KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Partia asi desiatich mladých ľudí, všetci majú okolo dvadsaťpäť rokov, z Kysuckého Nového Mesta našli záľubu v cestovaní. A nie v hocijakom. Brázdia balkánskymi krajinami na tridsaťročných sovietskych Ladách.
„Sme partia ľudí, poväčšine z Kysuckého Nového Mesta a okolia. Máme od 23 do 27 rokov, čiže sme mladí!:) Už dávnejšie sme pochopili, že cestovanie je to čo nás baví a spája. Pred pár rokmi sme začali brázdiť Európu na novom deväťmiestnom aute, no časom sme pochopili, že potrebujeme niečo ešte viac dobrodružnejšie a neobvyklejšie. A tak sme zvolili cestovanie na sovietskych mašinách - Ladách po nekomerčných krajinách,“ hovorí o tom, ako sa k takémuto cestovaniu Kysučania dostali, dvadsaťsedemročný Matej Fabšík.
Všetko to začalo Vasiľom
Prvým autom, ktoré získali, bola LADA 2105, ktorú pomenovali Vasiľ. „Kúpili sme ho úplnou náhodou, keď sme jedného upršaného aprílového dňa zazreli inzerát na sociálnej sieti. Predajcom bol kamarátov otec, čiže rozhodovanie o kúpe bolo otázkou niekoľkých sekúnd:) Aj napriek tomu, že sa pôvodná cena zvýšila zo 150 na 200 eur, vďaka plnej nádrži a celému kufru náhradných dielov, sme celý obchod uskutočnili takmer okamžite. Už vtedy sme vedeli, že je to len otázka niekoľkých týždňov, kým prvýkrát vyrazíme na cesty,“ vysvetlil mladý Kysučan. Jeho kamarát – dvadsaťštyriročný Marián Grofčík ho dopĺňa: „Vasiľ si nás našiel. Bol to osud, alebo čo. Najprv pri jednej veľmi plodnej pivnej debate na tému cestovanie smer východ sme zistili, že urgentne potrebujeme ísť do Kyjeva na nejakom starom približovadle, najlepšie teda ruskej výroby. Potom to trvalo mesiace, na internetoch sme nič nevedeli zohnať a chvíľu to vyzeralo, že ani nikam nejdeme. No a potom prišiel ten inzerát, na druhý deň sme ho boli kúpiť a o tri týždne sme už boli v Kyjeve.“
Všetko to teda začalo Vasiľom. Aby bolo dvom Kysučanom na cestách veselšie, časom dokúpili ďalšiu „žiguľu“ – kombík LADA 2104, ktorej dali krycie meno Voloďa. „Musím ale povedať, že šrotovné výrazne obmedzilo možnosti kúpiť staré auto v solídnom stave za rozumnú cenu. Voloďu sme zháňali niekoľko týždňov. Ďalšími autami, ktoré sa zúčastnili našich cestovateľských výprav boli dva staré Opely - jedna Vectra (Cecilka) a jedna Astra (Samko),“ konštatoval Matej.
Stará Lada má charizmu
Obidvaja Kysučania sa zhodujú, že čo sa týka ich srdcovky – Vasiľa, bol na tom aj napriek svojmu veku celkom dobre. „Okrem jemného neporiadku a poškrabaného čelného skla sme mu nemohli nič vyčítať. Samozrejme, má aj nejaké drobné muchy, ale na ne má právo, veď sa už v zdraví dožil dvadsaťdeväť rokov,“ hovorí s úsmevom Matej. Marián pokračuje, že jediná údržba staručkej Lady pred cestou do Kyjeva bolo prelepenie zatekajúceho strešného okna igelitom a neúspešný pokus o opravu zadného brzdového valčeka. „Ale už od okamihu kúpy sme registrovali, že Vasiľ má fakt silnú charizmu :) U nás to bola láska na prvý pohľad a neskôr sa to prejavovalo aj na okolí. Ukrajinského colníka ani nenapadlo od nás brať úplatok, ani neveril vlastným očiam, že chceme ísť na Lade do Kyjeva. Zato za nami idúca posádka Cecilky si už musela priplatiť. Podobne to prebiehalo aj na Balkáne, albánsky policajt sa uspokojil s pohľadom na Vasiľa a bez slova nás poslal preč,“ pokračuje Marián.
