Aký je váš vzťah ku kysuckému regiónu a ľuďom, ktorí tam žijú?
- Kysuce sú pre mňa najkrajším miestom na svete, najmä Podzávoz, Drahošianky, vrch Jurošák, riečka Čierňanka, Čadečka a okolité osady, vrchy a lúky. Trávil som tam letá môjho detstva u babičky. S chlapcami sme chodievali pásavať kravy, na štreke sme kládli pod vlaky klince, chytali pstruhy, zberali maliny, huby. Chodili sme na sená a to sú emócie, ktoré človeku vojdú do srdca na celý život. Najúžasnejšia vôňa, akú poznám, je vôňa sena z Podzávozu.
Stihli ste počas tohto leta navštíviť Kysuce?
- Počas leta som finišoval s románom Kód 1, ktorý v týchto dňoch vychádza. Bol som však s manželkou a vnučkou Natáliou na dovolenke v Častej Papierničke, kde som sa premenil na lietadlo, kúzelníka či sedemhlavého draka, podľa vnučkinej fantázie. Kysuce som navštívil v marci. Bolo to na autogramiáde v čadčianskom kníhkupectve a v Mestskej knižnici v Kysuckom Novom Meste.
Zažili ste v poslednom čase niečo zaujímavé? Niečo, čo vás potešilo?
- Tento rok som sa tešil s mojimi ukrajinskými priateľmi z uvedenia románu Zóna nadšenia na Ukrajine, mimoriadne ma potešil úžasný list o tejto knihe od dnes najvýznamnejšieho ukrajinského spisovateľa Jurija Ščerbaka. Tiež som podpísal zmluvu na vydanie satirickej knihy Idioti v politike v Egypte. Bol som na troch besedách v Nemecku a teší ma, že moje knihy sa začínajú chytať aj v Česku, kam ma začínajú pozývať na besedy.
Naplno som sa venoval dokončovaniu románu Kód 1, ktorý je najrozsiahlejším, aký som doposiaľ napísal. Preto som ani nikam necestoval, práca na tejto knihe mi dala zabrať. Keďže kniha podobne ako román Kód 9 poukazuje na to, ako sa dnešná katolícka hierokracia odchýlila od učenia Ježiša, prirodzene to vyvoláva emotívne ohlasy. Učím sa pri ich počúvaní sebaovládaniu – ako v prípade chvály, tak aj v prípade hanenia. Ale kniha je len vtedy dobrá, ak vyvolá diskusie a to sa týmto románom nepochybne podarilo. Do konca roka mám naplánovaných takmer tridsať besied a ich počet stále stúpa. Teším sa na ne, stretnutia s čitateľmi sú vždy veľmi obohacujúce.
Stále ste vo skvelej forme. Beháte, máte kopec rôznych záujmov. Poraďte seniorom na Kysuciach, ako to robíte, že ste stále plný elánu a optimizmu.
- Poznám Kysučanov dosť dôverne a neviem si ich predstaviť, ako vysedávajú na lavičke v parku. Kysučan je pre mňa stelesnením tvrdej a statočnej práce, ktorá dáva zabrať aj kondičke. Ako poznám ľudí z tohto regiónu, skôr by som im radil, aby trochu s tou robotou brzdili. Pre tie „mestské“ typy, by som azda poradil vziať bicykel a uskutočniť môj sen - prejsť Kysuce na bicykli. Je to prekrásna časť Slovenska. Od Vychylovky cez údolie Bystríc až po Bumbálku alebo od Serafínova cez Gírovú, až po Terchovú. Tá už síce nepatrí Kysuciam, ale raz sa azda Kysučanom podarí Terchovú anektovať. Za pokus to stojí... Ja behávam, hrám futbal, plávam, bicyklujem a kopem v záhrade. Nefajčím a popíjam veľmi striedmo. Myslím, že aj časy, kedy Kysučania hľadeli viac na dno pohárika ako na dno peňaženky, sú už, chvalabohu, preč.
Boli ste diplomatom, pôsobili ste v cudzine. Čím vás púta Slovensko? Radi ste sa vracali domov? Nechceli by ste vycestovať na dlhší čas aj teraz? Alebo sa vám, napriek všetkému, čo sa deje okolo nás, na Slovensku páči?
-Celý svoj profesionálny život som strávil v styku a v porovnávaní sa s cudzincami. Hovorím piatimi jazykmi a vďaka tomu som bol dostatočne sebavedomý. Som hrdý na to, že som najvyššie zvoleným Slovákom v medzinárodných inštitúciách v slovenskej histórii. Bol som viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia NATO. Bol som diplomatom v Berlíne, Viedni a Prahe, pracoval som v nemeckých a rakúskych firmách. Vždy som sa hrdo hlásil k Slovensku a na medzinárodných fórach som zaň bojoval. Viete, dobrý Slovák je ten, ktorý obháji svoju vlasť v cudzine a nie ten, ktorý sa bije do svojej slovenskej hrude doma, a keď má vystúpiť na medzinárodnom fóre, tak pustí do gatí. Preto si vážim kysuckých drotárov, to boli prví poslovia slovenského fortieľa a slovenského sebavedomia. Nikdy, ani v roku 1969, kedy som mal skvelú ponuku z vtedajšieho západného Nemecka, som neuvažoval, že Slovensko opustím. Je to moja vlasť, tu som doma. Áno, napriek všetkému, čo sa tu deje, sa mi tu páči.
Kedy ste sa dali na písanie?
- Písal som už počas štúdií na vysokej škole a potom po celý život popri mojich hlavných zamestnaniach. Napísal som štyri televízne inscenácie, scenár filmu Začiatok sezóny, ktorý získal druhú cenu na filmovom festivale v Portugalsku, tri divadelné komédie a viaceré knihy. Som hrdý, že v mojich hrách, filmoch či divadlách hrali také hviezdy slovenského herectva ako Michal Dočolomanský, Martin Gregor, František Dibarbora, Štefan Kvietik, Karol L. Zachar, Jozef Dóczy, Kamila Magálová, Miro Noga, Stano Radič, Jaro Filip, Števo Skrúcaný, Rasťo Piško a ďalší.
