Žilinský župan Juraj Blanár spolu s našimi novinami už po ôsmykrát pomáhal ľuďom, ktorí to potrebujú. Tento rok opäť príbehy ľudí, ktorí sa dostali či už vlastnou vinou alebo súhrou viacerých nepriaznivých okolností do problémov, ktoré nie sú schopní sami riešiť, doplnili zdravotné sestry, ktoré si vďaka svojmu poslaniu a práci zaslúžia pozornosť každého z nás.
Počas piatich týždňov sme na stránkach našich novín prinášali striedavo príbehy ľudí, s ktorými sa život kruto zahral a zdravotných sestier, pre ktoré sa stalo ich povolanie poslaním. O tom, že oslovili širokú verejnosť svedčí aj to, že nám do redakcie prišlo 1197 hlasov. Najviac (291) získala zdravotná sestra Emília Jedináková, ktorá pracuje v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov v Horelici magických trinásť rokov. Bývala folkloristka, členka krásňanského súboru Drevár, predtým takmer pätnásť rokov pracovala v inom zariadení – domácom. Postupne sa jej narodilo päť detí, ostala pri nich dovtedy, kým ju potrebovali. „Keď som usúdila, že sú moje deti už dosť veľké na to, aby som si mohla hľadať zamestnanie, bol môj najmladší syn prvák. Preto v mojom prípade prichádzala do úvahy práca tu v Čadci. Predsa len, prváčik sa nevie ešte tak orientovať, vozila som ho do umeleckej školy a tak,“ vysvetlila Emília Jedináková. Táto práca jej, ako hovorí, spadla doslova z neba. „To čo robím, ma neskutočne baví, v podstate som len vymenila vekové rozpätie tých, o ktorých sa starám, namiesto mojich malých detí sa teraz starám o seniorov, ktorí v živote už niečo dokázali a teraz tu u nás prežívajú svoju jeseň života,“ pokračovala so zanietením „zdravoťáčka“.
Počas svojej trinásťročnej praxe sa snaží pracovať aj na vlastnom rozvoji. Urobila si kurz bazálnej stimulácie. „Bazálna stimulácia umožňuje našim klientom, aby cítili hranice svojho tela, okolitý svet i prítomnosť druhého človeka. Základným nástrojom takto poskytovanej starostlivosti je dotyk. Ruky ošetrujúcich sa stávajú akýmsi médiom umožňujúcim klientovi získať informácie o sebe samom,“ vysvetlila Emília Jedináková. Vo svojej profesii sa stará najmä o klientov, ktorí sú dlhodobo pripútaní na lôžko. Sú často nepokojní, dezorientovaní, sú po cievnej mozgovej obrne, ťažko chorí či umierajúci. Keď skončí v práci, doma ju čaká ďalšia „šichta“. Doma ju okrem jej piatich už dospelých detí čaká aj osemdesiatjedenročný otec, o ktorého sa stará. „A okrem toho máme v trojizbovom byte aj psíka Ziggiho a tri púštne veveričky. Sme taká veľká rodina,“ hovorí so smiechom.
Jej práca je síce ťažká, ale nemenila by za nič na svete. „Hreje ma pri srdci to, že pomáham tým, čo vychovali túto generáciu, spoluvytvárali tento svet, vychovali veľa mladých ľudí, prežiť ich jeseň života čo najdôstojnejšie,“ hovorí pani Emília. Čo sa týka výhry, tá ju vraj veľmi prekvapila. „Prišli sme z dovolenky a susedia mi oznámili, že som vyhrala. Vôbec som to nečakala. Veľmi ma to potešilo, nie kvôli výhre, ale preto, že vidím, že ľuďom povolanie zdravotnej sestry nie je ľahostajné. Svojimi hlasmi poukázali na to, že sme sa ešte neocitli na okraji spoločnosti, a že ľudia oceňujú našu prácu. Ďakujem všetkým,“ dodala zdravotná sestra.
S výsledkom hlasovania bol spokojný aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. „Teší ma, že aj napriek dobe, ktorá je veľmi ťažká, ľudia ukázali, že vedia byť solidárni. Toto prvenstvo poukazuje na to, že práca zdravotnej sestry je ľuďmi uznávaná. Veď zdravotné sestry sú nielen ošetrujúcimi, ale často aj manažérkami času lekárov, ich pravou rukou. V tomto prípade ma teší aj to, že ide o zdravotnú sestru, ktorá pracuje v Domove sociálnych služieb, pretože to, že aj tam majú zdravotné sestry svoje nenahraditeľné miesto, vie len málokto,“ povedal Juraj Blanár. Pokračoval, že si zároveň uvedomuje, že spoločenské postavenie sestier nie je adekvátne. „Snaha o úpravu platov je aktuálna. Práve táto anketa ukázala, že zdravotné sestry majú svoje miesto v spoločnosti,“ konštatoval župan. Podľa jeho slov sa Žilinský samosprávny kraj v rámci svojich možností snaží vytvárať v domovoch podmienky pre klientov aj zamestnancov. Medziiným aj o úpravu platov. V súčasnosti čaká na novelu zákona o sociálnej starostlivosti, ktorá pomôže takýmto zariadeniam. Do ich financovania totiž vstúpi aj štát.
„Chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí reagovali na príbehy a ukázali tak, že aj v ťažkej dobe dokážu myslieť a spolucítiť s inými,“ dodal Blanár.
