V tomto roku ste bežali už svoj 10. Kysucký maratón, ktorý prebiehal za úmorného tepla. Ako si s odstupom času spomínate na svoj jubilejný štart na Kysuciach?
- Po zranení a bežeckom výpadku som rád, že som vôbec bežal a odbehol svoj jubilejný štart. Ku Kysuckému maratónu mám vytvorený silný vzťah, pretože som z Kysúc. Aj to bolo dôvodom, prečo som sa vôbec postavil na štart tohto maratónu a dokončil ho. Keby išlo o nejaký iný maratón, neviem, či by som sa vypol k takémuto výkonu.
Treba dodať, že hoci som v 10. štarte na Kysuckom maratóne dosiahol najslabší čas i umiestnenie a od 25. km každým kilometrom som premýšľal o nedokončení, normálne sám pred sebou tak ako pred každým, kto vtedy maratón v slnečnom a horúcom počasí dobehol, snímam klobúk.
V pondelok 5. augusta ste presne po roku mali opäť haváriu na bicykli. Čo sa v ten osudný deň vlastne stalo?
- Tak ako vlani i tentokrát sa to stalo na osudnej výpadovke pri Žiline. Rozdiel bol len v tom, že som nešiel do práce, ale z práce v smere zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta. Rozdiel bol aj v tom, že teraz som nemal kolíziu s autobusom, ale s kamiónom a osobným autom. Bol to tiež náraz zozadu, ktorý sa tento raz obišiel bez zlomenín, no i odreniny a pomliaždeniny boleli. Je paradoxom, že sa to stalo presne po roku no i signálom, že na cestu na bicykli po cestách s autami by som si už mal dávať pozor.
Takže na bicykel už nevysadnete?
- Do jari cestou do práce určite nie, a ak aj budem chodiť na bicykli, určite sa budem vyhýbať cestám s väčšou premávkou, určite mostu, na ktorý nemám zrovna najlepšie spomienky. Nikdy som neveril na náhody a myslím, že ani toto náhoda nebola, skôr to beriem ako nejakú výstrahu. Dvakrát som dopadol relatívne dobre, tretíkrát už by to tak dobre dopadnúť nemuselo. Na bicykel však určite nezanevriem. Osud už provokovať nebudem, takže budem viac preferovať cyklotrasy a cesty, kde autá nechodia.
Aj napriek tomu ste sa opäť postavili na štart maratónu v Rajci...
- Rajecký maratón spolu s maratónmi v Čadci a Košiciach patrí medzi moje najobľúbenejšie. Pripravoval som sa naň poctivo, minulý rok som pre už spomenutú nehodu v Rajci neštartoval, o to viac som sa tešil na aktuálny ročník. Mojím životným krédom je „Prehráva ten, kto sa vzdáva“ a aj preto, pokiaľ je minimálna šanca, vždy sa postavím na štart. Žiadny výborný výsledok som neočakával, maratón som chcel len absolvovať a priznám, že ma lákala zvedavosť, čo mi telo dovolí. Na štart som sa postavil, no keď sa prejavili okolo 12. km prvé problémy a zhoršovali sa, beh som na 20. km vzdal. Nechcel som hazardovať zo zdravím.
Presne o dva mesiace po kolízii na bicykli ste si nenechali ujsť Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, kde ste dosiahli výborný čas. Ako si to vysvetľujete, že aj po sérii zranení sa vám na trati naďalej darí?
- Všetko je to odraz dlhoročného tréningu a takmer 35-ročnej poctivej práce či skúseností. Neočakával som veľký výkon, chcel som si to viac menej vychutnať. Ako však vravím, telo nezabúda. Mám odbehané tisícky kilometrov, čo sa stále musí ukázať. Treba ešte dodať, že aj po zraneniach sa vyšportované telo oveľa rýchlejšie zotavuje. Aj to mi opäť pomohlo k tomu, že som sa postavil na štart a dosiahol najlepší čas za posledné obdobie.
Pred dvoma týždňami ste získali už svoj 6. titul majstra Slovenska v behu na 50 km. Čo k tomu dodať?
- Len toľko, že kto robí niečo naozaj s láskou a je tomu ochotný dávať srdce, môže byť úspešný. Po maratóne v Košiciach som sa v Žiline opäť len presvedčil, že na dlhých tratiach mám ešte stále čo povedať, aj keď nepatrím už medzi zrovna najmladších.
Aké sú vaše ďalšie plány?
- Chcem si naďalej užívať beh a hlavne vyhýbať sa zraneniam. Z tohto dôvodu už nebudem štartovať na takom množstve pretekov ako doteraz. Vypustím najmä kratšie intenzívne behy, na ktorých ide v mojom prípade často o zdravie. Sústrediť sa budem skôr na dlhšie ultravytrvalecké trate. Zabojovať by som chcel ešte na budúcoročných MS na 100 km, ktoré sa konajú koncom augusta v Lotyšsku. Pokiaľ budem mať dobrú zimnú prípravu a už tradične nabehám v lete veľa km, môžem na MS uspieť. Myslím si, že práve na ultrabežekých tratiach mám ešte stále rezervy. Tie ma vždy lákalo hľadať.
