KRÁSNO NAD KYSUCOU. Obyvateľov Krásna aj vodičov prechádzajúcich týmto mesto čaká zaťažkávajúca skúška. Prístupový most, ktorý spája mesto s Bystrickou dolinou bude na niekoľko mesiacov uzatvorený. Tento rok totiž plánujú jeho rekonštrukciu. „Most je jedinou prístupovou cestou z Bystrickej doliny a Čadce. Vodiči, ktorí budú chcieť ísť do mesta alebo aj z mesta, budú musieť obchádzať cestou I/11. Ak tú pre nehodu uzavrú, prechod mestom ostane neprejazdný,“ konštatoval primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa. Dodal však, že nemajú na výber. Viac ako storočný most je síce v súčasnosti jednosmerne prejazdný, avšak pred dvomi rokmi poškodili jeho nosné prvky kamióny a autá, ktoré boli presmerované práve z cesty I/11, ktorú uzavreli v dôsledku havárie na niekoľko hodín.
„Po viac ako storočnom moste v ten deň prešli stovky áut, medzi nimi aj niekoľko desiatok ton ťažké kamióny. Tým, že šli pomaly, sa na moste stretli niekedy aj tri. Bolo jasné, že staručký most takúto záťaž nemôže vydržať. Hoci potvrdil kvalitu práce rakúskych majstrov a vydržal, neúmerná záťaž poškodila jeho nosné prvky a museli sme zmeniť na ňom dopravu. Už takmer dva roky funguje na ňom doprava jednosmerne,“ vysvetlil primátor.
Historický skvost rozoberú a opäť zložia
V rámci veľkej rekonštrukcie most rozoberú. Na staré železobetónové klenby pôjde rozkladacia platňa, ktorá má rozložiť nosné tlaky z vozovky. Keďže ide o historický most, nie je možné ho rozšíriť. „Chceli sme, aby sa most rozšíril o lávku pre peších. Keďže toto nebude možné z toho dôvodu, že sme na to nedostali povolenie, lebo by sme zmenili historický charakter mosta, rozhodli sme sa, že most bude prejazdný v jednom smere tak ako doteraz, ale prechod áut už nebude riadiť prednostné dopravné značenie ale svetelná signalizácia. Ostane teda aj časť pre peších, tak ako je to v súčasnosti,“ vysvetlil Grapa. Podľa neho, vďaka tomu, že most rozoberú a preskúmajú, získajú bližšie informácie o technike stavby mostu, ktorý bez väčších problémov funguje už viac ako storočie a plánujú opraviť aj mlynský náhon, ktorý je v päte tohto mosta.
Krásňanský most je jedným z unikátov, ktorého stav v rámci projektu zmapujú aj odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Na Slovensku máme približne 23-tisíc mostov, viaceré z nich sú rarity. Zamestnanci katedry betónových konštrukcií a mostov STU sa rozhodli preskúmať betónové a železobetónové mosty. Most v Krásne patrí medzi prvé dva, z ktorých vzorky odoberú – druhým je Starý most v Bratislave, ktorého rekonštrukcia sa začala 2. decembra. V obidvoch prípadoch ide o viac ako sto rokov starý betón, ktorý môže podľa slov odborníkov poskytnúť cenné informácie o odolnosti materiálu a jeho zložiek.
Patrí medzi najzaujímavejšie
Odborníci aktuálne zostavujú zoznam mostov a databázu dostupných údajov o nich. „Odvrty vzoriek“ by sa mali týkať desiatok mostov, medzi nimi bude napríklad aj betónový most v Ružomberku a v Hlohovci, ale aj Krajinský most v Piešťanoch. Medzi najdôležitejšie však patrí práve najstarší železobetónový most v Krásne nad Kysucou, ktorý postavili v roku 1891, len 16 rokov po vôbec prvom takomto moste na svete vo Francúzsku.
„Na moste v Krásne nad Kysucou je socha Jána Nepomuckého, ktorý je patrónom mostov. Možno aj on ochránil most pred zborením. Prevažná väčšina mostov z tohto obdobia sa totiž nezachovala. Najmä kvôli dvom svetovým vojnám ako aj kvôli rastúcim nárokom dopravy,“ vysvetlil Peter Paulík zo Stavebnej fakulty STU. Paulík je zároveň súčasťou výskumného tímu. Je autorom knihy Mosty na území Slovenska. Zozbieral v nej údaje a fotografie stoviek mostov na Slovensku. „Most v mnohých prípadoch znamenal rozmach regiónu, a tak sa mosty stali jednými z najdôležitejších stavieb ľudstva. Mosty však nie sú len funkčné stavby, ale odzrkadľujú kultúrnu a technickú vyspelosť národov. Sledovaním vývoja mostných konštrukcií môžeme sledovať vývoj vedomostí v stavebníctve. Pri stavbách vždy dôležitú úlohu zohráva snaha stavať čo najlacnejšie, ale zároveň bezpečne a spoľahlivo. Tieto požiadavky je možné splniť len prenesením teórie a nových poznatkov z oblasti výskumu stavebných konštrukcií a materiálov do praxe. Túto úlohu zastáva najmä univerzita. Bez univerzity by sa jednoducho vývoj na istom stupni zastavil,“ vysvetlil na záver dôvody výskumu Paulík.
