kých týždňov.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Kysucké Nové Mesto žiada prehodnotiť zámer budovania koridoru prepájajúceho Vážsku s Oderskou vodnou cestou. V stanovisku, ktoré mesto zaslalo ministerstvu dopravy argumentuje, že v prípade výstavby by išlo o krutý zásah do jeho územného plánu. Znamenalo by to aj zbúranie minimálne tretiny jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl zrekonštruovaných s podporou EÚ.
„S výstavbou IV. etapy Vážskej vodnej cesty (VVC) sa na základe Koncepcie rozvoja vodnej dopravy SR plánuje od roku 2025. Do dnešného dňa však neexistuje žiadny konkrétny projekt na IV. etapu VVC - spojenie Váhu od Žiliny na Odru. Vo všeobecnosti sa počíta len s trasovaním v koryte rieky Kysuca. Jednoducho povedané, v súčasnosti nie je rozpracovaný žiadny konkrétny plán výstavby, ktorý by počítal s búraním akýchkoľvek budov v Kysuckom Novom Meste,“ tvrdí hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
Ministerstvo pripravuje stretnutie zainteresovaných
Ako sa ďalej vyjadril ministerstvo komunikuje s vedením Kysuckého Nového Mesta. Vyžiadalo si písomné vyjadrenie mesta, tiež dodatočné podklady od Štátnej plavebnej správy, ktorá sa vyjadrovala k budúcej bytovej zástavbe developerského plánu. „Iniciovali sme rokovanie s ministerstvom životného prostredia, so správcom vodného toku Kysuca – Slovenským vodohospodárskym podnikom. V súčasnosti všetky materiály, dokumentácie a výstupy z rokovaní vyhodnocujeme. Následne dohodneme termín rokovania so všetkými zainteresovanými, s ktorými sa prediskutuje problematika IV. etapy výstavby VVC,“ povedal Kóňa.
Dodal, že informácie o búraní minimálne tretiny jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl sú nesprávne. Všetky doterajšie oficiálne dokumenty vraj rátajú len s určitou územnou rezervou v koryte rieky Kysuca podľa záväznej časti ÚPN. Proti bytovej výstavbe mimo tejto územnej rezervy ministerstvo dopravy nikdy nenamietalo: „Je samozrejme v našom záujme, ako aj v záujme miestnej samosprávy, aby sa táto agenda vyriešila v prospech obyvateľov regiónu.“
Primátor s vyjadrením ministerstva nesúhlasí
Primátor Kysuckého Nového Mesta s vyjadrením ministerstva nesúhlasí. „Tvrdenie, že doterajšie oficiálne dokumenty rátajú len s určitou územnou rezervou v koryte rieky Kysuca podľa záväznej časti ÚPN je síce pravdivé (ÚP mesta počítal s vodnou cestou v koryte rieky), reálny výstup je však iný. Štátna plavebná správa, ako orgán štátu v stavebnom konaní, dal nesúhlasné stanovisko k výstavbe prvých 120 bytov developerského projektu. Napriek tomu, že územie, v ktorom sa mali postaviť, je určené platným územným plánom mesta pre bytovú výstavbu,“ hovorí primátor.
V stanovisku Štátnej plavebnej správy (ŠPS) z 11.júna 2010 k územnému konaniu vo veci výstavby spomínaných bytov sa píše: „Nesúhlasíme s umiestňovaním stavieb do koridoru budúcej Vážskej vodnej cesty. V súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska Vážska vodná cesta má byť rešpektovaná v územných plánoch regiónov a obcí. Vláda SR svojím uznesením schválila návrh zámeru vodnej cesty a jej prieplavného prepojenia na rieku Odru. Schválený projekt nepredstavuje detailný technický projekt, ale kladie si za cieľ ustáliť koncepciu výstavby. Presné trasovanie v lokalite Kysucké Nové Mesto bude k dispozícií u investora stavby po schválení konkrétneho variantu, ktorý bude vyhovovať technickým, ekonomickým a environmentálnym požiadavkám.“
Developerská spoločnosť sa obrátila na súd
Primátor argumentuje, že obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán – stavebný úrad - podľa stavebného zákona záväzný. Ten preto návrh na územné konanie zamietol. V odvolacom konaní krajský stavebný úrad potvrdil rozhodnutie stavebného úradu tiež s odvolaním sa na stanovisko ŠPS. „Na základe uvedených skutočností mesto požiadalo ministerstvo dopravy ako nadriadený orgán ŠPS o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska zo dňa 11. júna 2010. Dňa 23.11.2010 sme dostali vyjadrenie ministerstva v ktorom sa píše, že sa plne stotožňuje so stanoviskom ŠPS. Tým sa vyčerpali možnosti riešenia problému v správnom konaní. Developerská spoločnosť sa preto obrátila na súd. Konanie doteraz prebieha,“ hovorí Hartel.
Podľa jeho slov je z uvedeného postupu zrejmé, že nejde o určitú územnú rezervu v koryte rieky, ale o zatiaľ územne nedefinovanú územnú rezervu, ktorú uplatňuje štátny orgán a ktorá je reálnou prekážkou rozvoja mesta. „Tiež je nereálne, aby sa pri naplnení deklarovaného zachovania starého koryta rieky (z dôvodov zachovania biotopov) novovybudovaný plavebný kanál deklarovaných parametrov vybudoval bez zásahu do už jestvujúcej zástavby mesta, vrátane spomínaných škôl, ktorá je v súčasnosti v blízkosti jestvujúceho koryta rieky,“ dodal primátor.
