Článok pokračuje pod video reklamou
ČADCA. V depozitári Kysuckého múzea v Čadci je uložený poklad - 1658 strieborných mincí, ktoré v marci 2000 našiel v prímestskej časti Čadca - Horelica Jozef Kubica. Boli uložené v hlinenom krčahu, pričom najstarším bol denár Mateja Korvína z roku 1489, najmladším 3-grajciar Leopolda I. z roku 1677.
Z panovníkov, za vlády ktorých sa razili, sú najviac zastúpené mince poľského kráľa Žigmunda III. (1587-1705) - 263 kusov. Bežne ich používali obyvatelia strednej Európy v 16. a 17. storočí. Zastúpené sú najmä tie s menšou nominálnou hodnotou, najdrahšie -zlatý florén, strieborný toliar -sa v poklade nenachádzali. Sú tam však napríklad orty, polturáky, polbatzeny, groše, denáre a grajciare.
Na digitalizáciu Kysuckého múzea peniaze nie sú
Projekt s názvom Digitalizácia kultúrneho dedičstva Žilinského kraja mal zabezpečiť digitalizačnú podobu 3 672 jedinečných regionálnych zbierkových predmetov a 9 národných kultúrnych pamiatok zo Žilinského kraja. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) podal v roku 2012 na ministerstvo kultúry žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre spomínaný projekt. Ak by ju bol rezort schválil, ŽSK by získal nenávratný finančný príspevok vo výške 758 985 eur, ďalších takmer 40-tisíc chcel financovať z vlastných zdrojov. Staré listiny, mapa, plagáty, obrazy a horelický poklad sa mali digitalizovať v dvojrozmernej podobe, väčšie predmety ako modrotlačové formy, krčahy, pištole, plastiky či glóbusy v reálnom 3D formáte.
Digitálnu podobu malo dostať v Kysuckom múzeu v Čadci 1863 kusov zbierkových predmetov. Verejnosť by tak ľahko mohla nahliadnuť do expozícii múzea a prebádať archeologické nálezy z praveku a stredoveku, medzi ktorými nemali chýbať mamutie zuby či stredoveké bronzové prstene.
„Projekt, ktorý podal ŽSK v roku 2012, neschválil riadiaci orgán. Skončil pod čiarou napriek tomu, že bol dobre vypracovaný. Realizuje sa iba národný projekt digitalizácie, ktorý aktuálne prebieha v Liptovskom múzeu v Ružomberku, Považskom múzeu v Žiline a vo všetkých 5 galériách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK,“ informovala hovorkyňa ŽSK Hana Danová.
Múzeum chce vystaviť celú zbierku pokladu
Časť horelického pokladu vystavujú v stálej expozícii História Kysúc v budove Kysuckého múzea v Čadci, časť sa nachádza v jeho depozitári. „Do tohto leta plánujú vystaviť úplnú zbierku pokladu, ktorá by tak v kompletnej miere bola prístupná návštevníkom múzea,“ povedala Danová. Dodala, že Kysucké múzeum nie je zapojené do národného projektu digitalizácie a keďže projekt, ktorého žiadateľom bol ŽSK neschválili, digitalizácia v tomto múzeu neprebieha. Ak chcú teda záujemcovia vidieť napríklad aj mince, ktorými platili ich predkovia, musia sa za nimi vybrať „osobne“. Napokon, urobia tak nielen niečo pre svoje zdravie, možno budú mať aj dobrý pocit z toho, že tento, ale aj ďalšie iné historické skvosty, uvidia naživo.
