MAKOV. Kto si myslel, že sa vonku zastavia, mýlil sa. ŠK Javorník Makov valcoval svojich súperov i naďalej. Ľudia na tribúnach sa bavili futbalom, hráči podávali takmer bezchybné výkony, výsledkom čoho je zisk skvelých 40 bodov. Čo viac si mohol prezident klubu Peter Kubinec želať...
Čo to ten Makov vlastne robí?
- Makov sa snaží robiť futbal tak ako doteraz, a výsledky sa odzrkadľujú v našej dlhodobej práci. My sme šťastní, vedeli sme, že máme dobrý tím, ale sami sme prekvapení z výsledkov a predvedenej hry, ktorú sme podávali počas celej jesene. Tešíme sa, čo bude ďalej.
Skóre 43:15, 40 bodov, to je váš jesenný sumár, ktorý vám zaručil prvú priečku v tabuľke. Rátali ste pred sezónou s takýmto niečím?
- Určite nie. My sme šli ako nováčik do Majstrovstiev regiónu Stred s pokorou, predsa už dlhšie tu pôsobia silné mužstvá s veľkými skúsenosťami. Neverili sme, že to môže až takto dobre prebehnúť. Avšak, výsledky našej tvrdej práce sa dostavili, i keď vo vyššej miere ako sa očakávalo.
Je vôbec možné niečo vytknúť hráčom?
- Po tých získaných bodoch počas jesene určite nie. Stratili sme len päť bodov, chalani makali. Je vidno, že partia je fakt silná, chalani hrajú už viac rokov prakticky pokope, káder sa mení maximálne o jedného či dvoch hráčov po každej sezóne a hráči sú lojálny voči svojmu klubu, to je ich plus. Takže nie je čo vyčítať, jeseň bola výborná.
Súperov ste valcovali najmä doma, kde ste si udržali neporaziteľnosť a po dobrých výkonoch určite stúpli aj návštevy na vaše zápasy...
- Áno, návštevy stúpli. V našom minulom rozhovore som spomínal, že som trošku sklamaný z počtu divákov na tribúnach, no teraz to môžem hodnotiť presne naopak. Ľudia majú o nás väčší záujem, na domáce zápasy prichádzajú v peknom počte a navyše s nami cestujú i na zápasy vonku. Nechýbali ani na zápasoch v Lučenci, Kalinove, či Tisovci, myslím, že ich bavíme futbalom a oni nám to vracajú takouto podporou. Chcem im za to všetkým poďakovať.
Body ste stratili najskôr len v Kalinove, v poslednom kole ste zaváhali aj v Lučenci. Teoreticky ste mohli byť stopercentní, prečo sa vám nepodarilo vyhrať aj na Juhu Slovenska?
- Myslím, že po ôsmich výhrách, keď sme cestovali do Kalinova, už aj sami sme cítili podvedome, že je to silné mužstvo. Domáci sa na nás vzhľadom na naše postavenie v tabuľke aj dobre pripravili, boli vyhecovaní. I keď si myslím, že sme boli v tomto dueli lepším mužstvom, šance a góly dokázali streliť len oni a utŕžili nám prvú prehru v lige. Zápas v Lučenci bol aj troška o psychike. Mali sme už 9-bodový náskok, každý si myslel, že to bude jednoduché. Sami sme sa presvedčili o tom, že Lučenec je tiež dobrý, urobili sme niekoľko chýb, ktoré sme nespravili počas celej jesene. Našťastie sa nám v závere podarilo aspoň vyrovnať, sme radi, že sme získali aspoň bod.
Počas súťaže sa zranil strelec Miloš Ljubenovič, ktorý tak cestoval domov. Posila Le Giang strelil takmer v každom kole gól. Ako ste prišli k tomuto hráčovi a bude hrať v Makove aj na jar?
- My sme s Emilom Le Giangom komunikovali už na jar. On mal zdravotné problémy, no od chalanov sa dopočul, že je tu skvelá partia. Emil je skromný chalan a dobrý do kolektívu. Ozval sa nám pred koncom prestupových termínov a keďže v Nitre nebol spokojný, dohodli sme sa s ním na päť zostávajúcich zápasov, i keď je u nás na hosťovaní do konca sezóny. Je to talentovaný hráč, ktorý má určite aj iné ciele, zatiaľ spolupracujeme dobre, má na starosti futbalovú školu, na tréningy prišiel aj jeho brat Patrik – brankár reprezentácie do 21 rokov, čo je pre deti motivácia. Uvidíme, či sa nám ho podarí udržať aj na jarnú časť.
A čo Ljubenovič, vráti sa na druhú časť sezóny?
- S Milošom komunikujeme prakticky stále. Je u nás už dlhšiu dobu, je tu rád a tiež fanúšikovia ho majú radi. Je rok ženatý, tak uvidíme, čo povie rodinka.
Vo väčšine zápasov dirigoval hru takmer bezchybne Rasťo Planeta. Bol práve on najväčším ťahúňom družstva?
- Všetci vieme, že Rasťo je jeden z najlepších hráčov tejto súťaže. S ním ma naša hra svoju tvár a vhodne sa dopĺňa so stabilnou záložnou formáciou. Je to výborný hráč, ktorého budeme chcieť v kádri i naďalej. Verím, že sa dostane do jedenástky roka.