“.
Veľvyslanec v Číne František Dlhopolček sa hrdo hlási k regiónu, kde sa narodil. „Vo svojom srdci spomienky na pasenie kráv, „vojany“, chytanie rýb v Kysuci, výrobu prvej píšťalky, zbieranie húb, odchod z domu na štúdia. Na to sa nedá zabudnúť,“ hovorí. Kysučania sú húževnatí, priami a najmä priateľskí. Spomínam si, že sme raz s priateľmi boli na prechádzke v Turkove a jedná cudzia pani sa nás spýtala, či nie sme smädní. Práve mútila mlieko, ponúkla nás cmarom,“ spomína.
Z rodiska odišiel ako pätnásťročný
Zo svojho rodiska odišiel, keď mal pätnásť rokov. „Vlastne som sa domov vracal iba na prázdniny, krátke dovolenky. Vraciam sa rád, aj keď pripúšťam, že Turzovka už nie je to mesto, ktoré som mal vštiepené v pamäti. Zmenili sa najmä ľudia. Je ich viac, respektíve, ja ich spoznávam čoraz menej a menej. Tak isto sa menia aj Kysuce. Je to však správne, tak to má byť. Nostalgické spomienky sú jedná vec, tou druhou je dynamický vývoj. Perspektívne vidím Kysuce a jeho potenciál v cestovnom ruchu. Uchovajme si čisté prostredie, zachovajme si tradície, venujme sa kultúre. Máme čo ponúknuť,“ vraví.
Diplomatická kariéra Františka Dlhopolčeka sa začala v roku 1979, keď ako mladý absolvent Vysokej školy ekonomickej nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. Po niekoľkomesačnom pôsobení sa mu naskytla príležitosť vycestovať na prvé zahraničné pôsobisko do hlavného mesta Kene - Nairobi, kde spolu s rodinou strávil 4 roky.
Ani pri svojom druhom výjazde nezmenil kontinent, bola to opäť Afrika, konkrétne Juhoafrická republika, pričom veľvyslanectvo sa nachádzalo v hlavnom meste Pretórii. Jeho tretím pôsobiskom bol Izrael, po ňom nasledovala Veľká Británia. V súčasnosti pôsobí ako slovenský veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike.
Radi sa fotia s cudzincami
„Na post veľvyslanca v Čínskej ľudovej republike som sa dôkladne pripravoval. Pravdu povediac, aj napriek určitým skúsenostiam z diplomatickej práce som mal určité obavy. Čína patrí medzi najstaršie civilizácie na svete. Starí Číňania sa domnievali, že Zem je štvorcová, obloha kruhová a Čína leží uprostred. Preto svoju krajinu nazvali Ríšou stredu (zem stredu), čiže Čung-kuo. Stred má svoj prenesený význam aj do ponímania vážnosti či dôležitosti krajiny. Čas je nepodstatný, jednoducho plynie. A toto všetko sa prejavuje aj v správaní ľudí. Číňania sú známi ich dobrým spôsobom správania, pohostinnosťou a príslovečnou zdržanlivosťou. Na diplomatické rozhovory sú vždy výborne pripravení a nie na všetko pristúpia. Sú však prístupní logickým argumentom. Európanov a cudzincov si vážia, nebuďte prekvapení, keď vás na ulici oslovia so žiadosťou, či sa s vami môžu odfotografovať,“ hovorí veľvyslanec.
Čína historicky prežila všetky ostatné ríše. Dnes je to krajina, ktorá sa dynamicky rozvíja, má štvrtinu svetovej populácie, krajina, ktorá vykazuje za posledné roky 10% rast hrubého domáceho produktu. Krajina sa síce označuje za rozvojovú, ale príchod do Pekingu či návšteva iných miest tomu nenasvedčujú. Mestá sú moderné a čisté, s adekvátnou dopravnou infraštruktúrou, s množstvom zelene a kvetov. Po príchode do krajiny môže byť z tohto všetkého turista prekvapený, môže sa dostať do „kultúrneho“ šoku. Ale ten rýchlo pominie.
Čo má Čína spoločné s Korňou?
Čína sa stáva cestovnou destináciou aj pre slovenských turistov. „Ich počty stále rastú, tak isto ako rastú aj počty čínskych turistov na Slovensku. Azda najlákavejšou atrakciou je Veľký čínsky múr, Zakázané mesto v Pekingu, terakotová armáda a ďalšie. Pre mňa osobne je najkrajší juh, subtrópy. možno aj preto, že na Kysuciach je vždy zima,“ vraví veľvyslanec.
Zdôrazňuje, že Čína má veľké množstvo pamiatok, krásnu prírodu a špecifické prírodné atraktivity. V meste Karamay vyviera ropa priamo zo zeme, napríklad ako v kysuckej Korni, v provincii Zhejiang videl obdobné kamenné gule ako v Klokočove, respektíve v čadčianskych Megoňkách. „Slovenských turistov možno stretnúť po celej Číne. O mnohých nevieme, dozvedáme sa o ich návšteve v Číne iba v prípade, že sami kontaktujú veľvyslanectvo, respektíve dostali sa do problémov, ktoré si nevedia sami vyriešiť. S počtom turistov však rastú aj problémy, niektoré sú úsmevné, iné smutné. Ide o stratené pasy, ochorenia a žiaľ, aj úmrtia. Pracovníci nášho veľvyslanectva sa v takýchto prípadoch maximálne snažia v rámci možnosti pomôcť.
