RAKOVÁ. Až na africký kontinent sa dostali výrobky z drôtu, ktoré v kysuckom skanzene zaujali exprezidenta Tanzánie Benjamína Wiliama Mkapa. Ten s manželkou Annou a sprievodom navštívil v minulých dňoch Kysuce. Veľkým zážitkom pre hostí z Afriky bola v skanzene okrem prehliadky tradičnej architektúry aj vyhliadková jazda vláčikom, ťahaným parnou lokomotívou U 34. Veľkým prekvapením bol drotár Róbert Hozák. Jeho zručnosť a šikovnosť sa odzrkadlila na množstve výrobkov, ktoré poputovali na africký kontinent.
Chcel spoznať Rakovú
Exprezident však prišiel na Kysuce, aby osobne navštívil Rakovú. Na túto obec bol zvedavý, keďže dvaja jeho priatelia sa stali jej čestnými občanmi. Jedným z nich je aj kardinál z africkej Tanzánie Polycarp Pengo. V Rakovej ho dobre poznajú z viacerých návštev. Vlani aj jemu udelili čestné občianstvo. Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na voľbe predchádzajúceho i súčasného pápeža. Exprezident aj s manželkou prišli na jednodňovú návštevu Kysúc v rámci svojho 7-dňového pobytu v obci Leśna, kde sa zúčastnili na oslavách 40. kňazského jubilea ich dlhoročného priateľa pátra Andrzeja Urbańskeho, ktorý v rokoch 1973 – 1993 pôsobil ako misionár v Tanzánii a je takisto čestným občanom Rakovej.
„Po slávnostnom privítaní na Obecnom úrade v Rakovej starostom Antonom Heglasom a vzájomnom zoznámení sa rozvinula živá diskusia o živote a dianí v našej obci. Páter Andrzej Urbański ukázal našim hosťom listinu, ktorá je dokumentom o jeho čestnom občianstve v Rakovej. Tú nosil ako cestovný doklad po celý deň všade so sebou, aby sa mohol pochváliť, že aj on je Kysučan,“ hovorí poslankyňa obecného zastupiteľstva Mária Bzdilíková, ktorá pozná pátra Urbańskeho i kardinála Penga od ich prvých návštev na Kysuciach.
Veriaci z Rakovej sa na jednej zo svojich pútí do Poľska zoznámili s Urbańskim ako novokňazom. Tam začínajú korene zaujímavého priateľstva. Pred odchodom na misie do Tanzánie slúžil poľský kňaz svätú omšu v rakovskom kostole. Keďže na Slovensku v tom čase vládla hlboká totalita, konala sa za zamknutými dverami. V čase ojedinelých a krátkych dovoleniek, keď prišiel do rodného Poľska, nezabudol ani na priateľov z Rakovej. Vždy sa rád s nami podelil o zážitky a skúseností z misií v Afrike. Toto vzájomné priateľstvo sa upevňovalo aj bohatou vzájomnou korešpondenciou medzi Tanzániou a Rakovou. V júni roku 1997 prvýkrát už ako generálny predstavený salvatoriánov priviedol na štvordňový pobyt svojho veľmi dobrého priateľa, v tom čase afrického arcibiskupa Polycarpa Penga. Ten bol v Rakovej takisto viackrát. Stalo sa zvykom, že sa v tejto kysuckej obci zastaví vždy, keď cestuje za svojím priateľom do Poľska. Táto dvojica poslala vlani tamojším veriacim vzácny dar, ktorý má svoje dôstojné miesto na oltári. Išlo o druhostupňovú relikviu Jána Pavla II., konkrétne jeho vlasy. Obidvaja minulé leto stali čestnými občanmi Rakovej.
Pátrovi podarovali veľkú kyticu
Hostitelia aj terajšej vzácnej návšteve z Tanzánie pripravili zaujímavý program. Ukázali jej napríklad styrobystrický orloj i kysucký skanzen, v ktorom sa previezli historickou lesnou železničkou.„Za príjemne prežitý deň sme ďakovali na spoločnej večernej svätej omši v kostole Narodenia Panny Márie v Rakovej, ktorú celebroval pán farár Roman Skolozdra spolu s prítomnými kňazmi z Poľska. Za veľkej účasti veriacich sme v závere sv. omše spoločne zablahoželali pátrovi Andrzejovi Urbańskemu k jeho 40. kňazskému jubileu s kyticou zo štyridsiatich bielych šípových ruží s venovaním od členov ružencových spoločenstiev v Rakovej. Krojované speváčky venovali pátrovi nádhernú pieseň, pri ktorej sa mu vtlačila aj slza do oka. Po svätej omši pokračovalo stretnutie s našimi hosťami spoločným agapé – pohostením v zasadacej miestnosti obecného úradu v Rakovej. Pán Benjamin Mkapa poďakoval obyvateľom Rakovej za svedectvo viery, ktoré mal možnosť prežiť na večernej svätej omši i za prijatie v našej obci,“ dodala na margo návštevy Bzdilíková.
Prezidentom bol dve volebné obdobia
Benjamin Mkapa bol prezidentom Tanzánie počas dvoch volebných období v rokoch 1995 – 2005 ako v poradí tretí prezident v novodobých dejinách tejto samostatnej krajiny. Skôr ako ho zvolili za prezidenta, v rokoch 1977 – 1980 zastával post ministra zahraničných vecí, v rokoch 1980 – 1983 pôsobil ako minister informácií a kultúry a v r. 1984 – 1990 opäť zastával úrad ministra zahraničných vecí, v r. 1990 – 1992 bol ministrom pre informácie a vysielanie a v rokoch 1992 – 1995 pracoval ako minister pre vedu, technológiu a vysokoškolské vzdelávanie. Krátku dobu pôsobil aj ako veľvyslanec Tanzánie v USA i ako vysoký komisár v Kanade. Aj keď už má dôchodkový vek, v novembri tohto roku bude mať 75 rokov, je naďalej veľmi aktívny. Je predsedom medzivládnej organizácie rozvojových krajín „South Centre“ so sídlom v Ženeve. Je držiteľom niekoľkých čestných doktorátov.
