Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto

Veľvyslanec objavil v Číne rarity podobné kysuckým

Kysučan František Dlhopolček, rodák z Turzovky, pôsobí v súčasnosti ako slovenský veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike. Precestoval už rôzne časti tejto krajiny, o ktorej hovorí ako o kontinente. Našiel tam dve rarity, ktoré mu pripomínajú tie „kysucké

V Číne si vraj treba dávať pozor na váhu. Jedlá sú chuťovo veľmi lákavé. Čínska strava je údajne iná, ako ju poznáme z čínskych reštaurácií na Slovensku.(Zdroj: (AFD))

“.

Veľvyslanec v Číne František Dlhopolček sa hrdo hlási k regiónu, kde sa narodil. „Vo svojom srdci spomienky na pasenie kráv, „vojany“, chytanie rýb v Kysuci, výrobu prvej píšťalky, zbieranie húb, odchod z domu na štúdia. Na to sa nedá zabudnúť,“ hovorí. Kysučania sú húževnatí, priami a najmä priateľskí. Spomínam si, že sme raz s priateľmi boli na prechádzke v Turkove a jedná cudzia pani sa nás spýtala, či nie sme smädní. Práve mútila mlieko, ponúkla nás cmarom,“ spomína.

Z rodiska odišiel ako pätnásťročný

Zo svojho rodiska odišiel, keď mal pätnásť rokov. „Vlastne som sa domov vracal iba na prázdniny, krátke dovolenky. Vraciam sa rád, aj keď pripúšťam, že Turzovka už nie je to mesto, ktoré som mal vštiepené v pamäti. Zmenili sa najmä ľudia. Je ich viac, respektíve, ja ich spoznávam čoraz menej a menej. Tak isto sa menia aj Kysuce. Je to však správne, tak to má byť. Nostalgické spomienky sú jedná vec, tou druhou je dynamický vývoj. Perspektívne vidím Kysuce a jeho potenciál v cestovnom ruchu. Uchovajme si čisté prostredie, zachovajme si tradície, venujme sa kultúre. Máme čo ponúknuť,“ vraví.

Diplomatická kariéra Františka Dlhopolčeka sa začala v roku 1979, keď ako mladý absolvent Vysokej školy ekonomickej nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. Po niekoľkomesačnom pôsobení sa mu naskytla príležitosť vycestovať na prvé zahraničné pôsobisko do hlavného mesta Kene - Nairobi, kde spolu s rodinou strávil 4 roky.

Ani pri svojom druhom výjazde nezmenil kontinent, bola to opäť Afrika, konkrétne Juhoafrická republika, pričom veľvyslanectvo sa nachádzalo v hlavnom meste Pretórii. Jeho tretím pôsobiskom bol Izrael, po ňom nasledovala Veľká Británia. V súčasnosti pôsobí ako slovenský veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike.

Radi sa fotia s cudzincami

„Na post veľvyslanca v Čínskej ľudovej republike som sa dôkladne pripravoval. Pravdu povediac, aj napriek určitým skúsenostiam z diplomatickej práce som mal určité obavy. Čína patrí medzi najstaršie civilizácie na svete. Starí Číňania sa domnievali, že Zem je štvorcová, obloha kruhová a Čína leží uprostred. Preto svoju krajinu nazvali Ríšou stredu (zem stredu), čiže Čung-kuo. Stred má svoj prenesený význam aj do ponímania vážnosti či dôležitosti krajiny. Čas je nepodstatný, jednoducho plynie. A toto všetko sa prejavuje aj v správaní ľudí. Číňania sú známi ich dobrým spôsobom správania, pohostinnosťou a príslovečnou zdržanlivosťou. Na diplomatické rozhovory sú vždy výborne pripravení a nie na všetko pristúpia. Sú však prístupní logickým argumentom. Európanov a cudzincov si vážia, nebuďte prekvapení, keď vás na ulici oslovia so žiadosťou, či sa s vami môžu odfotografovať,“ hovorí veľvyslanec.

Čína historicky prežila všetky ostatné ríše. Dnes je to krajina, ktorá sa dynamicky rozvíja, má štvrtinu svetovej populácie, krajina, ktorá vykazuje za posledné roky 10% rast hrubého domáceho produktu. Krajina sa síce označuje za rozvojovú, ale príchod do Pekingu či návšteva iných miest tomu nenasvedčujú. Mestá sú moderné a čisté, s adekvátnou dopravnou infraštruktúrou, s množstvom zelene a kvetov. Po príchode do krajiny môže byť z tohto všetkého turista prekvapený, môže sa dostať do „kultúrneho“ šoku. Ale ten rýchlo pominie.

