Odlúčenie od rodiny je jednou z veľkých skúšok pri vojenskej profesii. Mnohí z otcov a manželov strávia tohtoročné Vianoce na misii v Afganistane. Martinské kasárne sa preto v uplynulých dňoch premenili na vianočné dielne. Deti týchto vojakov vyrábali pre svojich ockov darčeky, nahrávali vianočné videopozdravy a kreslili obrázky.
Ocko deväťročnej Lejky a trojročného Tobiáška Droppovcov z Krásna nad Kysucou bol na vojenskej misii už dvakrát. Raz v Iraku a pred dvomi rokmi sa vrátil z Afganistanu. Do Afganistanu sa vrátil aj tento rok. „Vždy to vyšlo tak, že na Vianoce sme ho mali doma. Prvýkrát bol na misii ešte pred našou svadbou. Potom odišiel na pol roka, keď mal malý rok. Teraz je to už tretíkrát a je nám za ním smutno. Chvála Bohu za sociálne siete a skype. Takto môžeme byť v kontakte takmer každý deň,“ povedala mamička Zuzana.
Lejka nakreslila ockovi obrázok, na ktorom je stromček a pod ním jej ocko. „Najviac si želám, aby bol na Vianoce s nami, ale to asi nepôjde. Mamička mi však sľúbila, že si urobíme ešte jedny Vianoce, keď sa ocko vráti,“ prezradila. Spolu s trojročným bračekom Tobiáškom nahrali ockovi aj videopozdrav, v ktorom mu odkazujú, že ho veľmi ľúbia.
Deti si počas dňa mohli vyskúšať jazdu vo vojenskom aute, pozreli si ukážky z cvičenia vojakov, vyskúšali ako fungujú pravé vojenské vysielačky. Takéto stretnutie armády s rodinnými príslušníkmi vojakov, ktorí slúžia v Afganistane bolo v martinskom prápore po prvý raz. Podľa slov veliteľa martinského 11. mechanizovaného práporu Jozefa Funtaľa cieľom tejto aktivity bolo priblížiť rodinným príslušníkom prácu a život vojakov v Afganistane a na druhej strane aj ponúknuť im možnosť oboznámiť sa s podmienkami v materskej jednotke, v 11. prápore v Martine. Vojenská psychologička Ivana Slyšková povedala, že takéto stretnutia môžu rodiny v dobe odlúčenia povzbudiť a dodať im sociálnu podporu. „Rodina je jedným z kľúčových faktorov, ktorý pôsobí na vojaka. Či už na území Slovenskej republiky, alebo aj keď plní úlohy mimo Slovenska,“ dodala Slyšková.
