Možné rušenie škôl vyplýva zo zmeny, ktorú pripravil minister školstva Dušan Čaplovič. Na júlovom zasadnutí vlády predložil nový spôsob financovania, ktorý by mal postupne vytláčať malé školy zo siete. Problém nastal aj v troch kysuckých školách, ktoré sa ocitli na zozname ministerstva – v Rudinskej, Radôstke a Povine.
Ministerstvo navrhuje zlúčenie žiakov do jednej triedy
Základnú školu v Radôstke navštevuje 21 detí, sú tu ročníky 1. až 4. Vyučuje sa v dvoch triedach – 1. a 3. ročník a 2. a 4. ročník. Materskú školu navštevuje 10 detí. V prípade zrušenia školy by museli žiaci dochádzať do sedem kilometrov vzdialenej Starej Bystrice. „Z každej strany počujeme, že právo na vzdelanie patrí každému z nás ako základné ľudské právo. Právo, ktoré nám zaručuje ústava. Štát by ho mal zabezpečiť bezplatne, tak aby sa mohol vzdelávať každý, bez ohľadu na to, kde sa nachádza, v ktorej obci vyrastá. Určite by malo mať takú kvalitu, aby plne rozvíjalo osobnosť, čiže aj osobnosť detí v Radôstke,“ reaguje na navrhovanú zmenu starosta Radôstky Jaroslav Fekula.
Ministerstvo školstva však navrhuje podľa starostu úplne niečo iné. Zlúčiť výučbu detí v Radôstke do jednej triedy. „To sa nám zdá nedôstojné a už vôbec nepripadá do úvahy nejaký rozvoj osobnosti dieťaťa, keď pani učiteľka bude mať 10 minút na výučbu jedného ročníka (jedna vyučovacia hodina)!,“ pokračoval starosta.
Na vzdelaní sa šetriť nevypláca
Hovorí, že sa nedá šetriť všade a už vôbec nie na vzdelávaní. Veď aké základy deti dostanú, to sa potom odrazí na ich ďalšom vzdelávaní. Aj na hodnotách, ktoré v budúcnosti odovzdajú pre našu spoločnosť.
„Akceptujeme požiadavku Ministerstva školstva znížiť prepočítaný počet nepedagogických zamestnancov z 1,52 na 1,0 úväzku od školského roku 2013/2014, avšak druhá požiadavka na zlúčenie vyučovania detí do jednej triedy je neakceptovateľná,“ konštatoval starosta. Dodal, že obec Radôstka je rozvíjajúcou sa obcou na Kysuciach, deti majú vytvorené adekvátne podmienky na vzdelávanie – zrekonštruovaná škola, ihrisko a zrušenie školy by bol krok vzad.
Starosta obce k uvedenej problematike zvolal mimoriadne rokovanie obecného zastupiteľstva.
Rušenie hrozí aj Základnej škole v Rudinskej, ktorú navštevuje 77 detí. Zmena financovania, ktorú minister Čaplovič navrhuje, by bola podľa slov starostu Jozefa Šviríka likvidačná. „Zmena navrhuje poskytovať financie len tým triedam, ktoré majú najmenej pätnásť žiakov. To nie je pre nás možné. Spojili sme už triedy na prvom stupni, na druhom však toto nie je reálne,“ vysvetlil Švirík. Hovorí, že škola nedávno zrekonštruovala sociálne zariadenia, kúpili nové lavice, podali projekt na zateplenie. „Zapájame sa do rôznych projektov, aktivít. Navrhované zmeny nám odrádzajú aj mladé rodiny s deťmi, aby v obci ostávali, prípadne sa k nám nasťahovali,“ konštatoval starosta. V prípade zrušenia školy by museli deti dochádzať do školy v susednej Rudine.
O probléme diskutujú aj v Povine. „Našu školu navštevuje 90 detí. Naším veľkým problémom je to, že deti odchádzajú do škôl v Kysuckom Novom Meste. Pritom máme modernú školu, s moderným vybavením, v krásnom prostredí. Vyučujeme tri jazyky. Schválili nám projekt Škola nového tisícročia, v rámci ktorého pribudnú do každej triedy notebooky, interaktívne tabule, zriadili sme špecializovanú učebňu,“ vymenovala prednosti zariadenia starostka Poviny Margita Šplháková. Povedala, že si je vedomá toho, že teraz má škola slabší rok, čo sa týka počtu detí. „Robíme si však štatistiku a počas nasledujúcich troch - štyroch rokov by sa to malo upraviť k lepšiemu,“ vysvetlila. Spolu s riaditeľom školy sa dohodli na podniknutí určitých krokov, aby bolo možné daný stav zvrátiť. V obci začína výstavba, pred nedávnom dokončili nové byty, do ktorých sa nasťahovali mladé rodiny s deťmi, a obec pripravila aj stavebné pozemky pre výstavbu rodinných domov. Tento rok už vydali osem stavebných povolení. „Naozaj sa snažíme, aby naša obec rástla. Ako som už spomínala, problémom sú deti, ktoré nám odchádzajú do škôl v Kysuckom Novom Meste. Naplánovali sme s ich rodičmi stretnutie, aby sme im ukázali, že naša škola je práve taká dobrá a možno ešte aj lepšia ako tie v meste. V žiadnom prípade však našu školu nezatvoríme,“ dodala Šplháková.
Chcú vytvoriť finančne efektívnu sieť škôl
Podľa slov hovorcu ministra Michala Kaliňáka žiaden zoznam škôl určených na zrušenie neexistuje. Teda nie je ani žiadna čierna listina. Veci sú podľa neho v úplne inom stave. „Zriadenie aj zrušenie školy je vecou zriaďovateľa a nie ministerstva školstva. Rezortu školstva boli v ostatnom čase adresované požiadavky zo strany škôl, respektíve ich zriaďovateľov na ich dofinancovanie. Ide o takzvané dohodovacie konanie. Ministerstvo si nevyberá školy, o ktorých osude rozhoduje. Je to vec zriaďovateľa. Náš rezort reaguje na požiadavky škôl, ktorým z rôznych dôvodov chýbajú peniaze a preto nás žiadajú o mimoriadne dofinancovanie. To sa realizuje v rámci spomínaného dohadovacieho konania, kde sme brali do úvahy počet žiakov a počet zamestnancov. To v praxi znamená, že rezort v rámci finančných možností prihliada na požiadavku školy o doplatenie chýbajúcich peňazí, no na druhej strane od školy požadujeme prehľad opatrení, ktorými garantujú nápravu a teda, že už budúci rok nás nebudú žiadať o ďalšie peniaze navyše,“ vysvetlil hovorca.
Rozhodnutie o mimoriadnom dofinancovaní je podľa neho vecou dialógu a zároveň schopností zriaďovateľa prijať na úrovni konkrétnej školy efektívne opatrenia, ktorými odstránia svoje vnútorné problémy.
„Pre nás je kľúčové to, aby bola vytvorená životaschopná a finančne efektívna sieť škôl, ktorá garantuje dopravnú dostupnosť a zároveň požadovanú kvalitu výučby,“ dodal Kaliňák. Voči tomuto vyjadreniu sa bránia najmä rodičia bývajúci v osadách obcí, ktorých deti už aj tak musia do školy dochádzať. „To majú ísť šesť - sedemročné deti jedným autobusom dole do obce a ďalším do školy do inej obce? Myslíme si, že šetrenie na vzdelaní sa súčasnej vláde, ale koniec koncov aj nám všetkým raz v budúcnosti odplatí. Ale v pozitívnom zmysle to veru nebude,“ konštatovali.
