esta za ním však viedla cez neľahké semifinálové i finálové rozuzlenie v nájazdoch, počas ktorých sa zaskvel práve muž s číslo 43 na chrbte v bránke Okružnej.
ČADCA. Hokejbalový rok 2014 teda začali hráči Okružnej úspešne. Hoci v zápasoch základnej skupiny boli ich výkony ešte trošku neisté, gradáciu formy si nastavili lepšie ako švajčiarske hodinky. V kľúčových momentoch mali navrch oni. „V rozhodujúcich minútach zápasu sme dokázali zachovať pokoj. V tíme vládla dobrá atmosféra, čo sa odzrkadlilo aj na ihrisku. A premieňali sme šance, ktoré sme mali. Vďaka tomu sme zvíťazili,“ poskytol pohľad z bránky gólman Okružnej Martin Romančák. Do tímu prišiel pred začiatkom tejto sezóny, prvej po výluke v kysuckom hokejbale. Hoci v tom čase už pôsobil aj v žilinskej lige, pritakal na ponuku Okružňákov a opäť chytá strely čadčianskych kolegov. Rád by sa zaradil medzi tých, ktorých meno je už navždy spojené s trofejou KHL. ,,Veľmi rád som prijal ponuku od Okružnej. Je to skvelý tím, skvelá partia, ktorá ku hre pristupuje s veľkým nasadením a necháva na ihrisku všetko. Chalani sú výborne zohratí, vedia o sebe na ihrisku, dokážu si rozdávať presné prihrávky. Nie nadarmo sú niekoľkonásobní majstri ligy. Bolo by skvelé, keby sa nám poradilo získať ďalší titul. Prvé miesto v lige sa mi ešte nikdy nepodarilo vychytať. Bolo by to pre mňa nesmierne cenné víťazstvo.“
Hokejbalom Maťo žije už nejaký ten rok. Zoznamovať sa s ním začal na základnej škole, skupinka spolužiakov to skúšala aj v juniorskej lige. „Už ako malého chlapca ma fascinoval hokej. V televízii som pozeral každý extraligový zápas, vtedy tu však nebola možnosť venovať sa hokeju, ktorý je navyše veľmi nákladný. Dal som sa teda na hokejbal, s tímom ZŠ Andreja Hlinku sme sa prihlásili aj do juniorky, po roku sme sa však rozpadli. Odišiel som do CVČ, kde sa sformovala super partia. Založili sme tím Dark Angels a a práve pôsobenie v tomto tíme bolo odrazovým mostíkom do seniorskej ligy.“ Keď hrajú ,,starí“, je to vždy o inom. Najmä pre juniorov. ,,Hoci som v seniorke v tíme HBC Podzávoz ako mladý brankár dostával minimum šancí predviesť sa v bránke, práve tam to celé skutočne začalo. Často som pozeral zápasy, ktoré sa hrali pred tým našim a sústredil som sa najmä na brankárov. Byť gólmanom je niečo neopísateľné. Podržať tím, keď to potrebuje, nenechať sa vyviesť z miery, keď mužstvo prehráva a potrebuje v tých chvíľach oporu. Na druhej strane vyhrávať zápasy, tešiť sa z dobre odvedenej práce a príjemného zážitku. Keď sa nedarí útoku, nie sú góly, ale to ešte automaticky neznamená prehru. Keď však zlyhá obrana, ostáva už len posledný muž, ktorý to môže zachrániť. Byť gólmanom, byť súčasťou hry, súčasťou tímu a zároveň dôležitým článkom mužstva je úžasný pocit.“
Jeho poličku zdobí už viacero ocenení za honor najlepšieho brankára. Čo sa týka športu, najviac si ale cení niečo celkom iné: ,,Mojim najväčším víťazstvom je jednoznačne to, že sa ešte stále venujem hokejbalu. Boli chvíle, keď som sa chcel na to vykašľať, ale oplatilo sa zotrvať a makať na sebe. Po čase sa dostavili aj úspechy. Vždy sa je však čo učiť a ja sa chcem aj naďalej zlepšovať.“ Maťo je odchovancom čadčianskeho hokejbalu, aj jeho však minuloročná výluka donútila odísť na skusy do žilinskej ligy, kde momentálne háji farby HBC KNM Predators. Podľa jeho slov chcel vyskúšať iné hokejbalové ovzdušie ako tunajšie a konštatuje, že tamojšia liga je na tom o čosi lepšie, najmä čo sa týka financií, ktoré v dnešných časoch hýbu svetom. Na situáciu v kysuckom hokejbale však hľadí optimisticky: „Momentálna situácia je priaznivá. V lige je šesť tímov a zápasy sú naozaj kvalitné. Každé mužstvo má svoju kvalitu a dokáže prekvapiť. Mám rešpekt pred každým, kto stojí na ihrisku a útočí na moju bránku. Na jeseň nás dokázal poraziť napríklad tím zo Skalitého, celková úroveň a kvalita hry stúpla. Bodaj by nová sezóna začala s vyšším počtom prihlásených družstiev. Mrzí najmä to, že hoci nám už poriadne dlho sľubujú nové ihrisko, doteraz sa nepostavilo.“
Súperi sa zhodnú na tom, že Maťovi nie je ľahké dať gól. Akoby ho vždy bola plná brána. Že on robí problém protihráčom je jasné. Kto však robí problémy jemu? „Klasicky, Suché dresy majú tím nabitý kvalitnými hráčmi, keď hráme proti nim, na svoje si musia prísť aj diváci. Nedá sa zabudnúť ani na Podzávoz či Dream team, na Memoriáli Stanislava Jurgu zas dokázal hrať nováčik z Turzovky vyrovnané zápasy a držať krok so súpermi. V lige v súčasnosti niet ľahkého súpera.“
K športu okrem víťazstiev patria aj prehry, ktoré sú v niektorých obdobiach servírované oveľa častejšie ako triumfy. Aj Maťo si na také pamätá, snaží sa však poučiť sa z nich a pokračovať vždy ďalej: ,,Mrzia najmä hlúpe inkasované góly, ktoré nás dakedy stáli dokonca výhru v zápase. Keď chalani pred tebou hrajú dobre, ale ty ich nepodržíš, to zamrzí každého brankára. Treba však dvihnúť hlavu hore a v ďalšom zápase nemyslieť na to, že ten predchádzajúci ti nevyšiel. Na začiatku každej hry má predsa brankár čisté konto.“
