Vo svojom živote stretáva každý tisíce ba až desaťtisíce ľudí. Jedných obíde ani ich nezaregistruje. S inými prežije chvíľu alebo aj niekoľko chvíľ... Ale sú aj takí, ktorí v človeku zanechajú hlbokú stopu. Svojou osobnosťou – charizmou. Jedným z takýchto ľudí je pre nejedného Kysučana aj monsignor Ľudovít Baláži.
Monsignor Ľudovít Baláži bol správcom farnosti v Krásne nad Kysucou dlhých tridsaťtri rokov. A práve tých najťažších – od roku 1957 do roku 1990. „Doba nebola priaznivá ani pre cirkev, ani pre mňa. Bol koniec päťdesiatych rokov. Už piaty rok som pôsobil v Rajci najprv ako kaplán, neskôr ako správca farnosti. Štátnej správe prekážal môj postoj k štátnemu zriadeniu, ktorý bol iba lojálny a k veriacim a k cirkvi veľmi kladný a úprimný. Na popud cirkevných tajomníkov, vymenili správcov farností - z Krásna pán farár Krčmárik išiel do Rajca a ja z Rajca do Krásna. Táto výmena bola pre mňa víťazná,“ spomína na svoje začiatky v krásňanskej farnosti Mons. Ľudovít Baláži.
Amatérsky misionár na motorke
Krásno nad Kysucou bola veľká farnosť patrila k nej aj filiálka Zborov nad Bystricou. V Krásne bolo v tom čase päť škôl - jedna veľká škola v centre obce, jedna v osade Michalkov, ďalšia v osade Kalinov a dve vrchárske vo Vlčove a u Gavlasov. V Zborove bola jedna veľká škola. „V každej škole bolo potrebné vyučovať náboženstvo a to len v popoludňajších hodinách. Mal som čo robiť, aby som to všetko zvládol. Musel som si pospájať triedy, niektoré oddelenia mali aj 60 žiakov. Boli v nich spojené tri triedy,“ pokračuje bývalý správca farnosti.
Kým jeho predchodca mal kaplána, Ľudovítovi Balážimu ho štátna správa nedovolila. „Mysleli si, že to mi zlomí väzy, že to nezvládnem, ale vďaka Bohu, ja som v tom videl, že môžem robiť to, na čo som išiel za kňaza. Robil som misionára na amatérsky upravenej závodnej motorke som sa škriabal po kysuckých kopaniciach,“ konštatuje.
Farníci z Krásna aj Zborova ho prijali veľmi dobre. „S mojou povahou som veľmi dobre zapadol medzi Krásňanov aj Zborovanov, praví Kysučania, dobrí ľudia. Rozumeli sme si,“ hovorí.
Ako kaplán motorkár. FOTO ARCHÍV (ĽB)
Každý človek je dobrý. Kazia ho len delenia
Počas svojho pôsobenia v krásňanskej farnosti sa mu podaril husársky kúsok. V Krásne postavil obrovskú faru a v Zborove nádherný kostol. A ako sa mu podarilo v čase normalizácie, keď sa iné svätostánky zatvárali takýto „zázrak“? „Zbytočne by som sa bol namáhal bez Božej pomoci a milých, dobrých spolupracovníkov. Nikdy som nehľadal u ľudí akí boli, ale akí sú. A v podstate všetci, s ktorými som sa stretol boli dobrí ľudia. Boh nemohol stvoriť zlého človeka, veď sme všetci na obraz boží. Kazia nás naše delenia či už politické, náboženské, nacionálne, majetkové, a tak ďalej. Usiloval som sa hľadať to dobré, pekné, milé, príjemné a užitočné. A tak som sa nikdy nestretol „s tým zlým komunistom, s tým zlým nevercom – neznajbohom - inovercom, s tým zlým černochom alebo Maďarom, Čechom, Nemcom...,“ vysvetlil monsignor a dodal: „Nachádzal som len lepších od seba, múdrejších, zbožnejších, ochotnejších... a tí všetci to robili so mnou. Nuž, keď nájdete dobrých ľudí, môžete aj zázraky robiť. S odstupom času, robiť také veci, sú zázračné. Nemyslím tým však také zázraky, ako robil Pán Ježiš.“
V Turecku s miestnym imamom (duchovným). FOTO: ARCHÍV (ĽB)
Dal šancu „nežiaducim“ umelcom
