Sobota, 20. január, 2018 | Meniny má Dalibor
Pridajte si svoje mesto

Nemôžem robiť „newyorské“ mrakodrapy, keď som sa narodil na Kysuciach

Akademický sochár Gustáv Švábik svoj život a tvorbu spojil so svojím rodným regiónom. Z dreva vytvára kysuckú krajinu, ktorá je pre neho ťažiskovým motívom. Rok 2013 je pre autora jubilejným - Gustáv Švábik v tomto roku oslávil 70. narodeniny.

Akademický sochár Gustáv Švábik Macvejda oslávil tento rok okrúhle jubileum.(Zdroj: MIROSLAVA MURČOVÁ)

Vo svojej tvorbe, či už je to sochárska, maliarska alebo aj rezbárska práca, od začiatku vychádzate z tradícií rodného kraja. Čo vás na tomto kraji najviac upútalo?

- Predovšetkým to, že som sa tu narodil. A to je naozaj veľká sila! To je skutočne asi to najdôležitejšie – spomienky na detstvo. Aj keď sme sa v roku 1950 presťahovali z Turzovky do Žiliny, Kysuce boli vždy hlboko zakorenené vo mne, pretože vždy som celé prázdniny trávil na Kysuciach a celým srdcom sa cítim byť Kysučanom - aj po mame aj po otcovi.

Študovali ste v Bratislave, ale aj umelecké kováčstvo na škole Umeleckého priemyslu v Českom Turnove. Ako si na tieto časy spomínate?

- Boli to pekné časy. Čo sa týka Českého Turnova, tam sa mi vôbec nechcelo ísť. Išiel som tam preto, lebo hoci som v Bratislave urobil prijímacie skúšky, mal som veľmi zlý kádrový posudok. Riaditeľ Strednej umeleckej školy v Bratislave to zariadil tak, že ma doslova „pichol“ do Turnova, aby ten kádrový posudok nejako zahmlil. Čo sa aj na čas podarilo. Keď som však šiel maturovať, zistili tento náš úmysel a predvolali ma pred komisiu. Tam mi oznámili, že mám zákaz študovať na všetkých vysokých školách v celom Česko – Slovensku.

Čo ste urobili?

- Nejaký čas som pracoval, učil som v Zborove nad Bystricou, pracoval v umeleckých remeslách ako kováč...Neskôr, sa na môj zlý kádrový posudok akoby prizabudlo, lebo keď sa otváral v Bratislave nový odbor Tvarovanie, prijali ma. Na čo som patrične hrdý, pretože kedysi sa na vysokú školu hlásilo aj šesťsto ľudí a brali trebárs len sedemnásť. A ja som naozaj nemal žiadnu protekciu a predsa som sa tam dostal.

Ale nedá mi nevrátiť sa k tomu Turnovu. Bol som výkonný horolezec, bol som vodný slalomár, robil som džudo, aj biatlon. A práve Turnov sa v mojich spomienkach spája so športom. Bolo to také mesto športov.

Ako pedagóg na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici ste vychovali rad úspešných výtvarníkov. Inšpirovalo vás toto obdobie po vašom návrate na Kysuce?

- Ja som neučil len v Kremnici, ale som aj v Čadci spoluzakladal školu umeleckého rezbárstva. Veľa ľudí, ktorých som učil, sa uplatnilo v svojom odbore. Napríklad jeden z mojich žiakov je dizajnér v Mladej Boleslavi, ďalší zasa docent na vysokej škole. Učil som aj v Základnej umeleckej škole v Žiline a najradšej si spomínam na predškolskú mládež. Tie malé deti, ktorým sme dali farby a štetce, sa stým vedeli dokonale vyhrať. Bolo to až neuveriteľné...

Kedysi ste povedali, že už by ste sa nikdy neodsťahovali z Kysúc – ani do Turnova, ani do Bratislavy, dokonca ani do blízkej Žiliny, lebo hoci tieto mestá máte radi, Kysuce milujete. Ako sa na Kysuce dívate z perspektívy vlastnej tvorby?

- Už aj riaditeľ Považskej galérie a kunsthistorik Milan Mazúr povedal, že kde siahnem, tam siahnem, vždy z toho vyjdú Kysuce. Takže by som sa nerád sťahoval. Keď som bol mladý, tak to moje cestovanie a sťahovanie bolo dobré. Býval som nejaký čas v Bratislave, aj Prahe. Všetko treba prežiť. Keď už je však človek starší, tak by sa mal usadiť a pracovať. Som rád, že sa mi podarilo v dome, v ktorom som sa narodil, zriadiť si ateliér.

Nazvali vás „sochárom krajiny“. Určite aj preto, že ju od malička poznáte. Ako si spomínate na svoje detstvo?

- Na detstvo mám spomienky veľmi krásne. Veľa sme chodili – môj otec bol veľký turista. Často sme stanovali, všade sme sa presúvali na bicykli. Rybárčili sme, hubárčili, aj splavovali Kysucu... Keď som mal asi trinásť rokov, chytilo ma za srdce horolezectvo. Takže tú krajinu mám akosi vžitú.

Čo by ste povedali na svoje umelecké meno Macvejda, ktoré si pridávate k priezvisku?

- To nie je umelecké meno. To je priezvisko môjho deda po mame. Macvejdovci už vymreli. Bolo mi to veľmi ľúto, že sa toto meno neuchovalo v našej rodine, pretože u starkých Macvejdovcov nám bolo veľmi dobré. Takže, keď moja mama ešte žila, opýtal som sa jej, čo by povedala na to, keby som si za moje priezvisko písal aj to jej rodné. Veľmi ju to potešilo. A tak si už niekoľko rokov píšem Gustáv Švábik – Macvejda.

