Utorok, 21. november, 2017 | Meniny má Elvíra
Pridajte si svoje mesto

Nemôžem robiť „newyorské“ mrakodrapy, keď som sa narodil na Kysuciach

Akademický sochár Gustáv Švábik svoj život a tvorbu spojil so svojím rodným regiónom. Z dreva vytvára kysuckú krajinu, ktorá je pre neho ťažiskovým motívom. Rok 2013 je pre autora jubilejným - Gustáv Švábik v tomto roku oslávil 70. narodeniny.

Akademický sochár Gustáv Švábik Macvejda oslávil tento rok okrúhle jubileum.(Zdroj: MIROSLAVA MURČOVÁ)

Vo svojej tvorbe, či už je to sochárska, maliarska alebo aj rezbárska práca, od začiatku vychádzate z tradícií rodného kraja. Čo vás na tomto kraji najviac upútalo?

- Predovšetkým to, že som sa tu narodil. A to je naozaj veľká sila! To je skutočne asi to najdôležitejšie – spomienky na detstvo. Aj keď sme sa v roku 1950 presťahovali z Turzovky do Žiliny, Kysuce boli vždy hlboko zakorenené vo mne, pretože vždy som celé prázdniny trávil na Kysuciach a celým srdcom sa cítim byť Kysučanom - aj po mame aj po otcovi.

Študovali ste v Bratislave, ale aj umelecké kováčstvo na škole Umeleckého priemyslu v Českom Turnove. Ako si na tieto časy spomínate?

- Boli to pekné časy. Čo sa týka Českého Turnova, tam sa mi vôbec nechcelo ísť. Išiel som tam preto, lebo hoci som v Bratislave urobil prijímacie skúšky, mal som veľmi zlý kádrový posudok. Riaditeľ Strednej umeleckej školy v Bratislave to zariadil tak, že ma doslova „pichol“ do Turnova, aby ten kádrový posudok nejako zahmlil. Čo sa aj na čas podarilo. Keď som však šiel maturovať, zistili tento náš úmysel a predvolali ma pred komisiu. Tam mi oznámili, že mám zákaz študovať na všetkých vysokých školách v celom Česko – Slovensku.

Čo ste urobili?

- Nejaký čas som pracoval, učil som v Zborove nad Bystricou, pracoval v umeleckých remeslách ako kováč...Neskôr, sa na môj zlý kádrový posudok akoby prizabudlo, lebo keď sa otváral v Bratislave nový odbor Tvarovanie, prijali ma. Na čo som patrične hrdý, pretože kedysi sa na vysokú školu hlásilo aj šesťsto ľudí a brali trebárs len sedemnásť. A ja som naozaj nemal žiadnu protekciu a predsa som sa tam dostal.

Ale nedá mi nevrátiť sa k tomu Turnovu. Bol som výkonný horolezec, bol som vodný slalomár, robil som džudo, aj biatlon. A práve Turnov sa v mojich spomienkach spája so športom. Bolo to také mesto športov.

Ako pedagóg na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici ste vychovali rad úspešných výtvarníkov. Inšpirovalo vás toto obdobie po vašom návrate na Kysuce?

- Ja som neučil len v Kremnici, ale som aj v Čadci spoluzakladal školu umeleckého rezbárstva. Veľa ľudí, ktorých som učil, sa uplatnilo v svojom odbore. Napríklad jeden z mojich žiakov je dizajnér v Mladej Boleslavi, ďalší zasa docent na vysokej škole. Učil som aj v Základnej umeleckej škole v Žiline a najradšej si spomínam na predškolskú mládež. Tie malé deti, ktorým sme dali farby a štetce, sa stým vedeli dokonale vyhrať. Bolo to až neuveriteľné...

Kedysi ste povedali, že už by ste sa nikdy neodsťahovali z Kysúc – ani do Turnova, ani do Bratislavy, dokonca ani do blízkej Žiliny, lebo hoci tieto mestá máte radi, Kysuce milujete. Ako sa na Kysuce dívate z perspektívy vlastnej tvorby?