S náhradnými dielmi zatiaľ problém Kysučania nemajú, keďže súčasťou Vasiľa bol aj plný kufor náhradných dielov všetkých druhov. „Zatiaľ sme si v obchode kúpili len dáke filtre a niekoľko brzdových valčekov. Tých brzdových valčekov mohlo byť aj menej, no väčšinu porúch sme si chceli opraviť sami a tak sme pri nich opakovane pár tých valčekov zničili:). Ale v duchu hesla „kto nič nerobí, nič nepokazí” si z našich neúspešných opráv ťažkú hlavu nerobíme,“ hovorí Matej. Podľa Mariána je dôležité riadiť sa na cestách heslom: „Buď vždy pripravený.“ Vždy so sebou vezieme v kufri asi 15 kíl náhradných dielov, ale keď sa nám niečo pokazí na ceste, tak to zo zásady nemáme. A zohnať v Albánsku náhradný brzdový valček na Ladu 2105 je misia nemožná. Takže sme aj tak išli - 1700 kilometrov bez poriadne fungujúcich zadných bŕzd. Tu sa ale ukazuje výnimočnosť Vasiľa, že taká drobnosť ako skoro vyradené zadné brzdy výrazne neovplyvnila jeho jazdné vlastnosti:),“ hovorí.
Už sa tešia na ďalšiu expedíciu
Vasiľ teda podľa obidvoch mladíkov šľape ako ruské hodinky. Okrem povolenej palivovej pumpy nečelili Kysučania vážnejším poruchám. S ostatnými autami, ktoré kúpili, to bolo vraj už ťažšie. Voloďovi sa tento rok odtrhla v Albánsku zadná stabilizačná tyč a Opel Samko mal menšie problémy s motorom. „Všetko je to však o pozitívnom prístupe. My Vasiľovi veríme a on za to jazdí ako hodinky. Je teda pravda, že niekedy sú to dosť hlučné a pomalé hodinky, ale o to je to krajšie ;). Skôr my robíme začiatočnícke chyby, ako cestou na Balkán, keď sme pre nedostatok skúseností s údržbou Lady museli vnútri kúriť kvôli chladeniu motora. Ale malo to aj pozitívny efekt, lebo keď človek vystúpi z klimatizovaného auta, tak je mu vonku teplo. Ale my sme vystúpili z auta, kde bolo pri nohách cez 50 stupňov, takže vonku bolo fakt super :). Prvý deň sme mali na nohách ozajstné popáleniny od horúceho vzduchu...Potom sme si zvykli,“ spomína na svoje začiatočnícke zážitky Marián.
Tento rok už navštívili Ukrajinu, Kyjev a Poľsko. A to bol impulz na zorganizovanie Expedície LADA svetom 2013. Ako cieľovú destináciu si zvolili chalani štáty Balkánu. Prešli Maďarsko, Srbsko, Macedónsko, Grécko, Albánsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu a Chorvátsko. „Tento náš cestovateľský zážitok dopadol nad očakávanie a už teraz sa tešíme na ďalšiu cestu,“ zhodli sa cestovatelia. Na budúci rok už plánujú Expedíciu LADA svetom Kaspík 2014. Plánujú prejsť Ukrajinu, Rusko, kus Ázie, konkrétne Kazachstan, Turkmenistan, Azerbajdžan, Arménsko a Gruzínsko.
Majú vždy záložný plán
„V blízkej dobe sa chystáme aj do Banskej Bystrice napríklad, kde budeme 20.októbra rozprávať nejaké zážitky a ukazovať fotky na festivale Cestou necestou. Ale to už musíme opraviť tie brzdy, lebo Šturec je strašne strmý kopec :). No a v rámci toho istého festivalu budeme 1.decembra v Bratislave,“ prezradil o najbližších plánoch Marián. Matej doplnil zasa tie vzdialenejšie cestovateľské sny. „Môj a Majov najväčší cestovateľský sen je Machačkala. Tam majú uskladnené jedno ultra výnimočné lietadlo – vznášadlo – Ekranoplán. Ale stále čakáme, kedy sa Dagestanci prestanú ostreľovať, aby sme si tento sen mohli aj splniť,“ prezrádza.
A či sa chalani neboja, že ich Vasiľ, Voloďa, Cecilka alebo Samko nechajú v „štichu“ niekde ďaleko od domova? „Samozrejme, že sa nebojíme. Veď presne o tom je cestovanie v starom aute. Vždy máme záložný plán, ktorého sa držíme stále. V prípade naozaj vážnej poruchy dvakrát kopneme do auta, od nervov, potom ho predáme v najbližšej civilizácii a sadáme na prvé lietadlo/vlak. Nič zložité:). Niekedy však len na chvíľu zaváhame, keď začne auto vydávať nejaký nový, doteraz nepoznaný zvuk. Nikto z nás totiž nemá žiadne skúsenosti s opravami auta, takže sa spoliehame na šťastie začiatočníkov.
Pohľad na obývaciu aj oddychovú časť. FOTO: ARCHÍV MF A MG
Cestovateľské priority - voda, jedlo, motor... FOTO: ARCHÍV MF A MG
Klasická tankovacio-plánovacia zastávka, tzv. brífing. Tento sa konal v Srbsku. FOTO: ARCHÍV MF A MG
