnenie potrieb nášho mesta a celého kysuckého regiónu,“ dodáva Hartel.
