Aj keď Annu Belousovovú mnohí radia k ženám, ktoré skrývajú svoje city a skôr ich zaujíma politika, faktom je, že aj ona dovolí v správnu chvíľu nahliadnuť do svojho srdca.
„Ak by som si mala vybrať slovo, ktoré sa mi najviac spája s Vianocami, povedala by som: „Pokoj“. Sú totiž pre mňa predovšetkým sviatkom pokoja. Všetci sa na chvíľu zastavíme, nielen pre dni, keď máme voľno, ale aj preto, lebo zažívame väčšinou príjemné veci. Ide o pohodu, rodinné a priateľské stretnutia, čas rozprávok, ktoré milujú aj dospelí. Nemali by sme však zabúdať, že Vianoce sú v prvom rade duchovným a kresťanským sviatkom, čo každý z nás určite podvedome cíti. Nie sú teda obyčajné, ale také, ktoré majú dušu,“ hovorí.
Vianoce z čias detstva považuje za veľmi pekné. „Možno aj preto, že na toto obdobie má väčšina najkrajšie spomienky. Bolo nás v dome veľa a tak sa nikto necítil sám a opustený. Boli sme šiesti súrodenci, takže v našom trojizbovom byte na sídlisku bolo rušno vždy a tieto sviatky neboli výnimkou,“ vraví. Za najkrajšie Vianoce považuje tie v roku 2000 v Čadci.
„Boli naše prvé spoločné s mojím manželom. Pamätám si, že naša chalúpka - domček u Kotyry ešte nebol celkom dokončený. Nedostavanú verandu sme vyzdobili čečinou a ozdobami. Na Štedrý deň sme s pomocou rodiny ešte stihli poupratovať a nasťahovať nábytok, ale čo bolo krásne, v kozube horel oheň a boli sme spolu.“
Tohtoročné Vianoce bude tradične tráviť najmä v spomínanom dome v Čadci. „Je to taká moja „nora", kde si chodím oddýchnuť, vylízať rany a načerpať dobrú energiu,“ prezrádza.
V Novom roku si predsavzatia už nedáva: „Keď chce niekto spraviť niečo dobré pre seba, alebo niekoho iného, tak to urobí, keď je na to príležitosť, alebo keď ho to napadne. Nemusím čakať predsa do Nového roku. Čo sa týka želaní, určite ich mám aj ja. Som však v tomto trochu poverčivá, takže si ich nechám pre seba, aby sa mi splnili. Všetkým by som chcela zaželať v prvom rade veľa zdravia. Často toto želanie vyslovujeme pri rôznych príležitostiach automaticky. Ale ja ho chcem zaželať naozaj úprimne a od srdca. Ešte si dovolím trošku parafrázujúc Malého princa zaželať nám všetkým, aby sme nezabúdali na to, že tie najdôležitejšie veci v našom živote očami nevidíme. Tie vidíme len srdcom. Dávajme si teda pozor na to, aby ostalo čisté. Aby sme ním videli i to, čo je v našom živote dôležité.“
