KORŇA. Ropný prameň je raritou, ktorá láka do Korne množstvo zvedavcov. Tí obdivujú prirodzený povrchový výver ľahkej ropy s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. História hovorí, že palivo s vysokým obsahom olejov využívali napríklad v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny miestni obyvatelia na osvetľovanie príbytkov. Spaľovaním nafty však vznikal kúdoľ škodlivého dymu a zápachu. „Povesť hovorí o pytliakovi, ktorý mal do náleziska ropy zapadnúť pri prenasledovaní zveri. Tak vraj došlo k jeho objaveniu. Iný prameň zo 17. storočia zasa prináša legendu, podľa ktorej v lesoch za Turzovkou vyvierala „čierna voda“, ktorú chodili piť čerti,“ približuje dávnu históriu starosta Jozef Kontrík.
Faktom je, že ropný prameň v Korni, v blízkosti osady U Muchov, sa stal zaujímavosťou, ktorá sa nachádza na každej turistickej mape Kysúc. V roku 1984 prameň vyhlásili za prírodnú pamiatku a je jediným zachovaným z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výveru ropy v tejto oblasti.
Ceny ropy sa neustále zvyšujú, a tak viacerí uvažujú nad tým, či sa nedajú využiť domáce zdroje. Prameň v tomto kúte Kysúc však zostáva naďalej len prírodnou raritou. Potvrdzuje to starosta, ktorý hovorí, že záujem zatiaľ oň majú akurát zvedavci: „Aj toto leto prišlo k nemu veľa turistov, najmä cudzincov. Najviac ich bolo spoza neďalekej hranice – Poľska a Česka. No zaznamenali sme aj Nemcov, Holanďanov, Rakúšanov. Mali sme dokonca návštevu z Nového Zélandu. Tá sa dozvedela o prameni z internetu.“
Obyvatelia sa obávali výbuchov
Na Slovensku síce existuje domáca produkcia ropy, ide však o zanedbateľné množstvo v porovnaní s jej spotrebou. Predstavuje asi jedno percento. Nepokoje v krajinách, ktoré patria k svetovým dodávateľom ropy, tiež postupné znižovanie zásob, navodzujú otázku, ako sme na tom s domácimi zdrojmi. Podľa ministerstva hospodárstva očakávajú trend postupného znižovania domácej ťažby až do vyťaženia ropných zásob do roku 2020. Zmeny môžu priniesť len novoobjavené ložiská. Vyťažené objemy však budú závisieť od ich rozsahu, charakteru a lokalizácie. Nezanedbateľným faktorom bude aj ekonomická náročnosť ťažby.
V roku 2010 začal byť prameň v Korni, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, znovu aktívny. Dokonca sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou. Miestni sa obávali aktivácie podzemných plynov a výbuchu. Nič také sa však, našťastie, nestalo.
V minulosti uskutočnili v tejto obci niekoľko vrtov, no ťažba sa ukázala nerentabilná. Ropa na pozemku jedného z miestnych obyvateľov vyteká zo zeme, tečie asi stometrovým jarkom a opäť mizne v zemi. Podľa našich informácií nemá táto oblasť predpoklad na efektívnu ťažbu vzhľadom na ekonomickú náročnosť. Jediná slovenská rafinéria Slovnaft je schopná spracovať bezsírnu ropu primiešavaním k ruskej. Keďže však ide o veľmi malé množstvá, nepredstavuje významnú diverzifikačnú možnosť Slovenska. Ťažba v Korni je podľa odborníkov pre malé množstvo ekonomicky náročná a jej zavedenie by bolo vzhľadom na spomínané množstvo neefektívne.
Nič nebude ani z kúpeľov
V minulosti istí záujemcovia chceli postaviť v Korni kúpele. Podobné ako v Darkove v Karvinej, na severnej Morave, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Využitie zdroja na Kysuciach formou kúpeľov sa javilo ako najefektívnejšie. Aj tento plán však stroskotal.
Výdatnosť prameňa mal na začiatku overiť prieskumný vrt. Urobila ho pre Slovenský plynárenský priemysel Nafta Gbely do hĺbky 1297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1500 metrov. Pre výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie. Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, bola však studená. Ohrievať by ju mohol plyn, ktorého zásoby tam takisto zistili. Podľa starostu by však išlo o investíciu s obrovskými nákladmi. Voda má údajne svojím minerálnym zložením predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely. Sprievodný horľavý plyn sa dá separáciou oddeliť a môže sa využiť napríklad na ohriatie vyťaženej vody na kúpeľné účely či vykurovanie menších objektov.
Keďže sa nenašlo využitie prieskumného vrtu ani v tejto oblasti, museli toto geologické dielo zlikvidovať. Pôvodný vrt sa už po likvidácii nedá obnoviť, do úvahy prichádza len nový.
Plynári takisto záujem o Korňu nemajú
S otázkou ďalšieho možného prieskumu sme sa predčasom obrátili na Slovenský plynárenský priemysel (SPP). „SPP nemá žiadny vzťah k prieskumnému vrtu v obci Korňa na Kysuciach, ktorý v rokoch 1998 -1999 pre nás robila Nafta Gbely. V roku 2000 sme previedli vrty a súvisiace prieskumné územia, vrátane povrchového ropného ťažobného zariadenia, na súkromnú spoločnosť Carpathian Oil,“ dozvedeli sme sa. Starosta Kontrík hovorí, že v čase, keď cena ropy stále rastie je na škodu, že prameň zatiaľ nenašiel žiadne využitie.
