RADOĽA.TURZOVKA. V Radoli sú nespokojní so zníženým príjmom z podielových daní. „Zo 70,3 percent poklesol na 65,4. Toto číslo nezainteresovanému veľa nepovie, ale v prípade našej obce to znamená približne 30-tisíc eur, ktoré si v súlade so zákonom necháva štátny rozpočet. Tento výpadok predstavuje asi 20 eur na obyvateľa každý rok a v každej obci. V Radoli ide o čiastku, ktorá pokryje na kalendárny rok náklady na zimnú údržbu, verejné osvetlenie a celoročné kosenie,“ hovorí starosta Anton Tkáčik.
K tomu treba podľa jeho slov pripočítať ďalšie šetrenie podľa memoranda, ktoré má byť najmä na mzdových nákladoch (5%) a tovaroch a službách (10%). Je to síce záväzok pre obce nad 2000 obyvateľov, ale v každom prípade náklady na služby a mzdy v menších obciach tento rok nesmú prekročiť náklady z roku 2012. „Robíme čo sa dá, ale už zrejme prekračujeme hranicu medzi šetrením a zanedbávaním. Vzhľadom na to, že sme šetrili už v minulých rokoch, pretože sme mali nedostatok financií, je samozrejmé, že toto šetrenie čoraz viac pociťuje občan. Netreba pritom zabúdať, že zimnú údržbu sme tento rok museli robiť ešte aj na Veľkú noc. Už nás dobieha šetrenie z minulosti a práve preň sa zanedbaná údržba prejavuje čoraz častejšie poruchami a haváriami, ktoré zasa riešime nie systémovo, ale tak, aby sme sa vmestili do rozpočtu,“ dodáva Tkáčik.
V Turzovke museli pristúpiť k úprave rozpočtu
Medziročný pokles, ktorý v rozpočte Turzovky predstavoval na začiatku rozpočtového roku takmer 7% sa poslednou prognózou posúva smerom nadol o ďalšie 2%. „Môžeme si len zbožne želať, aby tento odhad bol tým posledným negatívnym. Samospráva mesta už pri prvej úprave rozpočtu v tomto roku znižovala príjem výnosu dane z príjmov územnej samosprávy o 135 919 €. Neprešiel ani polrok od „jarného“ preschválenia rozpočtu a musíme znovu pristúpiť k jeho úprave a to k zníženiu o 29 654 €, čo spolu činí oproti schválenému na rok 2013 prepad o 165 573 eur. Štát chce šetriť na úkor miest a obcí, čo je absolútne neprípustné,“ hovorí viceprimátor Turzovky Kamil Kobolka.
Podľa jeho slov je vecne preukázateľné, že samospráva šetrí viac ako štát: „Výdavky vlády každý rok v absolútnom meradle rastú. Kým v roku 2008 predstavovali 12 miliárd eur, na rok 2013 sa predpokladajú na úrovni 17 miliárd eur. Výdavky samospráv v roku 2008 boli na úrovni obcí 3,34 miliardy eur (ďalších 1,12 miliardy eur na úrovni VÚC). Na rok 2013 sa predpokladajú výdavky obcí vo výške 3,64 miliardy eur a výdavky VÚC vo výške 1,06 miliardy eur. Čísla hovoria jasne.“
Kysucké obce sú na hranici udržateľnosti svojej existencie
Aj mestá a obce v kysuckom regióne sú na hranici možností a udržateľnosti vlastnej existencie. Šetria najmä na kapitálových výdavkoch. Znamená to, že napríklad patrične neinvestujú do údržby a obnovy vlastného majetku nehovoriac o absolútne zastavenom rozvoji.
„Keď sa prejdeme po Slovensku môžeme vidieť, že mestá a obce za posledných 5-10 rokov, aj vďaka eurofondom, ktoré však nevieme na Slovensku vyčerpať ani na 50% rastú, rozvíjajú sa. No štát sa až tak pochváliť nemôže. Za všetko hovoria meškajúce diaľnice, chaos v zdravotníctve, poddimenzované a neustále reformované školstvo, bujnejúca a často korupciou napáchnutá štátna správa, pomalé súdy. Nuž potom sa za neustálym spochybňovaním samospráv môže ľahko vynoriť otázka – je to len odpútanie pozornosti alebo zámer presvedčiť verejnosť o neschopnosti samospráv manažovať mestá a obce a tak „ekonomicky zoštátniť samosprávu“ ako základný kameň decentralizovanej štátnej moci a demokracie budovanej po novembri 1989?“ pýta sa Kobolka.
„Súčasnú situáciu vnímame ako nezákonné zasahovanie do hospodárenia územných samospráv. Kysucké Nové Mesto využíva svoje finančné prostriedky na zabezpečenie rozvoja mesta a jeho základných potrieb. Na splnenie uvedených úloh je potrebné, aby používalo i finančné prostriedky z minulých rokov,“ povedal primátor Ján Hartel.
