Utorok, 19. september, 2017 | Meniny má Konštantín
Pridajte si svoje mesto

Podľa hydrológa je dôležité zadržiavať dažďovú vodu

Opakujúce sa povodne vyvolávajú otázku, čo sa deje s našou prírodou, aký podiel má na tom človek a či sa vôbec dá s tým niečo robiť. O tejto problematike sme sa porozprávali so známym hydrológom a ekológom Michalom Kravčíkom.

Povodne sú čoraz častým javom aj na Kysuciach(Zdroj: PAVOL STRNADEL)

Čo hovoríte na súčasné počasie? Keď prišli v roku 2006 veľké povodne, hovorilo sa o storočnej vode. Tá sa však spomína čoraz častejšie, dokonca sa hovorí už o tisícročnej.

- Hovorím to, čo som spomínal aj pred 15-timi rokmi, keď Moravu zasiahli prvé veľké povodne. Vtedy som upozorňoval na to, že extrémne silné dažde v horách spôsobuje vytláčanie mrakov z prehriatej vysušenej prevažne poľnohospodárskej krajiny. Nikto to vtedy nebral vážne a bohužiaľ ani teraz. V roku 1997 sa vylial veľký mrak na severe Moravy v Jeseníkoch, kedy v epicentre za 4 dni napršalo viac ako 500 milimetrov. Jeseníky sú ostrovom horských lesov obkolesených rozsiahlou zurbanizovanou krajinou na sever a východ (Katovická oblasť v Poľsku, Ostravsko na východe Moravy) a pretvorenou a vysušenou poľnohospodárskou krajinou južnej Moravy. Práve tieto vysušené oblasti produkujú ohromne toky energie do atmosféry, ktoré vytláčajú mraky do chladnejších oblastí. Tam sa nakopia a keď skondenzujú, sú z toho extrémne dažde a následne tragické povodne. To sa môže stať aj na menšom území. Typickým príkladom bola blesková povodeň na Svinke, v ktorej sa utopilo 50 detí. Vtedy skondenzoval mrak v priebehu 20 minút, ktorého výška presahovala 10 km. Všimnime si štruktúru krajiny Čiech. Pohraničné oblasti sú hornaté a zalesnené, uprostred je spriemyselnená a zurbanizovaná Česká kotlina. Dlhodobým pretváraním a poškodzovaním aj urbanizáciou a kanalizovaním prebytočnej dažďovej vody sa krajina vysušuje a to spôsobuje produkciu tepla do atmosféry, ktorá vytláča mraky do okrajových častí Českej republiky. Keď sa tieto vylejú, vznikajú dramatické povodne. Proste mraky sa vylievajú na menšiu plochu ako v minulosti a preto sú výdatnejšie a intenzívnejšie. Ani zdravý a vitálny les ich potom nedokáže udržať a tak vznikajú bleskové povodne. Extrémnejšie povodne vznikajú najmä tam, kde je viac poškodená a teda vysušená krajina. K poškodeniu sa ráta aj pečatenie zemského povrchu. Napríklad, v Nemecku na jedného obyvateľa pripadá približne 200 m2 urbanizovanej plochy.

Je vôbec možné predchádzať takémuto ničiacemu živlu?

- Dá sa to jednoducho - plošným zadržiavaním dažďovej vody v lesnej, poľnohospodárskej i urbánnej krajine. Ak potrebujeme napríklad nejakú časť zemského povrchu zastrešiť, či zaasfaltovať, tak sme povinní vytvoriť aj priestor na zadržiavanie dažďovej vody priamo na svojom pozemku. Tak ako voda tečie z kopca dole potokmi, tak tečie z nížin do kopcov cez výpar a vytláčanie mrakov do chladnejších hôr. To znamená, že treba revitalizovať poškodenú krajinu v lesoch, v poľnohospodárskej krajine i v urbanizovanom prostredí, aby sa obmedzila produkcia tepla do atmosféry. Na oblohe budú viac roztiahnuté mraky a keď skondenzujú, tak sa vylejú na väčšiu plochu a s menšou intenzitou. Už by sme sa mohli konečne naučiť, že je v modernej dobe neakceptovateľné posielať svoju dažďovú vodu susedovi na hlavu. To znamená, že ak vytvoríme priestor pre zadržanie dažďovej vody vo všetkých typoch poškodenej krajiny, dožijeme sa toho, že mraky sa budú vylievať pravidelnejšie s menšou intenzitou, na väčšie plochy a nebudú nás ohrozovať. Tieto poznatky som zhrnul do knižky Voda pre tretie tisícročie s podtitulom Neubližujem vode, aby ona neubližovala nám.

