ČADCA. Aj keď chudobu si skôr spájame s africkými krajinami, ľudí, ktorí žijú na jej pokraji, je dosť aj na Kysuciach. Vedeli by to potvrdiť sociálne odbory na obecných či mestských úradoch, ktoré sa snažia aspoň sčasti pomôcť rodinám, ktoré sa ocitli v mimoriadne ťažkej situácii.
Inštitút pre výskum sociálno - ekonomických rizík a alternatív (IVRA) pripravil analýzu príjmov seniorov, zdravotne ťažko postihnutých občanov a miezd zamestnaných žien a mužov a ich dopadov na ohrozenie chudobou podľa nedávno zverejnenej hranice chudoby EÚ SILC vo výške 346 eur mesačne.
„Príjmy pod hranicou chudoby má aktuálne 38% seniorov. Pritom ich počet od roku 2008 narástol o viac ako 280-tisíc. Invalidné dôchodky pod hranicou chudoby poberá aktuálne viac ako 82% zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Zároveň viac ako 300-tisíc zamestnancov pracuje za mzdu, ktorá je po odpočítaní daní a odvodov nižšia ako táto hranica. Zároveň sa zvýšil na úroveň viac ako 55% počet zo všetkých 2,3 milióna zamestnaných Slovákov, ktorých príjem 750 eur a menej mesačne nebude po odchode do dôchodku vyšší ako hranica chudoby. Z tohto počtu je až 660-tisíc zamestnaných žien,“ informoval za IVRA Martin Halás.
Podľa jeho slov práve nízke mzdy pritom generujú do budúcnosti ďalšie dôchodky pod hranicou chudoby: „Chudoba na dôchodku čaká aj dlhodobo nezamestnaných a živnostníkov, ktorí si odvádzajú minimálne odvody,“ dodal.
„Isté je, že ekonomická kríza v našej spoločnosti pretrváva, trh pracovných príležitostí stagnuje, miera nezamestnanosti neklesá. Tým sú poznačené aj mnohé ďalšie súvislosti či kategórie. Vo vzťahu k samospráve je to napríklad ďalšia negativistická prognóza vo vývoji podielových daní, ktoré sa nenaplnia v tomto roku ani zďaleka tak, ako boli napočítané ministerstvom financií v úvode roku 2013. Prepad v našom meste bude približne 28 – 30-tisíc eur, medziročne 2012/2013 to bude pokles asi 210-tisíc eur,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
Celkové príjmy z podielových daní sa podľa jeho slov tak dostanú na úroveň rokov 2004-2005. „Nuž, v porovnaní s aktuálnymi cenami potom môžeme hovoriť o prehlbujúcej sa chudobe nielen medzi radovými občanmi, ale aj inštitucionálne. Nehovoriac o tlakoch na čoraz viac medializovanú konsolidáciu a zodpovednosť samospráv za štátny, respektíve verejný dlh, ktorý je na hranici 55% HDP, ale ekonomikou samospráv je z neho tvoreného asi len 5%. Takže čo dodať – chudobnieme – rovnako občania ako aj samosprávy a je to tvrdá realita,“ dodáva viceprimátor.
