ČADCA. V čadčianskej charite, ktorú spravuje žilinská VUC-ka, Diecézna charita v Žiline a Mesto Čadca, hľadá strechu nad hlavou čoraz viacej ľudí. Ako hovorí Katarína Melicháčová, ktorá sa venuje práci s bezdomovcami, počet ľudí bez domova stále narastá. Teraz v zime ich do charity prichádza oveľa viac.
Funguje tam útulok pre ženy, ktorý je otvorený počas celého dňa. Obyvateľky sa venujú pracovnej terapii, v rámci ktorej varia, predávajú Nota Bene, vyrábajú rôzne predmety zo sadry či iných materiálov, štrikujú, háčkujú. V týchto dňoch vyrábajú ozdoby na živý stromček, ktorý im podarovali Lesy SR, Odštepný lesný závod v Čadci.
Pri veľkých mrazoch otvoria nocľaháreň aj cez deň
V charite je otvorená aj nocľaháreň, ktorú využívajú bezdomovci na prespanie. Zvykne sa otvárať o 18. hodine, v mrazivých dňoch sem však môžu prísť ľudia z ulice aj počas dňa. V charite prichýlili v minulosti aj takých, ktorí zostali na ulici s ťažkými zdravotnými problémami. Pani Kristíne napríklad zhorel dom, omrzli končatiny, absolvovala operáciu kĺbu. Teší sa, že sviatky prežije u príbuzných na Morave. Ľudia, ktorí našli domov v tomto zariadení, sú často bez akýchkoľvek príjmov. V nemocnici ležať dlhší čas nemôžu, problém je aj s umiestnením do penziónov či domovov dôchodcov. Nezriedka hľadajú v charite, ktorá funguje sedem rokov, pomoc aj mladí ľudia, ktorí sú z detských domovov, alebo opustili nápravnovýchovné ústavy. Muži tam v súčasnosti môžu len prespávať. Aj oni by sa však radi venovali tvorivej činnosti a práci, ktorá by im dala pocit, že na tomto svete nie sú úplne zbytoční a ešte majú šancu začať nový život. Aj preto túžia po vlastnom azylovom dome.
Vlaňajšiu zimu prežili v charite bez nejakých väčších komplikácií, keďže nebola až taká extrémna. „Osvedčila sa nám spolupráca s mestskými policajtmi, ktorí dobre poznajú lokality, kde sa bezdomovci zdržiavajú. Počas najväčších mrazov ich sem častokrát dopravili, aby pre podchladenie neprišli na ulici o život. Denne sme tu mali od 25 do 35 ľudí,“ spomína vedúca zariadenia Eva Ondrušková.
Miesto, kde vracajú ľuďom život
Práca v tomto zariadení nespočíva len v uspokojení základných potrieb. Viacerí, ktorí sem prídu, sú napríklad bez akýchkoľvek dokladov. Ako vysvetľuje pani Katka, pomáhajú im ich vybaviť, poskytujú im sociálne poradenstvo, sprevádzajú ich k lekárovi, snažia sa ich umiestniť v rôznych zdravotníckych či iných zariadeniach. Snahou je vrátiť ich do normálneho života, zabezpečiť im prácu, domov. Majú ľudí, ktorí sa vrátili z výkonu trestu, nedokážu sa orientovať na úradoch, nevedia, čo majú robiť v živote na slobode. Prichádzajú sem mladí, starí, chorí. Na tele i duši. Čo človek, to iný prípad. Aj preto sa snažia najskôr nahliadnuť do ich vnútra, pochopiť ich. Pretože práca v charite je nielen o sfére sociálnej, tiež duchovej. Nie je preto nič výnimočné vidieť ľudí, ktorí už často stratili vieru v lepší život, pri spoločnej modlitbe. Katka Melicháčová hovorí, že v súčasnosti ľuďom veľmi chýba láska. Pritom práve ona by mohla pomôcť v rodinách navzájom si porozumieť, nájsť pochopenie jeden pre druhého. Keby to takto fungovalo, ľudí bez rodiny, domova, by podľa nej určite nebolo.
Aj charita dýcha vianočnou atmosférou
Bezdomovci sú rôzni. Do jednej skupiny patria „krátkodobí“, pre ktorých je šok, že sa dostali do takejto situácie. Častokrát sa hanbia zaklopať na dvere charity. Snažia sa čo najskôr zaradiť do normálneho života. Potom sú to „dlhodobí“, ktorí už majú určité návyky a ťažko sa ich dokážu zbaviť. Týmto sa ťažšie darí zaradiť do normálnych koľají.
Najväčšou radosťou je, keď sa im podarí pomôcť človeku, ktorý sa dostal takmer na dno. Dostávajú viacero listov od tých, ktorým pomohli postaviť sa opäť na vlastné nohy. Mnohí z nich až v charite získali pocit, že sú ešte ľudia a život pre nich nekončí. V týchto dňoch aj toto zariadenie dýcha vianočnou atmosférou. Jeho obyvatelia si takisto čoskoro zasadnú za štedrovečerný stôl. Aj keď na ňom nebude chýbať kapor so šalátom či oblátka s medom, to čo pri ňom nenájdu, budú ich najbližší.