Čo má Čína spoločné s Korňou?

Čína sa stáva cestovnou destináciou aj pre slovenských turistov. „Ich počty stále rastú, tak isto ako rastú aj počty čínskych turistov na Slovensku. Azda najlákavejšou atrakciou je Veľký čínsky múr, Zakázané mesto v Pekingu, terakotová armáda a ďalšie. Pre mňa osobne je najkrajší juh, subtrópy. možno aj preto, že na Kysuciach je vždy zima,“ vraví veľvyslanec.

Zdôrazňuje, že Čína má veľké množstvo pamiatok, krásnu prírodu a špecifické prírodné atraktivity. V meste Karamay vyviera ropa priamo zo zeme, napríklad ako v kysuckej Korni, v provincii Zhejiang videl obdobné kamenné gule ako v Klokočove, respektíve v čadčianskych Megoňkách. „Slovenských turistov možno stretnúť po celej Číne. O mnohých nevieme, dozvedáme sa o ich návšteve v Číne iba v prípade, že sami kontaktujú veľvyslanectvo, respektíve dostali sa do problémov, ktoré si nevedia sami vyriešiť. S počtom turistov však rastú aj problémy, niektoré sú úsmevné, iné smutné. Ide o stratené pasy, ochorenia a žiaľ, aj úmrtia. Pracovníci nášho veľvyslanectva sa v takýchto prípadoch maximálne snažia v rámci možnosti pomôcť.

Na spoznanie krajiny nestačí rok či dva

Čína podľa slov veľvyslanca už nie je krajina ale kontinent: „ Veď niektoré provincie majú temer 100 miliónov obyvateľov a najväčšie mestá cez 20 miliónov. Môžem povedať, že som po krajine dosť cestoval a spoznal rôzne provincie, mestá a ľudí. Byť v tejto krajine 3, či 4 roky je príliš krátka doba, aby som mohol povedať, že krajinu a ľudí poznám. Práve naopak, čím dlhšie som tu, tým viac si uvedomujem rozdiely, špecifiká, drobnosti, ktorým som pred tým nevenoval pozornosť.“

Pred cestou odporúča veľmi pozorne si preštudovať krajinu, ktorú chcete navštíviť. „Vyhnete sa tak rôznym prekvapeniam. To čo je u nás bežné, môže byť v inej krajine odmietané. V Číne žije mnoho národov a národností, je tam široká rozmanitosť, bohatá kultúra, história. Našinec, ako turista, musí všetky tieto aspekty v danej krajine akceptovať.“

Na stoloch soľničky nenájdete

A čo je na Číne najtypickejšie a najznámejšie? No predsa čínska kuchyňa. „Je veľmi rozmanitá. Existujú veľké rozdiely medzi jedlami na severe krajiny a juhu. Spravidla sú jedlá na juhu pikantnejšie (pálivejšie). Známa je Sichuanská kuchyňa. Používajú sa rôzne druhy pálivých korenín, najviac pálivá paprika. Páli tam skutočne všetko, vrátane dezertu. Po celej Číne sú veľmi populárne plnené knedličky. Plnky sú rôzne, od vegetariánskych po mäsité. Delia sa na baodze (z kysnutého cesta) a čaodze (z nekysnutého cesta). Jedia sa s octom. V prímorských oblastiach sa konzumuje mnoho rýb a morských živočíchov,“ vysvetľuje.

Niektoré vraj na prvý pohľad nevyzerajú dobre, ale zato výborne chutia. Na juhu sú populárne hady a žabie stehienka. „Všetko sa je paličkami, na stoloch v reštauráciách nenájdete soľ, solí sa sójovou omáčkou. Každý, kto pricestuje do Pekingu, chce vyskúšať „pekingskú kačku". Mnohí sú sklamaní, lebo sa z nej konzumuje iba chrumkavá koža, ktorá sa zabalí spolu so zeleninou (pôr, uhorka) a špeciálnou omáčkou zo sliviek do tenkých placiek. V múčnikoch sa ako plnka často používa pasta vyrobená z fazule, alebo sóje. Mne však osobne najviac chutia cestoviny - z múky, hrachu, fazule či zemiakov. Áno, aj z týchto potravín robia cestoviny. Alkohol sa servíruje zriedka, a pije sa z veľmi malinkých pohárikov (polovica štamprlíka). Čaj to je fenomén na dlhé rozprávanie. Podáva sa vždy a je to rituál,“ dozvedáme sa.

Farma prežila, dokonca sa na jej území našla nafta

Slovensko má s Čínou veľmi dobre vzťahy. Z histórie možno upriamiť pozornosť na 50-roky, kedy bol v Číne nedostatok potravín.

