oberta Fica rozhodla nepokračovať, má veľký význam a jeho efektívnosť pociťujú nielen počas prívalových dažďov, ale aj počas sucha.
„Počas silných dažďov nám už nevytápa pivnice a cesty nie sú zanesené blatom. Vidíme, že to pomáha a preto sa aj bez podpory štátu svojpomocne snažíme pokračovať. Hrádze stavajú naši nezamestnaní v rámci aktivačných prác, drevo a klince si zabezpečujeme sami,“ povedala starostka Lodna Alžbeta Suriaková. „Je sucho a v potoku je dosť vody, predtým cez leto vysychal. Navyše z nádrží, ktoré sme vybudovali nad dedinou, berieme vodu na hasenie požiarov,“ dodal starosta obce Snežnice Ján Pokrivka.
Starostovia, odborníci i stavitelia vodozádržných hrádzí dnes v kysuckých lesoch hodnotili protipovodňové opatrenia, ktoré vybudovali pred dvoma rokmi v rámci projektu Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky. „Vzhľadom na dramatický vývoj lykožrútovej kalamity a tým i vysušovania a erózie územia Kysúc, chceme zhodnotiť prínos týchto opatrení pre obce a les, a taktiež vodozádržné schopnosti objektov. Chceme apelovať na objektívne posúdenie po dvoch rokoch účinnosti,“ dodal jeden zo staviteľov Pavol Šutý.
Ministerstvo životného prostredia takúto formu revitalizácie krajiny neodmieta, opatrenia pre účinnú protipovodňovú ochranu chce však riešiť komplexne. „Ministerstvo životného prostredia metódu zadržiavania vody v krajine neodmieta, ale pre skutočne účinnú protipovodňovú ochranu musí byť súčasťou komplexu viacerých opatrení. Potrebná je kombinácia rôznych druhov opatrení, vrátane využitia hrádzí, hatí či poldrov a nielen účelový výber jednej metódy na úkor ostatných,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Podľa bývalej predsedníčky vlády Ivety Radičovej program revitalizácie krajiny kombinoval riešenie zásob vody, kultivácie krajiny a pôdy, protipovodňové opatrenia a tvorbu pracovných miest. „Program je investíciou do obnovy krajiny, obnovy Slovenskej republiky, je to program prevencie, ale zároveň aj odstraňovania podoby, ktorú máme pred sebou v dôsledku nielen povodní, ale aj správania sa voči krajine v našom území. Tieto protipovodňové opatrenia nenahrádzajú iné dôležité opatrenia, ale ich vhodne dopĺňajú. Na poškodených územiach sa vďaka nim snažíme vrátiť fungovanie krajiny a prírody k normálu,“ povedala Radičová pri rozbiehaní projektu na jar 2011.