Ste tiež výtvarník. Ako sa sochár a maliar spájajú vo vašej tvorbe?

- To sa dopĺňa, pretože ja si kresbu veľmi vážim. Však aj na poslednej mojej výstave mám zopár kresieb. No a keď vás tá kresba začne časom presviedčať, že by sa hodila do nejakého materiálu, tak ju začnete dávať trebárs do dreva. Nikdy nie naopak.

V súčasnosti veľa pracujete s drevom, ktoré výtvarne dotvárate. Vznikajú tak neopakovateľné kysucké krajiny so zachovalými chalúpkami, svahmi kopcov, vrchmi a neraz aj Božími mukami uprostred scenérie. Čo vás inšpirovalo k takejto tvorbe, ktorú prezentujete nielen doma, ale aj v zahraničí?

- Stále ma inšpirujú Kysuce a viera. Kysuce sú také. Ľudia sú tu silne nábožensky založení. Treba si uvedomiť, že skôr ako začali stavať a osídľovať niekde v horách osadu, prvé čo postavili, bol kríž. Málokto si túto vec uvedomuje. Teraz pripravujem nový cyklus, ktorý som nazval Predjarie a chcem pokračovať ďalej až kým sa nevystriedajú všetky ročné obdobia. Tam už krajina vyzerá trochu inak. Týmto smerom sa teraz uberám.

Na ktoré zahraničné výstavy si najradšej spomínate a prečo?

- Rád spomínam na všetky. Napríklad Berlín, kde som mal perfektnú výstavu. Vyslal ma tam štát aj s mojim kunsthistorikom. Boli sme tam sami dvaja a bolo to neuveriteľné. Na otvorenie výstavy v Londýne prišlo okolo 350 ľudí. Vystavoval som aj vo Varšave, v Prahe, ale veľmi rád spomínam aj na galériu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Všetky moje výstavy mali svoj význam a všetky majú svoje miesto v mojich spomienkach. Spolu s mojím kunsthistorikom plánujeme v mojom ateliéri urobiť takú malú výstavu prierezu mojej tvorby.


  1. Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode! Foto 541
  2. Od obrovskej tragédie, ktorá si vyžiadala aj život majora z Kysúc, uplynie dnes dvanásť rokov 336
  3. Bábätká z čadčianskej pôrodnice 29. Foto 169
  4. Čadčan si ľahol na koľaje, záchranka ho odviezla do nemocnice 161
  5. Celoročný program omší na Živčákovej Foto 133
  6. Ministri sa dohodli na dobudovaní diaľnice D3 a rýchlostnej cesty S1 103
  7. Detský domov na Semeteši je minulosťou, bude slúžiť na iné účely 92
  8. Nicol Jánošíková získala zlato 80
  9. Medzi vymenovanými generálmi bol aj Kysučan 64
  10. Rýchlik v Čadci stojí, cestujúci však nemôžu doň nastúpiť 63

Najčítanejšie správy

Kysuce

Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode!

Detstvo prežil na Kysuciach. Martin však svoje sny napĺňa až v ďalekom Los Angeles po boku hollywoodskych celebrít.

Od obrovskej tragédie, ktorá si vyžiadala aj život majora z Kysúc, uplynie dnes dvanásť rokov

Vo vojenskom lietadle An24 sa 19. januára 2006 vracali domov slovenskí vojaci z misie KFOR. Lietadlo havarovalo neďaleko maďarskej obce Hejce. O život prišlo 41 slovenských vojakov a jeden civilný zamestnanec rezortu obrany. Medzi obeťami bol aj Kysučan, major Ľuboš Martinček.

Bábätká z čadčianskej pôrodnice 29.

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v čadčianskej nemocnici a ich fotky sú zverejnené aj v MY Kysuckých novinách.

Čadčan si ľahol na koľaje, záchranka ho odviezla do nemocnice

Len málo chýbalo k ďalšej tragédii na železničnej trati. V Krásne nad Kysucou si ľahol na koľaje pred vlak 53-ročný Čadčan.

Celoročný program omší na Živčákovej

Pripravili sme pre vás podrobný prehľad svätých omší a pobožností na mariánskom pútnickom mieste – Živčákovej.

Blízke regióny

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo 
krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Rošády pred play off sa postupne rozbiehajú

Na martinskú hokejovú súpisku pribudli nové mená. Všetci hráči, ktorí na Podháj prichádzajú, majú za sebou minimálne prvoligové skúsenosti.

Opitý vodič prerazil martinský kruháč

Šofér z Banskej Bystrice si predminulú noc zrejme neuvedomil, že vchádza na kruhový objazd. Zrejme preto, lebo bol značne opitý. Teraz mu hrozí ročné väzenie.

Všetky správy

Sagan sa nestane celkovým víťazom Tour Down Under, piatu etapu vyhral Porte

Slovenský cyklista ostal lídrom bodovacej súťaže.

Rybáriková: Keby mi to niekto povedal, pošlem ho na liečenie

Slovenská tenistka postúpila už do osemfinále Australian Open. Tak ďaleko nikdy nebola.

Dieťa po infarkte: Nemocnica má zaplatiť za zlú diagnózu

Právnička nemocnice sa pýtala, či ochorenie spôsobili zamestnanci odporcu. „Odpoveď znie, nie,“ povedala a žiadala žalobu zamietnuť.

Syn daroval Zmajkovičovej dom, v majetkovom priznaní chýba

Jaroslav Zmajkovič získal priestranú nehnuteľnosť v roku 2008, keď jeho mama bola už šesť rokov poslankyňou.

Milujeme Slovensko

Vieme, že na to máme vo všetkých možných disciplínach.