„Vtedajšia československá vláda sa rozhodla pre technickú pomoc v podobe poľnohospodárskych strojov. Čínske najvyššie vedenie rozhodlo, že pomoc sa nebude drobiť, ale celá pôjde na farmu, ktorá leží približne 250 kilometrov od Pekingu. Dostala názov Farma čínsko-česko- slovenského priateľstva a k obhospodarovaniu územia približne 250 štvorcových kilometrov. V rámci pomoci vyslali aj československých odborníkov z oblasti poľnohospodárstva. Farma prežila najťažšie obdobia, rozvíjala sa a udržiavala styky s Československom, dnes s Českom a Slovenskom. Dnes má viac ako 50-tisíc obyvateľov a keďže sa na jej území našla nafta darí sa jej, aj keď poľnohospodárstvo už nie je dominantné,“ hovorí veľvyslanec.

Ako ďalej vraví, vedenie farmy sa rozhodlo vybudovať nové mesto, bude mať 1 milión obyvateľov, 7 univerzít (3 sú už funkčné). „S farmou naďalej spolupracujeme a pri budovaní mesta sa uplatnili aj naši architekti, konkrétne aj pán Grečmal, rodák zo Staškova. Vo všeobecnosti, obchod s Čínou má stúpajúcu tendenciu. Vlani vzájomný obrat dosiahol viac ako 5 miliárd eur, rastú naše vývozy. Samozrejme, stále tu vidíme rezervy. Privítali by sme záujem zo strany našich malých a stredných podnikateľov. Obdobne je to aj v oblasti cestovného ruchu. Do Európy cestuje množstvo Číňanov, v krátkom čase chcú navštíviť čo najviac krajín. Chceme viac upriamiť pozornosť čínskych cestovných kancelárií na naše kúpele, kde vidíme veľký potenciál,“ dodáva František Dlhopolček.


  1. Ženu už nedokázali zachániť 2 398
  2. Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria! 1 729
  3. Kysučan na dobrodružnej ceste Južnou Amerikou Foto 536
  4. Pozvánka na cyklistické preteky Kysuce – Orava cez kopec 180
  5. Na Kysuciach môže vzniknúť množstvo pracovných miest 169
  6. Aj Horkýže slíže rozospievali amfiteáter Video 105
  7. Najcennejší exponát múzea v Turzovke Foto 87
  8. Stovka detí z Kysúc si letné tábory užila Foto 85
  9. V Čadci by mali vzniknúť stovky nových pracovných miest 78
  10. Pitný režim je mimoriadne dôležitý 63

Najčítanejšie správy

Kysuce

Ženu už nedokázali zachániť

V stredu 16. augusta popoludní došlo na železničnom priecestí k zrážke cyklistky osobným motorovým vlakom.

Cestu z Kysuckého Nového Mesta do Žiliny uzatvoria!

Polícia upozorňuje na dnešnú uzávierku cesty. Vodiči pripravte sa na zdržanie.

Kysučan na dobrodružnej ceste Južnou Amerikou

Kysučan z Rakovej Michal Tlelka (29) sa počas leta opäť vydal do sveta. Tentokrát navštívil tri krajiny v Južnej Amerike. Nám porozprával aj o tom, ako jazdil so snoubordom na piesku.

Pozvánka na cyklistické preteky Kysuce – Orava cez kopec

Štart aj cieľ pretekov je v Zborove nad Bystricou.

Na Kysuciach môže vzniknúť množstvo pracovných miest

Potenciál investícií sa odhaduje na 318 miliónov eur a vytvoriť by mohli 5 710 nových pracovných miest.

Blízke regióny

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Polícia hľadá zlodejov, nepoznáte ich náhodou?

Chvíľka nepozornosti a peňaženka s dokladmi, peniazmi a bankomatovou kartou bola fuč. Problémy tým ale neskončili.

V belgickom Essene majú Žilinskú ulicu. Aj vďaka Petrovi Saganovi

Flámske mesto pomenovalo ulice v novej štvrti po partnerských mestách.

Cyklistka po zrážke s vlakom v nemocnici zraneniam podľahla

Podľa rušňovodiča mala dievčina na ušiach slúchadlá.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Všetky správy

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Prvého podpredsedu SNS nahnevalo, že ombudsmanka Patakyová podporila Dúhový pochod.

Košická schránka siahala na 29 miliónov od Plavčana. Zrazu ich už nechce

Profesor po otázkach cúvol. Vo firme je svokra hodnotiteľa, minule išlo o švagrinú.

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky nielen na alkohol, ale aj na mäso.

Kam vyraziť