Na spoznanie krajiny nestačí rok či dva
Čína podľa slov veľvyslanca už nie je krajina ale kontinent: „ Veď niektoré provincie majú temer 100 miliónov obyvateľov a najväčšie mestá cez 20 miliónov. Môžem povedať, že som po krajine dosť cestoval a spoznal rôzne provincie, mestá a ľudí. Byť v tejto krajine 3, či 4 roky je príliš krátka doba, aby som mohol povedať, že krajinu a ľudí poznám. Práve naopak, čím dlhšie som tu, tým viac si uvedomujem rozdiely, špecifiká, drobnosti, ktorým som pred tým nevenoval pozornosť.“
Pred cestou odporúča veľmi pozorne si preštudovať krajinu, ktorú chcete navštíviť. „Vyhnete sa tak rôznym prekvapeniam. To čo je u nás bežné, môže byť v inej krajine odmietané. V Číne žije mnoho národov a národností, je tam široká rozmanitosť, bohatá kultúra, história. Našinec, ako turista, musí všetky tieto aspekty v danej krajine akceptovať.“
Na stoloch soľničky nenájdete
A čo je na Číne najtypickejšie a najznámejšie? No predsa čínska kuchyňa. „Je veľmi rozmanitá. Existujú veľké rozdiely medzi jedlami na severe krajiny a juhu. Spravidla sú jedlá na juhu pikantnejšie (pálivejšie). Známa je Sichuanská kuchyňa. Používajú sa rôzne druhy pálivých korenín, najviac pálivá paprika. Páli tam skutočne všetko, vrátane dezertu. Po celej Číne sú veľmi populárne plnené knedličky. Plnky sú rôzne, od vegetariánskych po mäsité. Delia sa na baodze (z kysnutého cesta) a čaodze (z nekysnutého cesta). Jedia sa s octom. V prímorských oblastiach sa konzumuje mnoho rýb a morských živočíchov,“ vysvetľuje.
Niektoré vraj na prvý pohľad nevyzerajú dobre, ale zato výborne chutia. Na juhu sú populárne hady a žabie stehienka. „Všetko sa je paličkami, na stoloch v reštauráciách nenájdete soľ, solí sa sójovou omáčkou. Každý, kto pricestuje do Pekingu, chce vyskúšať „pekingskú kačku". Mnohí sú sklamaní, lebo sa z nej konzumuje iba chrumkavá koža, ktorá sa zabalí spolu so zeleninou (pôr, uhorka) a špeciálnou omáčkou zo sliviek do tenkých placiek. V múčnikoch sa ako plnka často používa pasta vyrobená z fazule, alebo sóje. Mne však osobne najviac chutia cestoviny - z múky, hrachu, fazule či zemiakov. Áno, aj z týchto potravín robia cestoviny. Alkohol sa servíruje zriedka, a pije sa z veľmi malinkých pohárikov (polovica štamprlíka). Čaj to je fenomén na dlhé rozprávanie. Podáva sa vždy a je to rituál,“ dozvedáme sa.
Farma prežila, dokonca sa na jej území našla nafta
Slovensko má s Čínou veľmi dobre vzťahy. Z histórie možno upriamiť pozornosť na 50-roky, kedy bol v Číne nedostatok potravín.
„Vtedajšia československá vláda sa rozhodla pre technickú pomoc v podobe poľnohospodárskych strojov. Čínske najvyššie vedenie rozhodlo, že pomoc sa nebude drobiť, ale celá pôjde na farmu, ktorá leží približne 250 kilometrov od Pekingu. Dostala názov Farma čínsko-česko- slovenského priateľstva a k obhospodarovaniu územia približne 250 štvorcových kilometrov. V rámci pomoci vyslali aj československých odborníkov z oblasti poľnohospodárstva. Farma prežila najťažšie obdobia, rozvíjala sa a udržiavala styky s Československom, dnes s Českom a Slovenskom. Dnes má viac ako 50-tisíc obyvateľov a keďže sa na jej území našla nafta darí sa jej, aj keď poľnohospodárstvo už nie je dominantné,“ hovorí veľvyslanec.
Ako ďalej vraví, vedenie farmy sa rozhodlo vybudovať nové mesto, bude mať 1 milión obyvateľov, 7 univerzít (3 sú už funkčné). „S farmou naďalej spolupracujeme a pri budovaní mesta sa uplatnili aj naši architekti, konkrétne aj pán Grečmal, rodák zo Staškova. Vo všeobecnosti, obchod s Čínou má stúpajúcu tendenciu. Vlani vzájomný obrat dosiahol viac ako 5 miliárd eur, rastú naše vývozy. Samozrejme, stále tu vidíme rezervy. Privítali by sme záujem zo strany našich malých a stredných podnikateľov. Obdobne je to aj v oblasti cestovného ruchu. Do Európy cestuje množstvo Číňanov, v krátkom čase chcú navštíviť čo najviac krajín. Chceme viac upriamiť pozornosť čínskych cestovných kancelárií na naše kúpele, kde vidíme veľký potenciál,“ dodáva František Dlhopolček.
