ČADCA. Vo viacerých kysuckých obciach vybudovali v rámci programu revitalizácie krajiny prehrádzky na malých tokoch. V rokoch 2010 – 2012 sa zapojilo do projektu v prvom kolo 12 obcí z okresu Čadca a 5 z Kysuckého Nového Mesta. V druhom kole to bolo 14 čadčianskych obcí a 4 z KNM. Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. Nedávno mali kontroly z obvodných úradov životného prostredia iniciované ministerstvom životného prostredia, ktoré sa týkali naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách. Maroš Stano z komunikačného odboru ministerstva životného prostredia povedal, že zisťovali skutočný stav a počet stavieb, ktoré vznikli na základe programu. Robili akúsi inventúru.
V budovaní môžu pokračovať z vlastných zdrojov
„Monitorovanie týchto stavieb pokračuje. Niektoré vodozádržné opatrenia funkciu plnia, viaceré nie. Preverovanie odhalilo aj také, ktoré už boli zdeštruované a teda nefunkčné. Obce sa pri podpise zmluvy o poskytnutí finančného príspevku Úradom vlády v roku 2011 okrem iného zaviazali, že budú zabezpečovať kontrolu plnenia účelu, údržbu a servis vytvorených revitalizačných a protipovodňových opatrení počas 20 rokov od ich dokončenia tak, aby boli plne funkčné. V opačnom prípade sú priamo v zmluve zakotvené sankcie. Pokiaľ samosprávy vidia užitočnosť týchto stavieb, pokojne v nich môžu pokračovať z vlastných zdrojov. Rezort túto metódu nikdy neodmietal, ale musí byť súčasťou komplexných protipovodňových opatrení,“ povedal Stano.
Ako ďalej informoval, v súčasnosti sa diskutuje aj o protipovodňových opatreniach na úrovni obcí: „Budú jednoduché, menej náročné, ako napríklad rozšírenie alebo prehĺbenie koryta menších tokov, ktoré jednotlivým obciam môžu pomôcť ako prevencia. Pri každom z týchto projektov budú vodohospodári aktívne spolupracovať s obcami. Rezort pracuje na novom programe zameranom na túto oblasť, konkrétnosti plánovaných opatrení v boji proti povodniam predstaví Slovenský vodohospodársky podnik v septembri.“
V súvislosti s protipovodňovými opatreniami sa uvažuje aj o aktivačných prácach v spolupráci s rezortom sociálnych vecí. „Dôležité je, aby sa problém povodňového ohrozenia riešil na odbornej úrovni, ktorú bude možné aj obhájiť tak, aby nešlo o plytvanie verejnými zdrojmi,“ dodal Stano.
Viaceré obce potvrdili účelnosť opatrení
„Určite mali zmysel. S pracovníkmi, ktorí sa zaškolili pri prácach na území podporovanom projektom sme drobné opatrenia podobného charakteru realizovali aj na iných miestach obce po skončení projektu. Zvykli sme si po výdatnejších zrážkach prekontrolovať a vyčistiť všetky rigoly a priepusty v obci, tak aby mohli stabilne a spoľahlivo slúžiť. Na väčšie systémové vodozádržné opatrenia financie mať nebudeme, ale ak sa ukážu lokálne problémy, tak ich v rámci ekonomických možností určite budeme riešiť,“ informoval starosta Radole Anton Tkáčik.
„Projekt sa určite osvedčil, no v dnešnej ekonomicko-spoločenskej situácii a bez podpory legislatívy či širokej medzirezortnej previazanosti a podpory naša samospráva do podobných aktivít nepôjde. Najmä nie z čisto vlastných zdrojov, ktoré pri konsolidačnom tlaku zo strany štátu nepostačujú ani na základné kompetencie či úlohy voči spoluobčanom,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
Starosta Oščadnice Marián Plevko informuje, že okrem prínosu v oblasti ochrany pred povodňami dosiahli aj krajinotvorný a ekologický rozmer tohto projektu, na ktorom sa okrem zhotoviteľa podieľalo 20 evidovaných nezamestnaných.
„Tí získali nové skúsenosti a zručnosti, ktoré môžu v budúcnosti využiť pri uplatnení sa na pracovnom trhu. V časti Tichá dolina sme vytvorili 72 objektov v 11 vytypovaných oblastiach s celkovým vodozádržným objemom 32 088 kubíkov. V druhej časti projektu pribudlo v Tichej doline 44 objektov s objemom 10 210 kubíkov.
Efektívnosť opatrení sa ukázala tento rok v máji, kedy niekoľkohodinová prietrž naplnila koryto toku Oščadnice tesne pod 3. stupeň povodňovej aktivity. Pre porovnanie - z Tichej doliny, v ktorej sa projekt robil, bol prietok vody tesne po prietrži o tretinu nižší, než zo susednej Lalíkovskej doliny, kde sme takéto opatrenia nerobili. Zamedzili sme dosiahnutiu 3. stupňa povodňovej aktivity na hlavnom toku a tým sme predišli škodám,“ povedal.
Tieto vodozadržné opatrenia mohli urobiť len vďaka finančným zdrojom od štátu. „Z vlastných by sa to nedalo. Ďalšie budovanie nebude možné bez získania mimorozpočtových zdrojov,“ dodal.
