ČADCA. Ministerstvo životného prostredia vníma metódu zadržiavania vody v krajine (tzv. hrádzky) ako súčasť komplexu viacerých opatrení a nepovažuje ju za zlú. Maroš Stano z komunikačného odboru ministerstva však hovorí, že na to, aby sa dosiahla účinná ochrana pred povodňami, je potrebná kombinácia rôznych druhov opatrení. Vrátane využitia hrádzí, hatí, poldrov a nielen účelový výber jednej z nich, na úkor ostatných, ako sa to udialo v prípade programu revitalizácie krajiny.
Ministerstvo potvrdilo, že tento program, ktorý prijala vláda Ivety Radičovej a ktorý sa robil pod gesciou Úradu vlády, zanikol so skončením jej volebného obdobia. Rezort predstavil vlani v októbri program protipovodňovej ochrany pre Slovensko. Obsahuje konkrétne projekty, ich náklady a obdobie výstavby do roku 2020. Minister ŽP chce v rámci programu preinvestovať viac ako jednu miliardu 154 miliónov eur.
Starostovia neskrývali nespokojnosť
Starostovia kysuckých obcí mali problém len preto, že prehrádzky na malých tokoch postavili. V rokoch 2010 – 2012 sa do projektu revitalizácie zapojilo v prvom kolo 12 obcí z okresu Čadca a 5 z Kysuckého Nového Mesta. V druhom kole to bolo 14 čadčianskych obcí a 4 z KNM. Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde. Vlani obvodné úrady životného prostredia robili kontroly, ktoré iniciovalo práve ministerstvo životného prostredia. Týkali sa naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách. Tie sa na základe pokynov vtedajšieho manažmentu robili na základe rozhodnutí o územnom využití prostredia, na ktoré súčasné ministerstvo pozerá ako na nedostatočné. Starostovia žiadali pozastavenie týchto kontrol, keďže celý projekt bol podľa nich zmysluplný, dal prácu mnohým nezamestnaným a v žiadnom prípade nemal negatívny vplyv na životné prostredie, práve naopak. Prehrádzky, ako povedali, nepomáhajú len v búrkach, ale aj počas sucha, nakoľko regulujú celkový prietok vody.
Hrádzky preverí až veľká povodeň
„Aj v našej obci sa uskutočnila kontrola. My sme mali s realizáciou programu len pozitívne skúsenosti. Napríklad aj čo sa týka vytvorenia dočasných pracovných miest. Podarili sa nám nielen vodozádržné opatrenia, uskutočnili sme aj prehĺbenie Gajdicovského potoka, ktorý pravidelne vytápal viac ako 20 domácností. Okrem toho sme vyčistili nespočetné množstvo odvodňovacích priekop pozdĺž miestnych komunikácií,“ informoval starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha. Povedal, že hrádzky pravidelne kontrolujú. „Ich funkčnosť však možno preverí až veľká povodeň, ktorá veríme, už nikdy nebude,“ dodal.
Využívali ich aj predkovia
Starosta Radole Anton Tkáčik povedal, že hrádzky pôsobia prirodzene, nie sú rušivým elementom, v priebehu roka zachytia množstvo naplavenín. „Vytvárajú stupne, ktoré stabilizujú dno potoka v celom riešenom území. Zabezpečujú omnoho lepšie okysličenie vôd ako v minulosti, zaistia bezpečnejšie prežitie drobných vodných živočíchov počas minimálnych prietokov,“ informoval. Povedal, že čo sa týka údržby, ide o minimum práce: „U nás sme práce robili na potoku, kde bolo viacero podobných hrádzok postavených už pred 40-imi rokmi a doteraz slúžia. Bude teda možné porovnávať prácu predkov a našej generácie. Tieto hrádzky sa nedajú presne projektovať od stola podľa mapy, opatrenia musia byť citlivo vložené do územia priamo v teréne, treba si pozrieť erózne ryhy, vlastnosti pôdy, alebo využiť okolitý porast. Takéto hrádze sa bežne robili už pred 200 rokmi. Podobné nám ako študentom ukazovali hrdí Rakúšania z partnerskej fakulty pred 20-imi rokmi na potokoch na úpätí Álp a my teraz máme mnohokrát overené a funkčné opatrenia spochybňovať?“ dodal.
Ministerstvo ŽP tvrdí, že program revitalizácie bol výsledkom politického rozhodnutia bývalej vlády, ktorá umelo vytrhla zo systému protipovodňových opatrení jeden princíp a program bol kompetenčne umiestnený pod Úrad vlády. „Program Slovenskému vodohospodárskemu podniku odobral financie určené na údržbu vodných tokov. Program zanikol sám s koncom volebného obdobia a nikdy nepatril kompetenčne ministerstvu životného prostredia,“ informoval Stano.
Rezort podľa jeho slov nedisponuje výsledkami žiadnej odbornej štúdie, ktorá by preukázala efektívnosť programu. O efektívnosti toho, ktoré prijalo ministerstvo vlani v októbri, je však presvedčený. „Plánované opatrenia budú riešiť najproblémovejšie miesta, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody. Ide o takmer 600 rôznych stavieb, stavať sa budú napríklad hrádze, poldre, vodné nádrže, úpravy tokov alebo čerpacie stanice,“ informoval.
Výsledky minuloročných kontrol hrádzok podľa jeho slov preukázali rôznu úroveň ich stavu a funkčnosti. Ako ďalej povedal obce sa pri podpise zmluvy o poskytnutí finančného príspevku Úradom vlády napríklad v roku 2011 okrem iného zaviazali, že budú zabezpečovať kontrolu plnenia účelu, údržbu a servis vytvorených revitalizačných a protipovodňových opatrení počas 20 rokov od ich dokončenia tak, aby boli plne funkčné. V opačnom prípade sú priamo v zmluve zakotvené sankcie. „Vzhľadom na krátku životnosť opatrení sa obce môžu dostať do veľmi komplikovanej situácie,“ dodal. Starostovia z kysuckých obcí, ktoré stíha jedna povodeň za druhou však hovoria, že budovanie hrádzok uvítali. Pre ilustráciu, len Novú Bystricu postihlo v roku 2010 päť povodní, ktoré spôsobili škodu za 1 127 714 €, obec na záchranné práce vynaložila 57 478 €.