- Už aj riaditeľ Považskej galérie a kunsthistorik Milan Mazúr povedal, že kde siahnem, tam siahnem, vždy z toho vyjdú Kysuce. Takže by som sa nerád sťahoval. Keď som bol mladý, tak to moje cestovanie a sťahovanie bolo dobré. Býval som nejaký čas v Bratislave, aj Prahe. Všetko treba prežiť. Keď už je však človek starší, tak by sa mal usadiť a pracovať. Som rád, že sa mi podarilo v dome, v ktorom som sa narodil, zriadiť si ateliér.

Nazvali vás „sochárom krajiny“. Určite aj preto, že ju od malička poznáte. Ako si spomínate na svoje detstvo?

- Na detstvo mám spomienky veľmi krásne. Veľa sme chodili – môj otec bol veľký turista. Často sme stanovali, všade sme sa presúvali na bicykli. Rybárčili sme, hubárčili, aj splavovali Kysucu... Keď som mal asi trinásť rokov, chytilo ma za srdce horolezectvo. Takže tú krajinu mám akosi vžitú.

Čo by ste povedali na svoje umelecké meno Macvejda, ktoré si pridávate k priezvisku?

- To nie je umelecké meno. To je priezvisko môjho deda po mame. Macvejdovci už vymreli. Bolo mi to veľmi ľúto, že sa toto meno neuchovalo v našej rodine, pretože u starkých Macvejdovcov nám bolo veľmi dobré. Takže, keď moja mama ešte žila, opýtal som sa jej, čo by povedala na to, keby som si za moje priezvisko písal aj to jej rodné. Veľmi ju to potešilo. A tak si už niekoľko rokov píšem Gustáv Švábik – Macvejda.

Ste tiež výtvarník. Ako sa sochár a maliar spájajú vo vašej tvorbe?

- To sa dopĺňa, pretože ja si kresbu veľmi vážim. Však aj na poslednej mojej výstave mám zopár kresieb. No a keď vás tá kresba začne časom presviedčať, že by sa hodila do nejakého materiálu, tak ju začnete dávať trebárs do dreva. Nikdy nie naopak.

V súčasnosti veľa pracujete s drevom, ktoré výtvarne dotvárate. Vznikajú tak neopakovateľné kysucké krajiny so zachovalými chalúpkami, svahmi kopcov, vrchmi a neraz aj Božími mukami uprostred scenérie. Čo vás inšpirovalo k takejto tvorbe, ktorú prezentujete nielen doma, ale aj v zahraničí?

- Stále ma inšpirujú Kysuce a viera. Kysuce sú také. Ľudia sú tu silne nábožensky založení. Treba si uvedomiť, že skôr ako začali stavať a osídľovať niekde v horách osadu, prvé čo postavili, bol kríž. Málokto si túto vec uvedomuje. Teraz pripravujem nový cyklus, ktorý som nazval Predjarie a chcem pokračovať ďalej až kým sa nevystriedajú všetky ročné obdobia. Tam už krajina vyzerá trochu inak. Týmto smerom sa teraz uberám.

Na ktoré zahraničné výstavy si najradšej spomínate a prečo?

- Rád spomínam na všetky. Napríklad Berlín, kde som mal perfektnú výstavu. Vyslal ma tam štát aj s mojim kunsthistorikom. Boli sme tam sami dvaja a bolo to neuveriteľné. Na otvorenie výstavy v Londýne prišlo okolo 350 ľudí. Vystavoval som aj vo Varšave, v Prahe, ale veľmi rád spomínam aj na galériu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Všetky moje výstavy mali svoj význam a všetky majú svoje miesto v mojich spomienkach. Spolu s mojím kunsthistorikom plánujeme v mojom ateliéri urobiť takú malú výstavu prierezu mojej tvorby.


