Od 6. januára budú vo viacerých kresťanských rodinách očakávať kráľovskú návštevu. Domáci sa nemusia trápiť so slávnostnou róbou ani nemusia volať tanečného majstra, aby ich naučil potrebný „pukrlík". Reč je o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi.
Tým budú stačiť chutné koláčiky. Ak ich bude sprevádzať Kubo, možno si zoberie nejaký groš. Iba ak by ho po ruke krídlom udrel anjel, ktorý vie, že Kysučania to budú mať aj tento rok určite ťažké, a tak im je dobrá každá korunka. Na kriedu, ktorou napíšu 20 G + M + B 14,však prispieť môžete. Napokon, ani králi to dnes nemajú ľahké. Kráľovské pokladnice vraj tiež zívajú prázdnotou.
Cudzinci vinšujú
Pôvodom cudzinci Gašpar, Melichar a Baltazár zvyknú Kysučanom takto vinšovať: „My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie, dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ znáša. My sme hviezdu uvideli s Kristom Božím narodeným."
Trojkráľová voda sa vraj nepokazí
V deň sviatku Troch kráľov zvykli kresťania svätiť takzvanú trojkráľovú vodu. Ňou potom vykropili obydlia, stajne, naplnili sväteničky a odložili i do fľašiek, pretože rok sa údajne táto voda nepokazila. Niekde dávali svätiť aj soľ, sviečky a kriedu. Soľ pridávali dobytku do krmiva, aby ho chránili pred strigami, sviečku zapaľovali pri zomierajúcom, alebo počas búrky. Kruh nakreslený posvätenou kriedou bol miestom, kde nemali prístup žiadne zlé sily. Všeobecne, všetky trojkráľové sväteniny sa používali ako ochrana proti zlu, démonom a živlom.
Traja králi boli posledným dňom vianočných obchôdzok koledníkov. Zaspievali koledu, pomodlili sa, napísali iniciálky a letopočet nad dvere a nechali sa pohostiť domácimi. V minulosti chodil väčší sprievod a dokonca hrával zinscenované hry. V sprievode nechýbal ani farár či učiteľ. Mládež trojkráľový večer oslavovala, ako inak, zábavou, ktorá niekedy pokračovala aj na druhý deň.
