a.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. V stanovisku, ktoré mesto naposledy zaslalo ministerstvu dopravy argumentovalo, že v prípade výstavby by išlo o krutý zásah do jeho územného plánu. Znamenalo by to aj zbúranie minimálne tretiny jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl.
S výstavbou Vážskej vodnej cesty sa má začať v roku 2025. Podľa pôvodného zámeru by sa dotkla nielen Kysuckého Nového Mesta, tiež ďalších miest a obcí v povodí rieky Kysuca. V Rakovej by mali napríklad vybudovať lodné zdvíhadlo, v Čiernom zasa vodnú nádrž pre dopĺňanie vodného kanála. Ministerstvo dopravy predčasom informovalo, že ide o dlhodobú koncepčnú záležitosť, ktorá vyplýva okrem iného z príslušných medzinárodných dohovorov (AGN), ako aj koncepčných dokumentov týkajúcich sa rozvoja vodnej dopravy a vodných ciest na Slovensku. Prípadné rozhodnutie o zrušení splavnosti Kysuce by si vyžiadalo komplexné posúdenie aktuálneho stavu, najmä jeho vplyvu na medzinárodné záväzky SR.
Výstavba bytov bola pripravená
Mesto Kysucké Nové Mesto, ako to vyplýva z územného plánu, má na rozvoj bytovej výstavby a príslušnej infraštruktúry jedinú územnú rezervu - doteraz nezastavané územie v severozápadnej časti mesta. Na zastavanie tohto územia vyhlásilo v roku 2009 verejnú súťaž a mestské zastupiteľstvo schválilo víťaznú štúdiu, ktorá uvažuje s výstavbou približne 600 bytov a potrebnou infraštruktúrou vrátane veľkej obchodnej jednotky a parkoviska. Víťazná developerská firma začala na základe tejto skutočnosti vykupovať pozemky a pripravovať potrebnú dokumentáciu pre výstavbu prvých 120 bytov. Pri riešení širších vzťahov zistila, že v dokumentácii pripravovanej diaľnice D3 je zakreslený aj návrh vodného kanála, ktorý by mal prepájať Vážsku a Oderskú vodnú cestu. V zmysle tohto návrhu, kanál naprieč pretína dotknuté územie určené na bytovú výstavbu. Táto skutočnosť zaskočila nielen developera a zároveň investora, ale aj mesto.
V stanovisku adresovanom ministerstvu sa spomína, že tvrdý zásah do životných podmienok obyvateľov sa netýka len samotného mesta, ale celého osídlenia údolia rieky Kysuca od Žiliny až po Čadcu, ktoré je úzke a husto osídlené. V tomto stiesnenom priestore by podľa plánovaných zámerov mali byť okrem súčasných líniových stavieb – cesta I. triedy I/11, zrekonštruovaná železnica, vedenie vysokého napätia, pripravovaná diaľnica D3 a vodná cesta.
Vytrvalosť sa mestu vyplatila
Na ministerstve dopravy sa nedávno uskutočnilo rokovanie za účasti zástupcov ministerstva životného prostredia, Hydroprojektu Bratislava, Žilinského samosprávneho kraja a Kysuckého Nového Mesta. „Výsledkom bolo kompromisné riešenie, že projektová organizácia Hydroprojekt Bratislava, ktorá vypracovala štúdiu kanála prepájajúceho vodné cesty Odra a Váh krížom pretínajúceho územie určené platným územným plánom mesta na hromadnú bytovú výstavbu a príslušnú infraštruktúru a dokonca prechádzajúceho jestvujúcou výstavbou časti mesta, túto prehodnotí. Zároveň navrhne riešenie tak, aby kanál čo najmenej obmedzoval územný rozvoj mesta,“ hovorí primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel.
V súčasnosti už môžu s potešením konštatovať, že vytrvalosť sa im vyplatila. Mesto dostalo od spracovateľa štúdie upravený návrh, v ktorom sa výrazne zúžilo priestorové obmedzenie platného územného plánu mesta (približne o 80 %) oproti pôvodnému zámeru. V zmysle záverov z rokovania by štátna plavebná správa, ktorá je účastníkom stavebného konania a zastupuje štát, mala vydávať stanoviská v zmysle dohovoru a upraveného návrhu. „Je to veľký krok dopredu. Či sa už v dotknutej oblasti v budúcnosti bude alebo nebude kanál budovať, nebude to mať na naše mesto taký veľký dopad. Je to vykročenie zo slepej uličky, v ktorej sme sa doteraz nachádzali,“ dodal primátor.
V súvislosti s bytovou výstavbou sa v súčasnosti pokúsia obnoviť konanie s investorom. V súčasnosti žije v Kysuckom Novom Meste približne 16-tisíc obyvateľov.