  1. NIKASPORT už čaká na svojich prvých zákazníkov Foto 917
  2. Čadčan si pred jazdou vypil, teraz ho čaká trest 615
  3. Motoristom začne slúžiť úsek D3 Žilina Strážov – Žilina, Brodno už čoskoro 273
  4. Colníci zastavili vodiča z Kysúc s vyše dve promile alkoholu v krvi 205
  5. Devils doviezli zo zasneženej Kremnice zaslúžené tri body 143
  6. Dufeksoft po veľkej dráme porazil Starú Bystricu 131
  7. Podgurážení vodiči opäť na cestách nechýbali 131
  8. Bývalú ekonómku odsúdili, škola od nej zrejme veľa peňazí nedostane 114
  9. Zbor Kysuca oslávil 40. výročie založenia Foto 89
  10. Kamionista dostal šmyk a potom sa rútil mimo cestu Foto 80

Najčítanejšie správy

Kysuce

NIKASPORT už čaká na svojich prvých zákazníkov

Pre verejnosť bude športová predajňa otvorená v stredu 22. novembra 2017.

Čadčan si pred jazdou vypil, teraz ho čaká trest

Rok môže pobudnúť vo väzení 25-ročný Čadčan. Obvinili ho z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.

Motoristom začne slúžiť úsek D3 Žilina Strážov – Žilina, Brodno už čoskoro

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) prvú decembrovú sobotu otvorí pre motoristov úsek D3 Žilina, Strážov - Žilina, Brodno. Okrem zvýšenej bezpečnosti ušetria motoristi zhruba štyri minúty v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.

Colníci zastavili vodiča z Kysúc s vyše dve promile alkoholu v krvi

Žilinskí colníci pri kontrole na ceste zastavili motorové vozidlo, ktoré sa rútilo vysokou rýchlosťou. Viedol ho 33-ročný vodič Kysúc s 2,5 promile alkoholu v krvi.

Devils doviezli zo zasneženej Kremnice zaslúžené tri body

Druhá florbalová liga mužov skupiny Stred pokračovala v nedeľu zápasmi 11. kola.

Blízke regióny

D1 pri Žiline definitívne skončí v poli

Hoci si diaľničiari vybrali zhotoviteľa privádzača do Žiliny ešte pred štyrmi mesiacmi, dodnes nie je zmluva so stavebnou spoločnosťou podpísaná.

Okolo cyklochodníka ľudia gazdujú. Cyklistom sa to nie vždy páči

Deti majú strach z kráv pasúcich sa pri cyklotrase. Niektorým cyklistom zase prekáža blato, ktoré na trase nechávajú traktory. Ľudia na bicykloch si zrejme budú musieť zvyknúť na kolorit tunajšieho prostredia so všetkým, čo k nemu patrí.

Bude kde míňať peniaze

Do areálu nákupného strediska Campo di Martin v Košútoch pribudne nový objekt. Stavia sa tam ďalšie centrum s desiatimi prevádzkami pre obchod a služby.

Našli jasnú stopu po lúpežnom rytierovi

Pri opravách v severnom obytnom krídle Bystrického hradu narazili chlapi, ktorí sa venujú záchrane pamiatky, na ďalšie prekvapenie. Tých má hrad, ktorý prešiel opakovanými prestavbami, naozaj veľa.

Pozrite, čo všetko sa zmení v trstenskej pôrodnici

Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Hornooravskej nemocnice prejde rozsiahlou rekonštrukciou. Z eurofondov získalo zariadenie až 3,7 milióna eur.

Všetky správy

Vo veku 49 rokov zomrela bývalá wimbledonská víťazka Jana Novotná

Českej tenistke sa darilo najmä vo štvorhre, veľké úspechy však dosiahla aj v dvojhre.

V Belgicku zadržali 112 slovenských kamiónov pre možné vykorisťovanie vodičov

Polícia skúma, či nedošlo k systematickému sociálnemu dumpingu.

Slovensko neuspelo v boji o sídlo Európskej liekovej agentúry

Bratislava nezískala sídlo EMA, bola na štvrtej nepostupovej pozícii.

Bývalý starosta obce Višňové Jaroslav Bača ide za mreže na 20 rokov

Krajský súd v Trenčíne dnes zamietol odvolanie Jaroslava Baču a potvrdil rozsudok Okresného súdu. Bývalý starosta Višňového tak pôjde do väzenia na 20 rokov.

Zomrel masový vrah Charles Manson

Manson zomrel vo väzení prirodzenou smrťou.

Kam vyraziť