VYCHYLOVKA. Pálenie jánskych ohňov patrí k ojedinelým zvykom, ktoré sa ešte zachovali. Prezentujú ich v programoch len folklórne skupiny a súbory. Kysucké múzeum v Čadci pripravilo vo svojej expozícii pre návštevníkov na dnešnú nedeľu podujatie viažuce sa práve k tejto udalosti. Tradíciu priblíži Folklórny súbor Radôšťan z Radostky v programe, ktorý sa nesie pod názvom Na kopečku hojana. O 13. h pri základnom kameni zapália vatru a o 13.30 h sa so svojím programom predstavia na pódiu pri objekte Krčma z Korne.
„Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli páliť jánske ohne, vatry. Mládež, ženy aj muži tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Ohňu sa pripisovala magickoočistná funkcia. Generácie pred nami kedysi tiež verili, že aj byliny, nájdené v túto magickú moc, majú ozdravujúce účinky,“ približuje zvyky Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Jánske ohne sa pálili v podvečer 24. júna. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. „V deň, keď sa mala páliť svätojánska vojana, postavili mládenci a pastieri zo žrdí kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Keď sa zotmelo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku vojane spievať a prekárať sa.
Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľúbozvučné piesne. Keď oheň dohorel, mládenci a dievčatá sa rozišli. Popol z ohňa chudobnejší pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky" - malé fakličky - ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Ktorej sa neprichytil, ostala slobodná,“ dodáva Hnidková.
Autor: ih
