Obyvatelia a návštevníci Brna mohli až do marca poodhaliť cnosti a neresti kysuckej krajiny a architektúry na výstave fotografií Kysuce, krajina a architektúra, ktorá sprevádza rovnomennú knihu, vydanú pod vedením mladého architekta, Kysučana Milana Šušku.
Putovnú výstavu, ktorú otvorili v Brne na Fakulte architektúry VUT, teraz prevezú na Kysuce, kde ju budú môcť vidieť obyvatelia jednotlivých miest a obcí. Ukazuje pôvab a dôvtipné riešenia tradičných kysuckých domov a ich prispôsobenie sa miestnej krajine a klíme, ako i novú modernú architektúru ktorú autor a jeho priatelia, architekti, etnografi a umelci zaznamenali na Kysuciach počas rokov 2009-2013.
Zamerali sa aj na brizolitovú architektúru
Pozornosti 25 autorom zo 6 krajín Európy neunikli ani cnosti takzvanej „brizolitovej architektúry,“ ktorá je často zbytočne zatracovaná a prefarbovaná podľa módnych farebných trendov. Nejedná sa o knihu fotografií z múzeí v prírode a s fotografiami kuriozít, ale o reálnu podobu kysuckého vidieka. Márne by ste v nej hľadali kaštiele, kamenné gule na Milošovej alebo panorámy krajiny z najvyšších kysuckých kopcov. Táto kniha pojednáva o veciach bežných a každodenných. Ak keď by sa na prvý pohľad zdalo, že až príliš kritizuje, jej cieľom je povzbudiť naše bohaté tradície a stavebnú kultúru v regióne Kysuce. „Rozhodli sme sa ukázať nielen cnosti, ale aj neresti,“ hovorí architekt Šuška. Kniha je podľa jeho slov postrachom nevkusu, gýču, moci peňazí. V Česku vzbudzuje pozitívny ohlas, doposiaľ tam predali 110 kusov. Ako ju ale príjmu obyvatelia regiónu, o ktorom kniha a putovná výstava pojednáva, ukáže rok 2014.
V regióne môže poslúžiť aj ako osveta
Kniha Cnosti a neresti vidieka na Kysuciach plná kresieb a fotografií vyšla vlani v decembri. Vznikala počas štvorročného projektu, do ktorého sa zapojilo takmer 30 nadšencov, architektov, etnografov a umelcov zo 6 krajín. Autori v nej hľadali identitu Kysúc, kvalitné príklady architektúry, stavebné tradície a súčasné trendy.
„Je to kniha, ktorá neukazuje len tie krásne stránky ako mnoho predošlých, ale i negatívne javy, skrátka cnosti a neresti vidieka na Kysuciach. Porovnáva ich s inými európskymi regiónmi. V tom je jedinečná v rámci celého Slovenska. V regióne má slúžiť ako osveta v oblasti architektúry, tvorby verejných priestranstiev s cieľom zvýšiť v ňom stavebnú kultúru,“ prezrádza Šuška.
Tento architekt sa narodil v Čadci, v súčasnosti pôsobí v Přerove, je doktorandom na FA VUT v Brne, kde sa zaoberá vidiekom a vedie cvičenia z urbanizmu. „Na knihe pracoval kolektív autorov. Hoci mám skúsenosť s prípravou niekoľkých publikácií ako editor, táto je prvá, ktorej som autorom spoločne s niekoľkými ďalšími účastníkmi výskumu, ktorý prebiehal v rokoch 2009 - 2013,“ povedal.
Starí ľudia poznali účinok farieb
Kniha má 180 strán a vyšla v 500-kusovom náklade. Na margo cností a nerestí zachytených v knihe hovorí, že kým naši predkovia žili v domoch z dreva, s drevenou podlahou a drevenými oknami, dnes staviame z plastu, sádrokartónu a polystyrénu. „Práve v dobe, keď padajú posledné drevenice alebo hlinené domy na juhu Slovenska, prichádzame na kvality týchto tradičných stavieb, ich ekologické, ekonomické a zdravotné aspekty.
Nachádzame nielen krásnu farebnosť, proporcie, detaily, kompozíciu a mierku stavieb, ale i rafinované riešenia ochrany pred dažďom a slnkom, ktoré dnes riešime drahými technickými riešeniami,“ vysvetľuje. Starí ľudia, ako vraví, poznali účinok farieb. Vedeli, že bledomodrá odpudzuje hmyz a tak ju používali na chlievy i dvere domu. Vedeli, že v lese je vždy chladnejšie, že listnaté stromy v blízkosti domu znižujú teplotu v letných mesiacoch a zvlhčujú vzduch znižujú prašnosť, na čo sa dnes používa drahá klimatizácia. Jednou z nerestí je naša nenávisť voči najbližšej minulosti, sivým brizolitovým domom, ktoré sa snažíme prefarbiť za každú cenu, aby nám nepripomínali našu neslávnu minulosť. Prefarbovanie domov je ale len špičku ľadovca niečoho závažnejšieho, čo sa s vidiekom, nielen na Kysuciach za posledných 25 rokov slobody stalo.