Aký je váš názor na budovanie vodozadržných opatrení v kysuckom regióne? Majú vôbec význam? Pýtam sa aj preto, lebo ministerstvo životného prostredia ich význam spochybňovalo.

- Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý schválila vláda 27. októbra 2010 je komplexný hospodársky rozvojový program, ktorý zasahuje do 13 oblastí. Od vodného hospodárstva, cez životné prostredie, územný a regionálny rozvoj, sociálnu oblasť, bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, inovácie, technológie, financie až po ekonomiku. Na Slovensku sa rezorty správajú veľmi sektorovo a preto sa to bývala vláda rozhodla zastrešiť splnomocnencom vlády pre túto oblasť, lebo bolo treba množstvo vecí meniť aj legislatívne, komplexne, integrovane i prierezovo naprieč sektorom. Tragédiou Slovenska žiaľ je, že do štátnej správy sa dostávajú ľudia, ktorí majú bližšie k peniazom, ako k zodpovednosti za svoje rozhodnutia a hľadanie čo najefektívnejších riešení. Namiesto toho, aby vytvárali priestor pre efektívne riešenia, sa pasujú do roviny rozhodcov, kto má pravdu a ktorému riešeniu dajú prednosť. V takom prostredí sa darí tým riešeniam, ktoré presadia lobisti a sú prevažne predražené, málo efektívne. Som veľmi rád, že množstvo starostov na Slovensku pochopilo princíp a nevyhnutnosť zadržiavať dažďovú vodu v krajine. Na Kysuciach sa realizovalo viac ako 500 000 m3 vodozádržných opatrení a sú z nich skvelé poznatky. Dovolím si tvrdiť, že ak by obce pokračovali takým tempom ako v roku 2011, do 5-tich rokov by povodie rieky Kysuca bolo vzorovým povodím na Slovensku, ako preventívne predchádzať pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. Žiaľ, program sa zastavil.

Ako vidíte budúcnosť počasia, klimatických zmien a ich možný dopad na človeka?

- Ja stále verím, že sa do verejných funkcií dostanú múdri ľudia, ktorí budú mať toľko energie, že vytvoria priestor pre mobilizáciu riešení pri ozdravovaní klímy. Dobrou správou je, že Brusel si už uvedomuje, aké dôležité je zadržiavať dažďovú vodu v krajine pre ozdravovanie klímy. Potvrdzuje to oznámenie Európskej komisie a schválenie Rady Európy pre životné prostredie pripraviť novú koncepciu ochrany vodných zdrojov na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ak by Slovensko ako členský štát EÚ pokračovalo v začatom programe revitalizácie krajiny, stalo by sa európskym lídrom v inováciách a systémových komplexných riešeniach pre ozdravovanie klímy nielen na Slovensku, ale na celom svete. Na to by však bolo treba inú kultúru v politickom rozhodovaní, ktoré je nám na míle vzdialené. Preto sa nestaneme lídrami, ale lokajmi vlastnej bezmocnosti.


  1. Ďalšia zbytočná smrť motorkára Foto 1 062
  2. Vodič z Čierneho bol dobre „pod parou“ 1 022
  3. Ivo Ladižinský: Netreba sa brať zbytočne vážne Foto 640
  4. Vodič precenil svoje schopnosti, skončilo to nehodou (AKTUALIZOVANÉ) Foto 509
  5. Oblastný futbal: Šláger pre Oščadnicu, v Klubine padlo sedemnásť gólov 495
  6. Diaľničiari podpísali zmluvu o financovaní D3 Svrčinovec - Skalité 226
  7. Regionálny futbal: "Strapáčovci" trápili favorita, Čierne s prvou prehrou v sezóne 208
  8. Futbal mladých: Pozrite si aktuálne výsledky a tabuľky 179
  9. Vzpierači zvíťazili, Macura lámal slovenské rekordy 105
  10. MY Kysucké noviny opäť s pestrým obsahom, relaxom a bohatým športom 91

Najčítanejšie správy

Kysuce

Ďalšia zbytočná smrť motorkára

U susedov neprežil tridsaťtriročný motorkár náraz do odstaveného auta.

