ČADCA. Záujem o tento šport vyvrcholil vo výstavbe hokejbalového ihriska v areáli bývalého otvoreného hokejového štadióna. Od tých čias sa na hokejbalovom ihrisku v Čadci vymenilo niekoľko stoviek, možno tisícok hráčov z mesta, okolitých obcí aj zo Slovenska.
Hokejbal je príbuzný hokeju a Slováci túto hru milujú. Hokejbalisti majú viac medailí aj titulov majstrov sveta, ale aj o niečo kratšiu históriu ako ich starší brat z ľadovej plochy.
Hokejbalu rástla popularita najmä v tých častiach Sveta a Slovenska, kde nestihla vyrásť krytá ľadová plocha a stabilná organizácia pre tento šport. Čadca a Kysuce patria k nim.
Od čias, kedy Milan Kubiatko vyhrával zápasy pre Hviezdy Hurbanovu a Jožko Ošlejšek udivoval v bráne medveďov z Oščadnice, zodreli hokejbalisti nespočetné množstvo hokejok a čepelí, aby pokračovali v ich šľapajách. Dnešní mladí hráči si hokejbalových veteránov z dôb, keď sa hrávalo s tenisovou loptičkou a s umelohmotným nadstavcom tzv. blafákom, pravdepodobne nepamätajú.
Málo mien ostalo v hokejbalovom kolotoči dodnes. Michal Šmelka, Robo a Stano Drábikovci, Pavol Izák, Tomáš Urbaník, Vlado Chromčák, Martin Plaštiak, Rudolf Svitek sú hrajúcimi pamätníkmi tej doby, keď sa tvorilo hokejbalové podhubie na tenisovom ihrisku Žarec.
Herný prejav hráčov sa postupne menil a dnes už táto hra nepôsobí tak živelne, ako v minulosti. Hráči sú technickejší, atletickejší s vycibreným hokejbalovým myslením. Ľudo Hajduk, Kristián Vojčiniak, Tomáš Firek, Mário Krištofík, Michal Delinčák, Jaro Vrtena, Miro Rapant, Marek Mudrík, Adam Trúchly aj Robo Prívara patria k nastupujúcej generácií hokejbalových hráčov. Každý z nich má svoje kvality a na nich môže stavať. Oproti generácií z minulého storočia majú jednu veľkú výhodu: Majú sa od koho učiť.
Autor: KHÚ
