V DSS a ZpS v Horelici robia reminiscenčnú terapiu už niekoľko rokov. Ide vlastne o terapiu spomienkami. Obyvatelia zariadenia sa stretnú a spomínajú. Na svoju mladosť, na jedlá, ktoré varili, školu, keď boli ešte deťmi... Pri každom takomto sedení terapeutka využíva aj predmety, ktoré majú pri spomínaní seniorom pomôcť.
Na bábiku boli rôzne reakcie
„Pri jedlách sme si napríklad urobili chlieb s masťou a cibuľou, často využívame fotografie, dobové oblečenie...,“ vysvetlila vedúca sociálneho úseku Martina Lašútová. Okrem spomínaných vecí často využívali pri sedeniach aj bábiku. „Mali sme obyčajnú bábiku. Keď som našla raz na internete fotografie realistickej bábiky, pomyslela som si, že to by bolo možno niečo, čo by túto terapiu ešte umocnilo,“ pokračovala Lašútová. Vypracovala teda projekt, ktorý bol úspešný a do zariadenia pribudla reborn bábika.
Príchod tohto „takmer bábätka“, vyvolal v zariadení rôzne reakcie. Avšak babičky, ale aj muži zo zariadenia na bábiku zareagovali veľmi pozitívne. „Bábiku sme objednali najmä pre pani Štefániu Čečotkovú. Má už deväťdesiattri rokov, ale jej pamäť je neuveriteľná. Pravidelne sa zúčastňuje reminiscenčnej terapie, a jej najobľúbenejšou témou je rodina. Keď tu bola jedna pani z televízie a spýtala sa jej čo by ešte raz chcela zažiť, pani Štefánia jej odpovedala, že by chcela byť opäť so svojimi deťmi a mužom v domčeku v Staškove a žiť ešte raz tak, ako žili. Vohnala nám slzy do očí,“ povedala sociálna pracovníčka.
Prítomnosť Hanky klientom prospieva
Deväťdesiattriročná babička prijala bábiku s veľkou radosťou. Hneď ju pomenovala Hanka. Keď ju chytí do rúk, jej hlas znežnie, tvár sa jej rozjasní. Spomína na to, keď ona mala malé deti, ale spomienky sa jej vracajú ešte ďalej, keď aj sama bola ešte dieťa. Podobne reagujú na Hanku všetci klienti. Hovoria jej zdrobneninami, hladkajú ju...
„Máme veľmi pozitívne ohlasy. Vidíme, že prítomnosť bábiky klientom prospieva. Okrem toho, že sa akoby vracajú do čias, keď boli samé matkami, uvoľňujú sa im pozitívne pocity, o bábiku sa aj starajú. Pri prezliekaní si cibria motoriku. Prebaľujú, zapínajú gombičky a to všetko musia robiť veľmi opatrne. Bábika je presne ako bábätko, veľmi krehká. Treba jej držať hlavičku, česať vlásky len detskou kefou, umývať detským mydlom, pri prezliekaní obracať opatrne,“ vysvetlila Lašútová. To všetko babičky napriek svojmu veku zvládajú s prehľadom. Bábika sa stala neodmysliteľnou súčasťou aj reminiscenčnej terapie. Nechýba ani na jednej z nich. Obyvateľky zariadenia by sa však potešili, keby bábiku mohli aj voziť v kočíku. „Veľmi by sme prosili ak by sa našiel niekto, kto by nám takýto kočík podaroval, potešilo by to najmä naše babičky. Nepotrebujeme supermoderný kočík, stačí nejaký starý, ktorý zavadzia na povale. My sa mu potešíme, “ dodala Lašútová.