Vodič z Čierneho bol dobre „pod parou“

Až 2,46 promile namerali policajti vodičovi z Čierneho. Hrozí mu ročné väzenie.

Ivo Ladižinský: Netreba sa brať zbytočne vážne

Čadčianske publikum tlieskalo výkonom stand up komikov z Temných kecov. Ivo Ladižinský nám porozprával aj o tom, prečo práve tento štýl humoru zabáva Slovákov.

Vodič precenil svoje schopnosti, skončilo to nehodou (AKTUALIZOVANÉ)

Na Májovej ulici v Čadci havarovalo včera napoludnie osobné vozidlo. Skončilo v záhrade obytného domu.

Oblastný futbal: Šláger pre Oščadnicu, v Klubine padlo sedemnásť gólov

Pre nespôsobilý terén sa v oblasti cez víkend odohrali len tri zápasy.

Blízke regióny

Motorkár neprežil náraz do zaparkovaného auta

Prečo motocyklista vozidlo neobišiel, zisťujú policajti.

V novembri nakupujeme v Galérii

Teraz to síce ešte tak nevyzerá, ale v budúcej Galérii Martin budeme môcť nakupovať už 30. novembra. Do toho termínu sa dnešné stavenisko má premeniť na moderný kultúrno-spoločenský priestor, v ktorom svoje služby ponúkne okolo 60 prevádzok.

Martinčania v hurikáne Irma: Do rána sme sa modlili, aby sme prežili toto peklo

​​​​​​​Mladý pár v noci prebrala ohromná sila vetra. Lomcovala so zadebnenými oknami, všetko vŕzgalo, triaslo sa, vonku bolo počuť buchot. Vlny na mori vraj dosahovali výšku sedem metrov a rozbíjali sa až hlboko v bielom piesku. Takto si Martinčania spomínajú na strašný hurikán v Dominikánskej republike.

Ako sa Oravec ubránil poľským banditom. Na začiatku bol inzerát

Nepríjemnú skúsenosť s poľskými obchodníkmi má dolnokubínsky podnikateľ, ktorý zareagoval na inzerát z internetu. V najhoršej chvíli sa obával nielen o peniaze a auto, ale aj o život.

Pripravte si kreditky, budete ich potrebovať

Nič nie je momentálne väčším magnetom v centre Martina ako finišujúca výstavba obchodného centra Galéria Martin, ktorá vyrastá na mieste niekdajšieho Prioru. Otvoria ju s najväčšou pravdepodobnosťou 30. novembra.

Všetky správy

Na Slovensku je len desať miest, aj z tých sa väčšina scvrkáva

Za mesto sa podľa kritérií Európskej únie považuje sídlo s najmenej 50-tisíc obyvateľmi.

Po vražde rozhodcu sa vrátil k hokeju. Ščurkovi v Košiciach diváci tlieskali

Hokej sa hrá pre fanúšikov a každý z nich má právo na svoj názor, tvrdí hokejista Ladislav Ščurko.

Odišli z mesta, aby sa doň vrátili. Po rokoch sa ľudia začínajú opäť sťahovať do miest

Návrat ľudí do miest podnecujú najmä dopravné zápchy z prímestských oblastí a lepšia vybavenosť veľkých miest, zhodujú sa demografi.

Poučný rok. Sagan už vie, že prvý, koho sa budú chcieť zbaviť, je on

V tomto roku sa majstrovi sveta nepodarilo priblížiť k vlaňajšej úspešnej sezóne.

Ficove hodinky, Dankov Mustang či Kiskov dom majetkové priznania neukážu

Predseda SNS Andrej Danko prišiel počas roka podľa majetkového priznania o osem áut.

Kam vyraziť