VYCHYLOVKA. Múzejníci pripravili na dnešnú nedeľu prezentáciu ženských prác. Skanzen bude od 13. hodiny patriť zvykom a tradíciám pri praní, ktoré si návštevníci môžu pozrieť priamo pri potoku blízko usadlosti U Hruškuliaka. Od 14. hodiny bude program pokračovať na pódiu pri objekte Krčma z Korne. V prípade nepriaznivého počasia sa presunie do objektu stanica Skanzen.
Milovníci dobrých jedál určite ocenia kuchyňu starých materí a jedlá pripravené priamo v objektoch múzea na dobových peciach.
„Na slovenských dedinách sa v minulosti zvyčajne pralo štyrikrát v každom ročnom období. Menšie pranie bielizne a detských šiat sa robilo častejšie podľa potreby. Pranie trvalo dva-tri dni a zúčastňovala sa na ňom celá rodina, najmä ženy. Muži pomáhali nosiť ťažkú namočenú bielizeň, vysekávať v zamrznutej rieke či jazere diery, alebo nanosiť vodu,“ približuje staré zvyky Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.
Jediným pracím prostriedkom bol na dedinách podľa jej slov dlho lúh, ktorý sa podomácky vyrábal z popola. Používali sa aj bylinky, napríklad výťažok z koreňa mydlice lekárskej. Neskôr sa pralo mydlom, ktoré bolo univerzálnym čistiacim prostriedkom na umývanie vlasov aj kúpanie.
Sóda sa začala používať až v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prvý deň sa „zváralo“. Bielizeň sa vložila do veľkej drevenej nádoby, takzvaného zváradla. Kto nemal mydlo, dal do plátenného vrecka drevený popol, cez ktorý sa niekoľkokrát liala horúca voda, čím sa získal lúh.
„Bielizeň sa nechala do druhého dňa odstáť, aby sa špina uvoľnila. Ráno sa špinavé miesta ručne a pomocou valchy oprali a šlo sa pláchať pod tečúcu vodu k potoku. Pomocou piestu sa z bielizne búchaním odstránil zvyšok špiny a lúh. Vzácne kusy, ako mužské košele, rukávy na ženských košeliach a čepce, sa škrobili škrobom vyrobeným z múky,“ dodáva Hnidková.
Autor: ih
