Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Podľa hydrológa je dôležité zadržiavať dažďovú vodu

Opakujúce sa povodne vyvolávajú otázku, čo sa deje s našou prírodou, aký podiel má na tom človek a či sa vôbec dá s tým niečo robiť. O tejto problematike sme sa porozprávali so známym hydrológom a ekológom Michalom Kravčíkom.

Povodne sú čoraz častým javom aj na Kysuciach(Zdroj: PAVOL STRNADEL)

Čo hovoríte na súčasné počasie? Keď prišli v roku 2006 veľké povodne, hovorilo sa o storočnej vode. Tá sa však spomína čoraz častejšie, dokonca sa hovorí už o tisícročnej.

- Hovorím to, čo som spomínal aj pred 15-timi rokmi, keď Moravu zasiahli prvé veľké povodne. Vtedy som upozorňoval na to, že extrémne silné dažde v horách spôsobuje vytláčanie mrakov z prehriatej vysušenej prevažne poľnohospodárskej krajiny. Nikto to vtedy nebral vážne a bohužiaľ ani teraz. V roku 1997 sa vylial veľký mrak na severe Moravy v Jeseníkoch, kedy v epicentre za 4 dni napršalo viac ako 500 milimetrov. Jeseníky sú ostrovom horských lesov obkolesených rozsiahlou zurbanizovanou krajinou na sever a východ (Katovická oblasť v Poľsku, Ostravsko na východe Moravy) a pretvorenou a vysušenou poľnohospodárskou krajinou južnej Moravy. Práve tieto vysušené oblasti produkujú ohromne toky energie do atmosféry, ktoré vytláčajú mraky do chladnejších oblastí. Tam sa nakopia a keď skondenzujú, sú z toho extrémne dažde a následne tragické povodne. To sa môže stať aj na menšom území. Typickým príkladom bola blesková povodeň na Svinke, v ktorej sa utopilo 50 detí. Vtedy skondenzoval mrak v priebehu 20 minút, ktorého výška presahovala 10 km. Všimnime si štruktúru krajiny Čiech. Pohraničné oblasti sú hornaté a zalesnené, uprostred je spriemyselnená a zurbanizovaná Česká kotlina. Dlhodobým pretváraním a poškodzovaním aj urbanizáciou a kanalizovaním prebytočnej dažďovej vody sa krajina vysušuje a to spôsobuje produkciu tepla do atmosféry, ktorá vytláča mraky do okrajových častí Českej republiky. Keď sa tieto vylejú, vznikajú dramatické povodne. Proste mraky sa vylievajú na menšiu plochu ako v minulosti a preto sú výdatnejšie a intenzívnejšie. Ani zdravý a vitálny les ich potom nedokáže udržať a tak vznikajú bleskové povodne. Extrémnejšie povodne vznikajú najmä tam, kde je viac poškodená a teda vysušená krajina. K poškodeniu sa ráta aj pečatenie zemského povrchu. Napríklad, v Nemecku na jedného obyvateľa pripadá približne 200 m2 urbanizovanej plochy.

Je vôbec možné predchádzať takémuto ničiacemu živlu?

- Dá sa to jednoducho - plošným zadržiavaním dažďovej vody v lesnej, poľnohospodárskej i urbánnej krajine. Ak potrebujeme napríklad nejakú časť zemského povrchu zastrešiť, či zaasfaltovať, tak sme povinní vytvoriť aj priestor na zadržiavanie dažďovej vody priamo na svojom pozemku. Tak ako voda tečie z kopca dole potokmi, tak tečie z nížin do kopcov cez výpar a vytláčanie mrakov do chladnejších hôr. To znamená, že treba revitalizovať poškodenú krajinu v lesoch, v poľnohospodárskej krajine i v urbanizovanom prostredí, aby sa obmedzila produkcia tepla do atmosféry. Na oblohe budú viac roztiahnuté mraky a keď skondenzujú, tak sa vylejú na väčšiu plochu a s menšou intenzitou. Už by sme sa mohli konečne naučiť, že je v modernej dobe neakceptovateľné posielať svoju dažďovú vodu susedovi na hlavu. To znamená, že ak vytvoríme priestor pre zadržanie dažďovej vody vo všetkých typoch poškodenej krajiny, dožijeme sa toho, že mraky sa budú vylievať pravidelnejšie s menšou intenzitou, na väčšie plochy a nebudú nás ohrozovať. Tieto poznatky som zhrnul do knižky Voda pre tretie tisícročie s podtitulom Neubližujem vode, aby ona neubližovala nám.

Aký je váš názor na budovanie vodozadržných opatrení v kysuckom regióne? Majú vôbec význam? Pýtam sa aj preto, lebo ministerstvo životného prostredia ich význam spochybňovalo.

- Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý schválila vláda 27. októbra 2010 je komplexný hospodársky rozvojový program, ktorý zasahuje do 13 oblastí. Od vodného hospodárstva, cez životné prostredie, územný a regionálny rozvoj, sociálnu oblasť, bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, inovácie, technológie, financie až po ekonomiku. Na Slovensku sa rezorty správajú veľmi sektorovo a preto sa to bývala vláda rozhodla zastrešiť splnomocnencom vlády pre túto oblasť, lebo bolo treba množstvo vecí meniť aj legislatívne, komplexne, integrovane i prierezovo naprieč sektorom. Tragédiou Slovenska žiaľ je, že do štátnej správy sa dostávajú ľudia, ktorí majú bližšie k peniazom, ako k zodpovednosti za svoje rozhodnutia a hľadanie čo najefektívnejších riešení. Namiesto toho, aby vytvárali priestor pre efektívne riešenia, sa pasujú do roviny rozhodcov, kto má pravdu a ktorému riešeniu dajú prednosť. V takom prostredí sa darí tým riešeniam, ktoré presadia lobisti a sú prevažne predražené, málo efektívne. Som veľmi rád, že množstvo starostov na Slovensku pochopilo princíp a nevyhnutnosť zadržiavať dažďovú vodu v krajine. Na Kysuciach sa realizovalo viac ako 500 000 m3 vodozádržných opatrení a sú z nich skvelé poznatky. Dovolím si tvrdiť, že ak by obce pokračovali takým tempom ako v roku 2011, do 5-tich rokov by povodie rieky Kysuca bolo vzorovým povodím na Slovensku, ako preventívne predchádzať pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. Žiaľ, program sa zastavil.

Ako vidíte budúcnosť počasia, klimatických zmien a ich možný dopad na človeka?

- Ja stále verím, že sa do verejných funkcií dostanú múdri ľudia, ktorí budú mať toľko energie, že vytvoria priestor pre mobilizáciu riešení pri ozdravovaní klímy. Dobrou správou je, že Brusel si už uvedomuje, aké dôležité je zadržiavať dažďovú vodu v krajine pre ozdravovanie klímy. Potvrdzuje to oznámenie Európskej komisie a schválenie Rady Európy pre životné prostredie pripraviť novú koncepciu ochrany vodných zdrojov na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ak by Slovensko ako členský štát EÚ pokračovalo v začatom programe revitalizácie krajiny, stalo by sa európskym lídrom v inováciách a systémových komplexných riešeniach pre ozdravovanie klímy nielen na Slovensku, ale na celom svete. Na to by však bolo treba inú kultúru v politickom rozhodovaní, ktoré je nám na míle vzdialené. Preto sa nestaneme lídrami, ale lokajmi vlastnej bezmocnosti.


  1. Opravy ciest sa dočkali aj na Kysuciach Foto 756
  2. Regionálny futbal: Ján Pavlica strelil hetrik, Čierne na víťaznej vlne 462
  3. Oblastný futbal: Olešnú vykúpil Ferenčák, derby pre Podvysokú 317
  4. V Bytči sa po roku opäť radovali hokejbalisti z Krásna nad Kysucou 228
  5. ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa! Foto 173
  6. Prekonal trať dlhú 226 km! Vladimír Kormanec s ďalším titulom železného muža 172
  7. Pozerali filmy pod hviezdami 126
  8. MY Kysucké noviny s prílohou, ktorú ocenia rodičia aj školáci 83
  9. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 15. 77
  10. Ženu už nedokázali zachániť 72

Najčítanejšie správy

Kysuce

Opravy ciest sa dočkali aj na Kysuciach

Cestári Žilinského samosprávneho kraja naplno využívajú letné dni a pracujú na rekonštrukciách župných ciest a mostov II. a III. triedy.

Regionálny futbal: Ján Pavlica strelil hetrik, Čierne na víťaznej vlne

Makov napriek tlaku neskóroval, Krásno nemalo šancu s Banskou Bystricou.

Oblastný futbal: Olešnú vykúpil Ferenčák, derby pre Podvysokú

VI. liga ObFZ Kysúc pokračovala tretím kolom.

V Bytči sa po roku opäť radovali hokejbalisti z Krásna nad Kysucou

Hokejbalový klub z Krásna nad Kysucou ako prvý v krátkej histórii turnaja O pohár primátora Bytče obhájil titul.

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

Blízke regióny

Medveď sa túla nad Vrútkami a Martinom

Medveďovi najskôr zachutila vyhodená šunka, potom maškrtil pri úľoch Jána Tabačeka. Trojročná šelma šarapatila v podhorských častiach Martina a Vrútok.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Keď Sovieti okupovali Liptovský Mikuláš

Fotografie z obsadzovania československých miest vojskami Varšavskej zmluvy obleteli celý svet. Tanky a vojenská technika 21. augusta 1968 zaplavila pred takmer polstoročím aj Liptovský Mikuláš.

V hodnotení mamičiek sa žilinská pôrodnica za posledné roky zhoršila

Sprievodca pôrodnicami sa konal už po šiestykrát. Mamičky hodnotili aj žilinskú pôrodnicu a tá za rok 2016 získala najmenej percent celkovej spokojnosti rodičiek za posledných šesť rokov, len niečo nad 50 percent.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Všetky správy

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Danko zatiaľ nepovedal ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.

Spotený Plavčan, Kysučan v maskáčoch. To nie sú argumenty, to je výsmech

Príliš často sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje, má akné, nesúmernú či extrémne obéznu postavu, dokonca sa priveľmi potí.

Kam vyraziť