O tom, že sa pánovi monsignorovi Balážimu podaril na tú dobu naozaj husársky kúsok svedčí aj to, že zborovský kostol zdobia vitrážové okná Vincenta Hložníka a kríž nad bohostánkom od akademického sochára Alexandra Trizuliaka. Obidvaja boli v tom čase nežiaducimi pre vtedajší režim. „S akademickým maliarom Vincom Hložníkom som sa poznal od roku 1947. Bol to veriaci človek taktiež aj jeho manželka Viera. Tak isto to bolo aj u akademického sochára Alexandra Trizuljaka a jeho manželky Evy,“ spomína na spoluprácu s umelcami. Obidvaja pôsobili ako profesori na VŠVU, lenže praktizujúci veriaci katolíci na vysokej škole ako pedagógovia nemohli pôsobiť. Bola ťažká normalizačná doba, keď každého preverovali a títo dvaja previerkami neprešli a preto museli z vysokej školy odísť. Pre komunistickú dobu boli nežiaduci. „Obidvaja mali početné rodiny. Koho som mal podporiť, ak nie týchto. Boli to hlboko veriaci ľudia a tak vychovávali aj svoje deti. Boha nezapreli ani keď išlo o ich živobytie. Pani Eva Trizuljaková dodnes prezentuje svoju vieru na verejnosti a vždy nebojácne vystupuje aj v médiách na obranu rodiny a viery v Boha,“ pokračoval Ľudovít Baláži. Dnes je aj vďaka spomínaným výtvarníkom kostol v Zborove nad Bystricou vyhľadávaným miestom pre turistov prechádzajúcich obcou.
S Vincentom Hložníkom v jeho ateliéri. FOTO: ARCHÍV (ĽB)
V dĺžke pôsobenia vidí symboliku
Mons. Baláži pôsobil v krásňanskej farnosti tridsaťtri rokov. V tomto veku zomrel Ježiš na kríži. „Vidím v tom malú symboliku, Ježiš ukončil svoje tuzemské účinkovanie, doniesol nám radostnú zvesť, evanjelium a ja som ukončil svoju najradostnejšiu pastoráciu v Krásne. Pán Ježiš zomieral na kríži bez reptania, ja som z milovaného Krásna odchádzal poslušne na jediný návrh p. kardinála – biskupa, bez slova a veru mi bolo smutno za mojimi drahými Kysučanmi, lebo som ich mal nesmierne rád,“ vysvetlil.
Nedávno oslávil Mons. Ľudovít Baláži krásne životné jubileum. Pri tejto príležitosti ho navštívili v jeho súčasnom bydlisku v Cabaj Čápore primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa a starosta Zborova nad Bystricou Juraj Hlavatý. Odovzdali mu pozdrav od bývalých farníkov. V priateľskej atmosfére spomínali na výstavbu kostola v Zborove, ale i na výstavbu novej fary v Krásne, na rekonštrukciu strechy kostola v Krásne, ktorú tiež robili v čase pôsobenia Ľudovíta Balážiho vo farnosti, ale aj na ďalšie udalosti. „Pri každej príležitosti sa pán dekan Baláži nádherne vyjadruje o Krásňanoch a Zborovanoch. Hovoril, že sú to najkrajší a najlepší ľudia akých doteraz v živote stretol,“ povedal na margo návštevy primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa. Pri príležitosti tohto jubilea mu primátor odovzdal obraz krásňanského kostola od maliara Chilého, aby mu pripomínal pôsobenie v meste. „Prajeme nášmu čestnému občanovi aby ešte dlhé roky v takom zdraví ako má a s takým elánom a entuziazmom prežil ešte dlhé roky,“ dodal Grapa.
Mons. Ľudovít Baláži je aj v deväťdesiatichštyroch rokoch vitálny. Býva u svojej netere. V Cabaj Čápore pomáha miestnemu farárovi Štefanovi Bukovanovi, ktorý tiež pochádza z Kysúc – zo Staškova. Denne slúži sv. omšu v miestnom kostole. Jeho odkaz pre Kysučanov znie: „Moji milí Kysučania, buďte verní Bohu, Cirkvi a svetským kresťanským predstaveným. Boh Vás odmení za poslušnosť tu i vo večnosti.“