Čo hovoríte na súčasné počasie? Keď prišli v roku 2006 veľké povodne, hovorilo sa o storočnej vode. Tá sa však spomína čoraz častejšie, dokonca sa hovorí už o tisícročnej.
- Hovorím to, čo som spomínal aj pred 15-timi rokmi, keď Moravu zasiahli prvé veľké povodne. Vtedy som upozorňoval na to, že extrémne silné dažde v horách spôsobuje vytláčanie mrakov z prehriatej vysušenej prevažne poľnohospodárskej krajiny. Nikto to vtedy nebral vážne a bohužiaľ ani teraz. V roku 1997 sa vylial veľký mrak na severe Moravy v Jeseníkoch, kedy v epicentre za 4 dni napršalo viac ako 500 milimetrov. Jeseníky sú ostrovom horských lesov obkolesených rozsiahlou zurbanizovanou krajinou na sever a východ (Katovická oblasť v Poľsku, Ostravsko na východe Moravy) a pretvorenou a vysušenou poľnohospodárskou krajinou južnej Moravy. Práve tieto vysušené oblasti produkujú ohromne toky energie do atmosféry, ktoré vytláčajú mraky do chladnejších oblastí. Tam sa nakopia a keď skondenzujú, sú z toho extrémne dažde a následne tragické povodne. To sa môže stať aj na menšom území. Typickým príkladom bola blesková povodeň na Svinke, v ktorej sa utopilo 50 detí. Vtedy skondenzoval mrak v priebehu 20 minút, ktorého výška presahovala 10 km. Všimnime si štruktúru krajiny Čiech. Pohraničné oblasti sú hornaté a zalesnené, uprostred je spriemyselnená a zurbanizovaná Česká kotlina. Dlhodobým pretváraním a poškodzovaním aj urbanizáciou a kanalizovaním prebytočnej dažďovej vody sa krajina vysušuje a to spôsobuje produkciu tepla do atmosféry, ktorá vytláča mraky do okrajových častí Českej republiky. Keď sa tieto vylejú, vznikajú dramatické povodne. Proste mraky sa vylievajú na menšiu plochu ako v minulosti a preto sú výdatnejšie a intenzívnejšie. Ani zdravý a vitálny les ich potom nedokáže udržať a tak vznikajú bleskové povodne. Extrémnejšie povodne vznikajú najmä tam, kde je viac poškodená a teda vysušená krajina. K poškodeniu sa ráta aj pečatenie zemského povrchu. Napríklad, v Nemecku na jedného obyvateľa pripadá približne 200 m2 urbanizovanej plochy.
Je vôbec možné predchádzať takémuto ničiacemu živlu?
- Dá sa to jednoducho - plošným zadržiavaním dažďovej vody v lesnej, poľnohospodárskej i urbánnej krajine. Ak potrebujeme napríklad nejakú časť zemského povrchu zastrešiť, či zaasfaltovať, tak sme povinní vytvoriť aj priestor na zadržiavanie dažďovej vody priamo na svojom pozemku. Tak ako voda tečie z kopca dole potokmi, tak tečie z nížin do kopcov cez výpar a vytláčanie mrakov do chladnejších hôr. To znamená, že treba revitalizovať poškodenú krajinu v lesoch, v poľnohospodárskej krajine i v urbanizovanom prostredí, aby sa obmedzila produkcia tepla do atmosféry. Na oblohe budú viac roztiahnuté mraky a keď skondenzujú, tak sa vylejú na väčšiu plochu a s menšou intenzitou. Už by sme sa mohli konečne naučiť, že je v modernej dobe neakceptovateľné posielať svoju dažďovú vodu susedovi na hlavu. To znamená, že ak vytvoríme priestor pre zadržanie dažďovej vody vo všetkých typoch poškodenej krajiny, dožijeme sa toho, že mraky sa budú vylievať pravidelnejšie s menšou intenzitou, na väčšie plochy a nebudú nás ohrozovať. Tieto poznatky som zhrnul do knižky Voda pre tretie tisícročie s podtitulom Neubližujem vode, aby ona neubližovala nám.
Aký je váš názor na budovanie vodozadržných opatrení v kysuckom regióne? Majú vôbec význam? Pýtam sa aj preto, lebo ministerstvo životného prostredia ich význam spochybňovalo.
- Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý schválila vláda 27. októbra 2010 je komplexný hospodársky rozvojový program, ktorý zasahuje do 13 oblastí. Od vodného hospodárstva, cez životné prostredie, územný a regionálny rozvoj, sociálnu oblasť, bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, inovácie, technológie, financie až po ekonomiku. Na Slovensku sa rezorty správajú veľmi sektorovo a preto sa to bývala vláda rozhodla zastrešiť splnomocnencom vlády pre túto oblasť, lebo bolo treba množstvo vecí meniť aj legislatívne, komplexne, integrovane i prierezovo naprieč sektorom. Tragédiou Slovenska žiaľ je, že do štátnej správy sa dostávajú ľudia, ktorí majú bližšie k peniazom, ako k zodpovednosti za svoje rozhodnutia a hľadanie čo najefektívnejších riešení. Namiesto toho, aby vytvárali priestor pre efektívne riešenia, sa pasujú do roviny rozhodcov, kto má pravdu a ktorému riešeniu dajú prednosť. V takom prostredí sa darí tým riešeniam, ktoré presadia lobisti a sú prevažne predražené, málo efektívne. Som veľmi rád, že množstvo starostov na Slovensku pochopilo princíp a nevyhnutnosť zadržiavať dažďovú vodu v krajine. Na Kysuciach sa realizovalo viac ako 500 000 m3 vodozádržných opatrení a sú z nich skvelé poznatky. Dovolím si tvrdiť, že ak by obce pokračovali takým tempom ako v roku 2011, do 5-tich rokov by povodie rieky Kysuca bolo vzorovým povodím na Slovensku, ako preventívne predchádzať pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. Žiaľ, program sa zastavil.
Ako vidíte budúcnosť počasia, klimatických zmien a ich možný dopad na človeka?
- Ja stále verím, že sa do verejných funkcií dostanú múdri ľudia, ktorí budú mať toľko energie, že vytvoria priestor pre mobilizáciu riešení pri ozdravovaní klímy. Dobrou správou je, že Brusel si už uvedomuje, aké dôležité je zadržiavať dažďovú vodu v krajine pre ozdravovanie klímy. Potvrdzuje to oznámenie Európskej komisie a schválenie Rady Európy pre životné prostredie pripraviť novú koncepciu ochrany vodných zdrojov na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ak by Slovensko ako členský štát EÚ pokračovalo v začatom programe revitalizácie krajiny, stalo by sa európskym lídrom v inováciách a systémových komplexných riešeniach pre ozdravovanie klímy nielen na Slovensku, ale na celom svete. Na to by však bolo treba inú kultúru v politickom rozhodovaní, ktoré je nám na míle vzdialené. Preto sa nestaneme lídrami, ale lokajmi vlastnej bezmocnosti.
