KRÁSNO NAD KYSUCOU. Ivan Šuráb nemal ešte ani šesť rokov, keď mu zomrela mama. O pár rokov prišiel aj o otca a on skončil v Detskom domove v Hornom Kelčove. „Bolo tam celkom fajn. V tom období som tancoval v Kelčovane a neskôr som sa učil aj spoločenské tance,“ spomína Ivan Šuráb. Každé prázdniny trávil pri babke v Krásne nad Kysucou. Tá sa však už tiež pobrala na večnosť. „Bolo mi dobre, nevážil som si to. Ako sa hovorí – mladosť pochabosť – a ja som bol pochabý až priveľmi. Kvôli roztržke som sa dostal aj do väzenia. Všetko to ľutujem, ale čas nevrátim späť, a ja s tým musím žiť,“ pokračuje.
Plamene mu zobrali všetko
Vyučený lesný robotník sa po návrate z väzenia snažil zaradiť do bežného života. Zarábal si na rôznych fuškách. Až prišla ďalšia rana osudu. Nielenže mu zomrela babka, u ktorej v tom čase býval, takže prišiel o strechu nad hlavou, ale sa nechal oklamať jedným známym. „Sľúbil mi, že mi zoženie robotu v Čechách. Potreboval len môj prefotený občiansky preukaz a podpis. Samozrejme, že som mu to dal. O nejaký čas mi začali chodiť domov upomienky. Dotyčný na mňa nabral v rôznych obchodoch tovar na splátky za približne milión korún, teda viac ako 30-tisíc eur. Takže mám navyše na krku ešte aj exekútora,“ hovorí s trpkosťou v hlase Ivan. Aj napriek všetkým polenám, ktoré mu život nahádzal pod nohy sa pozviechal a domov si vybudoval v bývalej lesnej škôlke. „Ostala tam unimobunka. Tak som poprosil majiteľa lesa, či by som tam nemohol bývať. Dovolili mi, a ja som si unimobunku začal pomaly zveľaďovať. Vymenil som si na nej okná, dvere, vymuroval piecku, zateplil... Dokonca som si vedľa nej urobil provizórnu sprchu z dažďovej vody,“ približuje spôsob svojho života tridsaťsedemročný Krásňan. Unimobunka však pred pár dňami vyhorela do tla. V plameňoch ostali aj Ivanove doklady, fotografie, ktoré si strážil od detstva, oblečenie, nejaké peniaze, nábytok, varič... Jednoducho všetko, čo si za takmer desať rokov nadobudol. „Od novembra robím v meste aktivačné práce, práve som sa vracal z roboty. Už po ceste som mal taký zvláštny pocit, že sa niečo stalo. Keď som prišiel na miesto, zrazilo ma to na kolená. Všetko čo som mal, sa zmenilo na popol. Ostalo mi len to, čo som mal oblečené,“ pokračuje Ivan. Na nohy ho opäť postavili ľudia, ktorí mu pomohli. Darovali mu oblečenie, pár eur medzi ruky a vedenie mesta mu poskytlo bývanie v blízkej ubytovni.
Keď je život boj...
„Za ubytovňu platím sto eur. Nie je to veľa. Zatiaľ na ňu mám. Poberám sociálnu dávku a aktivačný príspevok, čo je dokopy okolo 130 eur. Zbieram železo, to odovzdávam do zberu. Pomáham pri rôznych drobných prácach okolo dvora za pár eur a jedlo. Ja sa pretlčiem. Len mi je ľúto toho, o čo som prišiel. Tak rád by som sa vrátil do lesa, do mojej unimobunky... Ak by mal niekto nejakú starú, aj poškodenú na vyhodenie, rád si ju zoberiem. Ja si ju znovu postupne upravím podľa seba,“ žiada o pomoc Ivan. Vo svojich tridsiatich siedmich rokoch začína opäť odznova. Tak ako už niekoľkokrát. „Ja bojujem celý život, všetko čo viem, som sa naučil sám. Prišiel som už za tie roky o toľko vecí, stratil som kamarátov, rodičov, priateľov, známych...Už som si na to jednoducho zvykol. Mňa už len tak niečo nezlomí,“ dodáva.
Môže požiadať o humanitárnu pomoc
Zisťovali sme na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, na čo má Ivan v súčasnej situácii nárok. „Pán Ivan Šuráb je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň je poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. V období od 01.11.2013 do 31.12.2013 uzavrel dohodu o vykonávaní menších obecné služby pre Mesto Krásno nad Kysucou. Po splnení podmienky, a to účasti na vykonávaní menších obecných služieb, takzvaných aktivačných prác, mu bude dávka príspevky zvýšená o aktivačný príspevok. V prípade, že menovanému Mesto Krásno nad Kysucou predlží dohodu o vykonávaní menších obecných služieb, aktivačný príspevok bude poskytovaný do ukončenia týchto prác,“ informovala Miroslava Škulavíková, ktorá je poverená zastupovaním vedúcej oddelenia pomoci v hmotnej núdzi ÚPSVaR v Čadci.
V zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi, obyvateľ v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak obyvateľ v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s obyvateľom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie a uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.
„Ubytovňa, v ktorej má poskytnuté ubytovanie pán Šuráb sa nepovažuje za zariadenie určené na trvalé bývanie. Podmienka by bola splnená, ak by mal prenajatý byt, garsónku, prípadne rodinný dom a predložil úhradu nákladov spojených s bývaním. Uvedené zariadenia sa považujú za zariadenia určené na trvalé bývanie,“ vysvetlila Škulavíková. Pokračovala, že keďže sa Krásňan ocitol v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii, mohol by písomne požiadať o humanitárnu pomoc Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorú ministerstvo poskytuje na podporu riešenia vzniknutej situácie. Dotácia je vo výške najviac 800 eur.
„Ministerstvo posudzuje žiadosť o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, schvaľuje poskytnutie tejto dotácie, účel dotácie a jej sumu. S cieľom overiť dôvody, ktoré uvedie obyvateľ v žiadosti o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, môže ministerstvo požiadať úrad, v ktorého územnom obvode má obyvateľ pobyt, o prešetrenie sociálnych pomerov a o stanovisko k žiadosti,“ dodala Škulavíková.
